V Amerike sa tento vodca volí v priamych voľbách, menuje si vlastný administratívny aparát a na parlament sa obracia len v otázke štátneho rozpočtu a zákonodarstva. Verejní funkcionári sa začali deliť na odborných úradníkov a politických úradníkov, ktorých možno kedykoľvek prepustiť, alebo preložiť. Politický úradníci sú reprezentanti moci, ktorí sa opierajú o návrhy svojich podriadených odborných úradníkov. Čo je typické pre politika z povolania? Weber pokračuje s diferenciáciou politikov z povolania. Ako sme už spomenuli, politici z povolania sa vyvinuli v boji panovníka so stavmi, kedy sa panovník opieral o politicky využiteľné vrstvy. Tieto vstupovali napomáhali panovníkovi z rôznych pohnútok. Medzi tieto patril aj klérus. Príslušníci duchovenstva ovládali písmo, neboli motivovaný ekonomickými ani politickými záujmami. Druhou vrstvou boli humanistickí vzdelanci a literáti. V neveľkej miere sa uplatnili ako politický poradcovia, ale najmä ako kronikári panovníka. Treťou vrstvou bola dvorná šľachta potom, čo panovník vyvlastnil politickú moc stavov. V Anglicku sa formuje štvrtá vrstva drobných šľachticov, ktorú proti stavom využil panovník výmenou za dosadenie do úradov. Tieto boli vykonávané bezplatne, no panovník sa od nich stával čoraz závislejší. Poslednou vrstvou charakteristickou pre Európu sú právnici. V parlamentoch európskych zemí tvorili právnici väčšinu. Toto malo výrazný vplyv na vývoj politiky na Západe. Je to prirodzené, vzhľadom na charakter povolania advokáta a politického konania, ktoré vyžaduje argumentovať za nejakú vec v prospech nejakej strany. I novinári sú zúčastnení v politickom dianí i keď je ich postavenie komplikované. Dobrá novinárska práca si vyžaduje profesionalitu a zodpovednosť. No keďže politický publicista bol vždy závislý od novinárskej práce, je nepravdepodobné, že by sa bol dostal do nejakej vodcovskej funkcie. Noviny v rukách veľkých novinových koncernov boli využívané prostredníctvom inzercie na šírenie politického vplyvu samotných magnátov.
Formovanie politického podniku
Politická činnosť je nevyhnutne podnikom zúčastnených osôb. Vo všetkých politických spoločenstvách s pravidelnými voľbami je politická činnosť podnikom zúčastnených osôb. Tento podnik si organizuje nábor nových členov, výber kandidátov do volieb, či zhromažďuje potrebné prostriedky a zbiera hlasy voličov. V histórii sú známe príklady, kedy si politická strana vynucuje vernosť aj inými spôsobmi ako náborom na trhu hlasov. Násilnými spolkami sa však Weber nezaoberá. Spočiatku existovali strany stúpencov aristokracie. Členovia strán menili stranícku príslušnosť podľa lídra, od ktorého záviseli. Iné vzdelané intelektuálne vrstvy na Západe sa rozdeľovali podľa triednych záujmov, tradície, či ideológie. I buržoázia a príležitostne aj proletariát prejavili záujem o moc. Vedenie politického klubu je príležitostná činnosť a čestná funkcia. Zomknutie síl v strane je nevyhnutné na dosiahnutie spoločných cieľov. Motiváciou pre aktívnych straníkov je zisk úradu, či inej výhody. Vzostup vodcov je ťažší v stranách, v ktorých má vplyv „honorácia“. Vodca – demagóg je neprijateľný pre honoráciu, presvedčenú o svojej politickej skúsenosti a obviňujúcu vodcu z búrania tradícií strany.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Výklad diela - Max Weber: Politika ako povolanie
Dátum pridania: | 11.11.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | don | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 838 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 8.3 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 13m 50s |
Pomalé čítanie: | 20m 45s |
Formovanie politikov mimo kruhov zainteresovaných na súčasnom systéme je možné v tom prípade, že takýmto politikom bude z podnikania plynúť pravidelný príjem. Politická činnosť začala byť odmeňovaná rôznymi naturálnymi, vecnými aj peňažnými formami. Lojalita vodcovi bola odmeňovaná pridelením úradu takému politikovi. Povolanie úradníka sa stalo účelovým prostriedkom zaopatrenia sa a bolo často prideľované nekompetentným osobám. Stávalo sa, že s novým vládcom sa kompletne zmenil celý administratívny aparát až po drobné úradníctvo. V Amerike dala tomuto nezmyselnému prideľovaniu stop reforma verejnej správy z roku 1883. Vytvorila riadiacu komisiu pre verejnú správu a vymedzila niektoré úrady vyžadujúce odbornú kvalifikáciu. V Európe sa panovník opiera o profesionálne úradníctvo v boji proti stavom. Výsledkom je postupné odovzdávanie kompetencií do rúk úradníkov. Následkom odborného rastu vznikajú úradníci blízko panovníka, ktorí fakticky rozhodujú a berú zodpovednosť za úspech panovníka. S pomocou úradníctva panovník fakticky poráža stavy. S rastúcimi kompetenciami úradníkov rastú aj ich záujmy. Spájajú sa tiež záujmy panovníka a úradníctva v boji proti parlamentným nárokom. Jednotný postup si vynútil systém jednotného vodcu kabinetu, hovorcu a zástupcu panstva v parlamente.