Ak sa naplnia predpovede prognostikov, tak pri súčasnom tempe rastu moslimského obyvateľstva predbehne islam kresťanstvo počtom svojich vyznávačov už v roku 2025.
Dnes žije v západnej Európe asi 10 miliónov moslimov, a ich počet neustále rastie. Islam sa stal druhým najväčším európskym náboženstvom. Mnohí dnešní moslimskí gastarbeitri patria už k druhej až tretej generácii žijúcej v západnej Európe. A tak to, čo sa nepodarilo dosiahnuť tureckým sultánom počas vojenských expanzií od 16. po 18. storočie, sa dnes postupne darí vďaka ekonomickým záujmom, ktoré sú nadradené aj záujmom národným, nehovoriac už o záujmoch kultúrnych. ZÁVER
GLOBALIZÁCIA ÁNO ČI NIE

Globalizácia sa zdá byť naozaj povahovou črtou ľudstva. Dnešný svet ľudí však už nefunguje na úplne prirodzených evolučných procesoch. Technický progres nás dostal do polohy, ktorý sa vymyká prírodným javom. Preto ani procesy globalizácie nemajú prirodzený priebeh, sú urýchľované, manipulované. Uprostred víťaznej mystifikácie úspechu jednotlivca nahrávajú jednotlivcovi. Evidentné je to najmä v ekonomike. Americký futurológ John Naisbitt to výborne vystihol v podnadpise svojho bestselleru Globálny paradox - čím je väčšia svetová ekonomika, tým mocnejší sú jej najmenší hráči. Globalizácia sa takto javí ako cesta k vyššiemu výkonu svetovej ekonomiky, no nie ako prínos k zlepšeniu životnej úrovne každého jednotlivca. Ak je tento fakt evidentný v súčasných USA, kde rast príjmu tzv. strednej triedy je zanedbateľný oproti závratnému rastu príjmu 1 percenta najbohatších, ako je to potom v postkomunistických krajinách a v krajinách tretieho sveta?
Rozpory globalizácie sú zjavné aj v iných oblastiach. Na jednej strane podporujú vznik národných štátov, ktorých je dnes asi 200 a ich počet ešte stále nie je konečný (v čase Mackinderovej prednášky existovalo asi 50 suverénnych štátov), na strane druhej sa tieto štáty od seba politicky, ekonomicky a kultúrne takmer vôbec neodlišujú. Pribúdajú štátne hranice, no kultúrne hranice sa vytrácajú. Ak ešte v polovici 20. storočia bolo pri svetových konferenciách jasné, kto odkiaľ pochádza, dalo sa rozlišovať dokonca medzi Európanmi, dnes nikto nerozozná Balkánca od Germána a Rusa od Angličana. Všetci nosia rovnaké obleky, vozia sa v rovnakých autách. Zostáva už len jasnejšia identifikácia Arabov vyplývajúca z ich nábožensko-kultúrnej tradície. Navyše, drobenie štátov zväčšuje moc nadnárodných monopolov, ktoré pohlcujú malé ekonomiky. A tak sa suverénne národné štáty stávajú závislé a previazané so svetovou nadnárodnou ekonomikou. Zhluk drobných i veľkých štátov tak začína predstavovať skutočnú globálnu dedinu.