Studená vojna v druhej polovici 20. storočia ešte stále nepotvrdila Mackinderovu prognózu jednotného politického systému. Svetu sa núkali dve alternatívy, tak politicko-ideologické, ako aj hospodársko-ekonomické. Dokonca ani dnes, desať rokov po páde Berlínskeho múru, nemožno hovoriť o jasnom globálnom víťazstve toho-ktorého politického systému, aj keď trhová ekonomika a pluralitný demokratický systém rozšírili svoje pozície na dosiaľ nevídanom geografickom priestore.
Po takomto, aj keď naozaj len kusom exkurze svetovými dejinami, len ťažko možno uveriť tomu, že globalizácia je záležitosťou výlučne informačných tokov. Médiá, vrátane internetu, sa stali iba výkonnými služobníkmi v rukách ideológií, ktoré mali vždy ambíciu globalizovať svet, aj keď v prvotnej podobe sa o to pokúšali zväčša politicky a vojensky. EKONOMICKÁ GLOBALIZÁCIA
Globalizačné procesy možno vidieť predovšetkým v dvoch rovinách. Prvú predstavuje rovina politická, ktorá nesie v sebe ekonomiku, druhá rovina predstavuje akúsi spoločenskú nadstavbu, majúcu sklon prinášať problémy národnej a náboženskej identity. V súčasnom stave, keď pribúda krajín s pluralitným politickým systémom, na ktorý je nadviazaný voľný trh, môžeme hovoriť, že ku globalizácii dochádza minimálne v tejto polohe. Najmarkantnejšie je to v Európe, kde rozpad bipolárneho sveta nastolil demokratické vlády s rovnakým ekonomickým systémom. Toľko pertraktované integračné procesy sú len epizódou, ktorá sa skôr či neskôr, keď nie z ekonomických, tak určite z ideologických dôvodov, skončí.
Procesy globalizácie sa takto javia najjasnejšie z pohľadu politicko-ekonomického, kde sa dá operovať číslami, grafmi a inými ukazovateľmi rastu či stagnácie výroby a hrubého domáceho produktu, ako aj celkovou exaktnou skúsenosťou. No paradoxne práve v tejto oblasti jestvujú vyhranené skupiny, ktoré globalizáciu buď velebia, alebo zatracujú. Práve entuziastické vyhlásenia, že procesy globalizácie smerujú ku konečnému cieľu - poľudšteniu politických a sociálnych vzťahov vo svete, čo je možné jedine zavedením úplne voľného trhu, majú celý rad slabín. Ak totiž kapitalizmus prekonal svoje predátorske obdobie, a smeruje k novej, etickej fáze, ktorá by mala rezonovať najmä vo vzťahu k životnému prostrediu a v sociálnych riešeniach, nárokujúc si takto na prívlastok humánny, vynára sa tu problém krajín tretieho sveta.