Cisárstvo (31 pred Kr. - 476/1453 po Kr.):

Obdobie cisárstva delíme na dve fázy:
- principát (31 p.n.l-284 n.l.)
- neskorá antika, dominát (284-476/486)

Principát (44/31/27 pred Kr. - 284 po Kr. ):

Principát je charakteristický tým, že boli formálne ponechané republikánske inštitúcie, ktoré však obmedzovali moc cisára - princepsa (po latinsky prvý občan).

Octavianus Augustus, zakladateľ juliovsko-klaudiovskej dynastie, vládol do roku 14 po Kr. Bol absolútnym vládcom, okrem iného mu bola zverená moc nad všetkým, t. j. impériom (súhrn správnej, súdnej a vojenskej moci). Jeho vláda bola zlatým obdobím rímskej literatúry a došlo k rozvoju kultúry a architektúry. Posunul hranice až k Dunaju, vďaka generálom Tiberiovi, Germanicovi a Drusovi. Tiberius založil blízko Bratislavy v dnešnom Rakúsku mesto Carnuntum, neskôr najväčšie mesto na Dunajskej hranici. Začal budovať opevnenú rímsku hranicu limes Romanus. Za jeho vlády, najneskôr roku 6 po Kr., sa Rimania prvýkrát dostali na naše územie a asi v roku 6 pred Kr. sa narodil aj Ježiš Kristus, zakladateľ kresťanského náboženstva - nového náboženstva v ríši. Kríza nastala v roku 9, keď boli 3 légie pod velením Quintília Varra zničené Germánmi, pod vedením kráľa Cheruskov Arminia v Teutuburskom lese. Avšak tieto légie boli čoskoro doplnené novými. Arminius bol v nasledujúcich rokoch porazený.

Pokračovateľmi juliovsko-klaudiovskej dynastie boli Tiberius (14-37), Caligula, známy krutý tyran, oddávajúci sa hýreniu (37-41) a Claudius (41-54), ktorý okrem iného dobyl južnú Britániu pod velením gen. Suetonia Paulina. Nasledoval Nero (54-68), ktorý so svojou matkou stál za smrťou Claudia. Podľa Tacita ho otrávili hubami, aby už nič nestálo v ceste Nerovi. Za jeho vlády boli zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku 64 obvinení kresťania a začali sa ich prvé prenasledovania. Nero bol krutý tyran, ktorý okrem iného zavraždil svoju matku Agrippinu, svojho učiteľa Senecu dohnal k samovražde, zabil tiež prvú manželku a druhú manželku-známu krásavicu Poppaeu Sabinu, ktorú ako tehotnú dokopal na smrť. Nero proskriboval mnoho ďalších ľudí. Nakoniec bol praetoriánmi donútený k samovražde.

V rokoch 68-69 vládli tzv. vojenskí cisári (Galba, Otho, Vitelius), pričom každý z nich sa dostal k moci po zavraždení druhého. V rokoch 69-96 s k moci dostala tzv. flaviovská dynastia. Jej zakladateľom bol Flavius Vespasianus (69-79), ktorého ako vojvodcu na výprave proti vzbúrenej Palestíne (Židom) povolali do Ríma za cisára. Vespasianus so svojimi generálmi obsadil Aquileu a pri Cremone Viteliove vojská porazil. Vitelia potom zradil generál Caecina. V Ríme sa spory medzi cisármi vyhrotili až natoľko, že príslušníci oboch strán po boji podpálili chrám na Kapitole. Následne na to obsadili Rím vespasianovci, Vitelius bol zavraždený. Vespasianus v r. 80 postavil nový Kapitol a Koloseum v Ríme. Za vlády jeho syna Tita (79-81) vybuchol Vezuv a boli zničené Pompeje. Posledným Flaviovcom bol despotický Domitianus (81-96). Všobecne sa vláda Vespasiana a Tita berie ako zlaté obdobie, no Domitianus bol krutý, podobne ako Nero.

V roku 96 nastúpil na trón Nerva (96-98), starý senátor, ktorý bol zvolený senátom, aby urovnal pomery. Adoptoval človeka, ktorého pokladal za vhodného nástupcu - Trajána. Podobne potom postupoval Traján a jeho nasledovníci. Obdobie 98-180 preto nazývame obdobím štyroch adoptovaných cisárov. Bola to zlatá doba rímskej ríše, ale aj začiatok nájazdov barbarov. Traján (98-117) bol prvý neitalský cisár. Pochádzal z Hispánie, konkrétne z mesta Italica, ako potomok kolonistov z Itálie. Za neho ríša dosiahla najväčší rozsah (pripojenie Dácie, Mezopotámie (115) a pod.) a došlo k všestrannému rozvoju. Snáď najslávnejšia je jeho vojna s Dákmi. Nerva sa totiž zaviazal platiť Dákom ročný tribút, čo Traján neakceptoval a v dvoch vojnách porazil ich kráľa Decebala a dobyl hlavné mesto- Sarmisegetuza, ktoré sa odvtedy nazývala Ulpia Traiana Sarmisegetuza. Za Hadriána (117-138) už bolo treba prejsť k obranným vojnám, cisár sa vzdal Arménska a bola potlačená vzbura Židov pod vedením vzbúrenca Šimeona Bar Kochbu, ktorý Júdeu držal 3 roky (132-135). Hadrián precestoval mnoho častí ríše a podľa vzoru najkrajších pamiatok si postavil svoju vilu v Tivoli.