Základné ľudské práva a slobody.


O základných ľudských právach sa píše v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky z ktorej som čerpal aj pri tejto práci. Na úvod by som napísal niečo o všeobecných ustanoveniach, ktorými sa aj začína už spomínaná druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky. Spomínajú sa tu ľudia, ktorý sú slobodní a rovní v právach. Ďalej ako sú práva a slobody nepremlčateľné a takisto nezrušiteľné. Toto všetko sa vzťahuje na územie Slovenskej republiky a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, majetok a taktiež postavenie. Pri tom majetku a postavení by som sa chcel pozastaviť pretože sa o tom v našej ústave síce píše, no nie vždy sa to dodržiava. Odkiaľ by sa potom bralo to nespočetné množstvo prípadov ako napr. každý týždeň nové kauzy o úplatkoch na súdoch. Taktiež na polícií veď ako by sa dalo inak vysvetliť opakované prepúšťanie istých ľudí, ktorí sú očividne členmi organizovaných skupín na také veci ako nedostatok dôkazov, únik informácií atď. A to aj pri takých závažných trestných činoch ako sú napr. vražda, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie. To môže byť spôsobené jedine majetkom alebo aj patričným nátlakom priamo na konkrétnych policajtov a ich nadriadených. Taktiež pri tom postavení veď sa stačí len pozrieť na našich politikov a ich nedávnom neslávnom vystúpení čo sa týka peňazí z Európskej únie ako mizli v istých firmách a popritom ešte neboli obvinené konkrétne osoby to si myslím, že už nepotrebuje komentár. Ja tu nechcem tvrdiť, že v iných krajinách sa tieto veci nedejú ale myslím si, že Slovensko je v týchto veciach veľmi vyspelé.
V druhom oddieli Ústavy Slovenskej republiky sa dočítame o hodnote ľudského života už pred narodením a práva naňho. Tiež o nepripúšťaní trestu smrti, čo si myslím, že je čiastočne správne až na určité ťažké a opakované zločiny u ktorých by sa podľa mňa mal pripúšťať. Ďalšou vecou v Ústave Slovenskej republiky je osobná sloboda a súkromie (čl. 16). Môj osobný názor na to je, že sa to vcelku dodržuje až na pomenej výnimiek. V článku 17 sa dozvedáme o dobách od zadržania osoby až po jej odovzdanie súdu alebo prepustenie. Tieto časové intervaly (do 48 hodín a pri závažných trestných činoch do 72 hodín ) si myslím, že sú úplne správne. Veď polícia by mala zatýkať ľudí pre už konkrétne trestné činy, na ktoré má už riadne dôkazy. Nie len tak, že sa možno pri výsluchu prekecane. Myslím si, že to nie je problém ústavy ale neschopnosti polície.