Oproti dvesto rokov starému osvieteneckému tvrdeniu, že slobodný obchod sa kryje s mierom, stojí novšia okrídlená verzia, že trhová ekonomika nepozná demokraciu, iba konkurenciu.
Z tohto posledného tvrdenia, ak by sme ho akceptovali, vyvstáva závažná otázka: je naozaj v záujme silných ekonomík, aby sa krajiny tretieho sveta vzopli do podoby európskych štátov? (Túto otázku by sme mohli do istej miery klásť i pri postkomunistických krajinách.) Je predsa známym faktom, že tieto krajiny predstavujú nielen prameň surovín a lacnej pracovnej sily, ale aj veľmi výhodné odbytištia pre super nadproduktívne západné ekonomiky. Aj keď odhliadneme od tejto závažnej otázky, ktorá má aj etický a sociálny rozmer, narazíme na úplne reálne dôvody, prečo to nemôže byť tak. Krajiny tretieho sveta sú typické tým, že chudoba v nich je paralelná s populačným rastom, a tak predstavujú takmer 80 percent všetkého obyvateľstva Zeme. Preto nemôže byť v záujme, ba ani v silách vyspelých západných štátov dostať tieto krajiny na svoju úroveň, aj keď by sme pripustili ich úprimnú snahu tento stav dosiahnuť.
Napokon, je to nedosiahnuteľné z celkom prozaického dôvodu - surovinový a potravinový potenciál Zeme by na to jednoducho nestačil. Azda ani netreba ekonomické vzdelanie na to, aby sme vedeli vylúčiť predstavu o tom, že niekedy prostredníctvom globalizácie dôjde k tomu, že každý obyvateľ Číny alebo Indie dosiahne takú životnú úroveň, ako obyvateľ Dánska či Nórska.
GLOBALIZÁCIA A NÁBOŹENSTVO
Dôležitým kultúrnym elementom nielen ostatného ukončeného storočia, ale v dejinách vôbec, je náboženstvo. Na jednej strane sa všetky náboženské systémy usilujú vždy zachovávať si istú formu autonómnosti a suverenity, na strane druhej však vždy stoja v službách nejakej ideológie či štátnej moci. Americký sociobiológ Edward O. Wilson vo svojej knihe O ľudskej prirodzenosti napísal: ".. náboženské procesy pôsobia tak, že danú spoločenskú skupinu ohraničujú a zväzujú jej členov bezpodmienečnou lojalitou." Wilson tu v podstate poukazuje na politický rozmer náboženskej jednoty. Misionári kráčajúci v pätách španielskej soldatesky, búrajúcej aztécku a inkskú civilizáciu, nevymenili len kresťanské božstvá za božstvá indiánske, ale vnútili domorodému obyvateľstvu svoju administratívu so všetkou politickou i ekonomickou náležitosťou. Každý náboženský systém, ak nechce vyhynúť, musí mať sklony k rozpínavosti, a preto sa vždy podieľa na globalizačných procesoch. Z dejín vieme, že často i násilnou cestou.
V posledných desaťročiach je badať popri permanentne dravom rozširovaní kresťanstva i rozširovanie islamu. Niežeby sa nerozširovali aj iné významné náboženstvá ako budhizmus či hinduizmus, ale práve u kresťanstva a islamu dochádza k najkonfrontačnejším kultúrnym a ekonomickým stretom. Dnes je islam s viac než miliardou svojich vyznávačov druhým najväčším náboženstvom, hneď po kresťanstve.