24. augusta bol prijatý kontroverzný zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Zákon predpokladá u ľudí univerzálny súhlas s darcovstvom telesných orgánov. Zákon bol u nás prijatý bez verejnej diskusie a verejnosť sa o ňom dozvedela len na základe náhodnej kauzy vyvolanej pozostalými darkyne. Zákon mal byť priblížením k trendu rozširovania humánnej solidarity, no vo väčšine krajín chýbal legislatívny rámec. Takéto zákony sú spravidla predmetom rozsiahlej diskusie a vyžadujú si verejný konsenzus pred ich schválením.

1. septembra sa NR SR zišla na slávnostnom zasadnutí na záver skráteného volebného obdobia.
6. septembra sa začala v Bratislave konferencia G24.
9. septembra navštívil Slovensko na pozvanie Jozefa Moravčíka Rakúsky kancelár Franz Wranitzky, aby spolu podpísali medzištátnu dohodu o spolupráci v oblasti regionálnej politiky. V roku 1994 vytvorila Európska komisia program pre všetky regióny štátov strednej a východnej Európy susediacich s členskými štátmi EÚ. Cieľom programu cezhraničnej spolupráce PHARE (CBC) bolo otvorenie dialógu, ako aj podpora rozvoja jednotlivých regiónov. Postupom času bolo z programu vyčlenených množstvo prostriedkov na posilnenie spolupráce nie len s Rakúskom, ale tiež s Českom a Maďarskom. PHARE postupne nahradil projekt Large Scale Infrastructure Facility (LSIF), ktorý je určený na výstavbu komunikácií v rámci európskych tranzitných koridorov.

30. septembra a 1. októbra sa Uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Voľby priniesli očakávané výsledky a potvrdenie Vladimíra Mečiara ako lídra slovenského politického diania. Nezabránilo tomu ani sformovanie slovenskej ľavice do volebnej koalície Spoločná voľba. Spojenie veľkej strany s malými okrajovými stranami neprinieslo želaný zámer – vytvoriť protiváhu najsilnejšiemu politickému subjektu. Do parlamentu sa teda dostali: HZDS – Roľnícka strana Slovenska, ktorá získala 35 %. Druhou najsilnejšou bola Spoločná voľba zahŕňajúca štyri ľavicové subjeky (SDĽ, Sociálnodemorkatická strana Slovenska, Stranu zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov). Získala 10,4 % hlasov a len tesne prekročila prah zvoliteľnosti podľa zákona, ktorý stanovoval pre volebnú koalíciu štyroch strán kvórum minimálne 10 %. Tretie najsilnejšie bolo zoskupenie maďarských strán Maďarská koalícia, ktorej členmi bolo Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Spolužitie a MOS. Do Parlamentu sa ešte dostalo KDH, DÚ, ZRS a SNS.

Vladimír Mečiar bol poverený zostavením novej vlády. Tento proces bol komplikovaný a zdĺhavý a už po ustanovujúcej schôdzi NR SR 3. novembra sa vykonávali mnohé personálne zmeny. Keďže väčšinu toto hnutie nikdy nedosiahlo, bolo nútené spolupracovať s úplne odlišnými subjektmi. SNS sa stala relatívne najvhodnejším partnerom a získala dve ministerské kreslá (obrana a školstvo). Druhým koaličným partnerom sa stalo ZRS na čele s Jánom Ľuptákom. Obe slabšie strany mali len obmedzený vplyv na politiku a tak sa postarali o udržanie zaužívaných pravidiel spoločenskej hry. Príkladom je nepodpora návrhov na zmenu volebného systému z pomerného na väčšinový. Volebné obdobie 1994 - 1998 bolo poznačené konfliktom medzi premiérom a prezidentom. Vzťahy medzi Vladimírom Mečiarom a Michalom Kováčom prekračovali hranice štandardnej koexistencie ústavných činiteľov. Navyše sa vyostrili po vyjadrení prezidentovej podpory opozícii.

Záver

Jozef Moravčík sa v roku 1994 stáva poslancom NR SR a neskôr v roku 1998 primátorom Bratislavy. Jeho obdobie vládnutia i napriek predchádzajúcemu pádu vlády hodnotíme ako pokojné. Charakterizovať pôsobenie tak krátkeho obdobia vládnutia sa v kontexte s ostatnými volebnými obdobiami sa dá ťažko. Z tohto referátu by som zdôraznil najmä posilňovanie diplomacie v zmysle zapojenia sa do programov NATO a vôbec určenie si priority integrácie do európskych a transatlantických štruktúr. Pripojením sa k Partnerstvu za mier sme urobili prvý krok k tejto integrácii.

Aj vzťahy s okolitými krajinami sa vo všeobecnosti zlepšili. Slovensko zlepšilo spoluprácu s poľskom a maďarskom. Posilnenie vzťahov s Rakúskom v rámci programu PHARE sa dá hodnotiť ako krok k integrácii do európskych štruktúr.

Všeobecne je táto vláda vnímaná lepšie zvonku ako zvnútra. Dobová zahraničná tlač vnímala Slovensko za vlády Jozefa Moravčíka kladne. Chválila najmä dodržiavanie práv maďarskej menšiny a veľmi dobré ekonomické výsledky. Téma slovensko-maďarských vzťahov, následkom snahy o ich internacionalizáciu zo strany Maďarov, v tomto období dominovala. Naopak predošlá i nasledujúca vláda Vladimíra Mečiara bola často pranierovaná za nedodržiavanie slobody tlače a pred voľbami roku 1994 európske médiá opatrne vystúpili proti jeho zvoleniu. Výsledky volieb spustili búrku nevôle v zahraničí. Európske denníky zaznamenali vlnu komentárov s urážlivým podtónom vyjadrujúce sa o Slovenských voľbách. Niektoré sa domnievali, že výsledky volieb ohrozujú stabilitu regiónu. Čas ukázal, že v niečom mali pravdu a najmä v očiach západu reputácia krajiny v nasledujúcich rokoch utrpela.