Eutanázia

Na jednej strane je to „bezbolestné ukončenie života na žiadosť pacienta“, na druhej strane „úmyselné usmrtenie osoby, ktorej život nie je považovaný za hodný žitia“. Slovo „eutanázia“ pochádza z gréčtiny a doslovne znamená „dobrá smrť" ( eu - dobre, thanasos - smrť ), a väčšinou sa ním myslí niečo ako zabitie z milosti.

Niekedy sa eutanázia rozdeľuje na aktívnu - aktívny zásah do organizmu (podanie smrtiacej injekcie ) a pasívnu – zastavenie podpory životne dôležitých funkcií, ako vypnutie ventilátora alebo zastavenie podávania výživy a tekutín. Používa sa aj pojem asistovaná samovražda, kde pacient sám uvedie do chodu infúziu, ktorú mu pripravil lekár.

Hippokratova prísaha spred vyše 2000 rokov má doposiaľ v medicíne nadčasovú hodnotu: "Nepodám nikomu, hoci by ma o to prosil, smrtiaceho jedu, ani k tomu nebudem radiť. Tiež nedám žene prostriedok, aby potratila."

Je naozaj ťažké rozhodnúť, čo je najsprávnejšie a najetickejšie, ale v spoločnosti, v ktorej sa kladie na slobodné individuálne rozhodnutia veľký dôraz by mal existovať aj mechanizmus ako odstrániť možné zneužitie eutanázie a zároveň rešpektovať pacienta ako osobnosť a dopriať mu jeho dôstojnosť a právo na vlastné rozhodnutie, nech už je akékoľvek. Je to predsa jeho život a svojim rozhodnutím zomrieť zraní nanajvýš svojich najbližších. Jeho rozhodnutie nepredstavuje hrozbu pre spoločnosť a jeho život by mal neustále byť v čo najširšej miere v jeho rukách.

Najznámejšou krajinou, kde sa vykonáva eutanázia, je Holandsko. Hoci je tam stále protizákonná, od roku 1983 súdy oslobodili všetkých lekárov, ak sa držali stanovených prísnych kritérií. O zavedení práva na asistovanú samovraždu pomýšľajú Filipíny a Južná Afrika. Vo viacerých štátoch bola povolená no o niekoľko rokov následne zrušená (napr. New York, Washington, Austrália ).

Ústava SR upravuje problematiku eutanázie jasne a neoblomne, ustanovenie čl. 15 ods. 2 znie: „Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Eutanázia v Slovenskej republike je teda vylúčená a postihnuteľná.