Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Etiketa, jej história a dôležitosť pre súčasnosť

Etiketa, jej história a dôležitosť pre súčasnosť

Slovo etiketa vzniklo zo staro-francúzskeho "estiquer" - jeho predchodcom bolo starogermánske "stehen" – obidve slová majú podobný význam. Pravidlá, dodržiavané u kráľovského dvora a pravdepodobne i v objektoch určených pre stráže a vojsko, sa vyvesovali na stenu a stávali sa ich pravidlami ("l´estiquet" alebo "l´estiquette). Zoznámiť sa s nimi mohli iba ľudia ktorí vedeli čítať..

Vo Francúzsku sa na ten istý okruh pravidiel vzťahoval výraz "régles du savoir vivre" (pravidlá znalostí o tom, ako sa chovať) a výraz "savoir vevre et savoir faire" (vedieť žiť a vedieť konať). Pojem etiketa prešiel do dnešnej doby výraznou zmenou. Pravidlá chovania sa v spoločnosti sa postupne odvodzovali z princípu hierarchie z dvorského tradície, ktorá jasne určovala , kto môže zaujať miesto vedľa panovníka a kto si musí sadnúť ďalej. Taktiež poradie pri zdravení bolo presne stanovené a muselo sa dodržiavať .

Aj dnes záleží na postavení každého jedinca, spoločenskému postaveniu je venovaná dostatočná pozornosť. Ignorovanie tejto skutočnosti by mohlo byť chápané dokonca ako zneuctenie.
Už pred dvoma stovkami rokov platila pre chovanie v spoločnosti táto definícia: "Etiketa je súbor istých zvykov a obyčajov vo vonkajšom styku spoločenskom.. Pôvod etikety je náboženský a vyjadruje úctu, bázeň pred tím, komu sa dáva." Okolo roku 1930 sa už hovorí o spoločenských spôsoboch rôzne odstupňovaných podľa hodnoty a dôstojnosti pre zdvorilosť upravenú pravidlami. Jedná sa teda o istú zdôraznenú výlučnosť, odlíšenie pravidiel platných pre "vyššiu" spoločnosť a diplomaciu.

Súčasné pojatie vyzerá takto – jedná sa o komplex pravidiel a zvyklostí upravujúcich spoločenské chovanie a chovanie v pracovnom styku. Staro-francúzske slovo etiketa označovalo pôvodne etiketku na lekárnickom a inom obale tovaru, niekedy sa nahradzuje výrazom "savoir vivre et savoir faire" (vedieť žiť a vedieť konať). V bežnej konverzácii je zamieňajúci výraz, etiketa a protokol. Pravidlá bežného spoločenského života sa prispôsobujú situáciám od formálnych po uvoľnené (casual), protokoly sú prísne a záväzné, odrážajúci politický zámer, dvornosť, ale z tohto slova až príliš vystupuje chovanie vo dvore.

Etiketa bola a vždy bude výrazom ducha doby mocenských pomerov sociálnej štruktúry, ide o súhrn prijatých a dohodnutých zvyklostí, ktorými sa riadia naše vzťahy. Dôležité je, že nás chráni taktiež pred spoločenským ´úrazom´. Normy spoločenského chovania nevznikali žiadnou vydanou normou, ale utvárali sa po stáročia na základe spoločenskej nutnosti a potreby. Ich vývoj mapuje vývojovú cestu ľudskej spoločnosti. Do popredia sa dostávajú spoločenské normy, oblečenie, ktoré celkový pozitívny dojem umocňuje.

A kam teda s etiketou? Bude dobre, pokiaľ sa stane bežnou súčasťou nášho každodenného života. A pokiaľ s ním vieme zachádzať, je nám v mnohých ohľadoch lepšie – na duši i na tele. Pretože dnes viac než kedykoľvek inokedy, sa nosí mať svoj vlastný osobitný štýl. Tak sa chová človek, ktorý sa chová vždy spôsobom odpovedajúcim situácii. Dokáže sa perfektne riadiť spoločenskými pravidlami hry. Človek so štýlom pôsobí vždy sympaticky, je považovaný za kompetentnú a presvedčivú individualitu. Reprezentácia Vašej osobnosti, to by malo byť najvyššie prikázanie.
Uvidíte, ako sa Vám vyplatí osvojiť si súčasný moderný štýl, ktorý pozná čo najviac odpovedí na škálu životného štýlu 21. storočia.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk