Náboženstvo, ktoré sa vytvorilo na severe Európy, ktoré nepotrebovalo nákladné obrovské stavby (okrem Chrámu v Uppsale sa dochovalo iba niekoľko náhrobkov prekrytých kamením), ani kňazov alebo cirkevnú hierarchiu. Každá rodina mala doma iba sošku nejakého bôžika ku ktorému sa modlila nezávisle od nejakej všeobecne prijímanej formule. Ľudové zhromaždenia sa konali pri veľkých stromoch – najmä kde mali hlavné slovo starší a hlavy rodov, alebo skúsení bojovníci, ktorí sa tešili veľkej úcte.
Je jasné, že tak pojatá viera nemala pri strete s tak profesionálnym, ziskuchtivým a agresívnym náboženstvom ako je kresťanstvo žiadnu šancu. Vďaka vojenskej prevahe a tiež záškodníckemu pôsobeniu netolerantných misionárov sa víťazstvo začalo prikláňať stále viac ku kresťanstvu.
V roku 966 sa kráľ Harald-Modrý zub nechal pokrstiť a potom pod krídla novej viery postupne prišla väčšina Vikingov. V priebehu 11. storočia kresťanstvo triumfovalo v celej Škandinávii. Toto malo za následok dva protichodné procesy: 1.) miznutie pôvodnej vikingskej mytológie a tradícií, ktoré ešte nejakú dobu existovali spolu s kresťanstvom, neskôr však bola odmietaná ako mámenie diabla a bludy z pohanských časov. 2.) šírenie kresťanstva pre vikingské legendy predstavovalo aj záchranu a uchovanie pre budúce generácie.
Väčšina Vikingov bola negramotná a runové (pôvodne severské) písmo ovládal málokto. Aj keď dnes poznáme význam každého znaku, zmysel niektorých nápisov zostáva utajený. Kresťanské písomníctvo a vzdelanosť otvorila cestu k zaznamenávaniu nordických (severských) legiend. To aspoň zmiernilo škody, ktoré boli napáchané (ako napríklad čin španielskeho kňaza Landa, ktorý nechal v 16. storočí spáliť takmer všetky mayské kódexy).
Hlavnými postavami vikingských mytologických príbehov sú bohovia. Síce sú trochu iní, akých poznáme zo svojej kultúrnej tradície. Sú smrteľní, alebo môžu zomrieť prirodzenou smrťou, čo je však menej pravdepodobné, lebo starnú veľmi pomaly. Ďalšia odlišnosť spočíva v schopnostiach: nie sú všemocní ani vševedúci. Dá sa povedať, že majú mnoho ľudských vlastností – občas sú pomstiví, podlí, radi sa veselia, jedia a pijú.
Severská mytológia rozoznáva dva hlavné rody bohov: Ásov a Vanov. Vanovia boli pôvodne bohovia nižšieho radu, ktorí sa postupne vypracovali až na úroveň Ásov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie