Tento historický fakt dokonca obhájila slovenská inteligencia, keď sa formovalo národné memorandum Slovákov. Dnes už máme oveľa širšie poznanie o príchode Slovanov, tvorbe území a príchode Maďarov. Slováci túto zem obývajú vyše 1400 rokov. História a dejepisci na nás nezabudli, len Maďari si históriu prispôsobili k svojim slepým ideálom. Dodnes je to rovnako. V Maďarsku sa učia o príchode Arpáda do Karpatskej kotliny a ako to tu zveľadil (v skutočnosti ide o fikciu, nie je to historický fakt).

Potom sa úž o vzniku Uhorska veľmi nehovorí. No, kto by sa chválil, že vďaka "podriadenému" národu vzniklo Uhorsko a Maďari sa mohli natrvalo usadiť?! Po rozpade Veľkej Moravy (907) vznikali samostatne nezávislé územia tzv. magnátov - niečo ako veľmoži. Kráľovstvo ešte neexistovalo. Definitívne vzniklo až ich spojením. Uhorský kráľ Štefan I. nemal žiadnu váhu. Každý veľmož vládol svoju územiu. Uhorsko vzniklo až vtedy, keď sa dvaja najbohatší slovenskí veľmoži Hunt a Poznan (ich erby sú známe dodnes) rozhodli podporiť Štefana I. a zhromaždili vojsko žoldnierov (platené vojsko).

Tieto územia veľmožov boli vlastne "štáty" v štáte, samozrejme, v štáte, ktorý nemal jednotnú podporu. Maďari boli pohanské barbarské kmene z Byzancie. Keď Maďari prišli sem, my sme už mali kresťanstvo, písmo aj jazyk a samozrejme vlastnú kultúru. Maďari prešli veľkým počtom bitiek, kým sa definitívne usadili. Maďari prešli až do západnej Európy, kým ich nevytlačili naspať do našich končín.

A pri tomto sa zastavíme. Maďari dodnes tvrdia, že keď sem prišli, pôvodné obyvateľstvo sa vytratilo a oni boli jediným kultúrnym a zvrchovaným národom, ktorý toto územie obsadil. Tu jednoznačne Maďari popierajú existenciu nielen existujúceho národa, či štátnych celkov na Slovensku, ale aj nepriamo fakt pôsobenia Cyrila a Metoda v Európe. Treba tu poznamenať ďalší historický fakt - z obdobia Veľkej Moravy existujú kroniky, ktoré opisujú len tri lokality - Nitru, Devín a Bratislavu. Nespomínajú sa žiadne iné lokality. Ani dnešná Morava či Čechy, a nie tobôž maďarské lokality. Sú to jediné písomne doložené doklady o osídľovaní týchto lokalít Slovanmi a neskôr Slovákmi (pojem Slovák sa používa od 13. st.).

Prevažne nemeckí dejepisci nás opisovali ako Veľkomoravskí Slováci. A keď polemizujeme o kultúre, jazyku - najstarší text v staroslovienčine pochádza z 9. st. (staroslovienčina bola z jedným z najstarších "kodifikovaných" jazykov, okrem toho sa stal štvrtým liturgickým jazykom pri kresťanských bohoslužbách, schválený pápežom Hadriánom II. - čo bol jeden z najvýznamnejších míľnikov nášho jazyka) a maďarský text pochádza z konca 12. storočia. Príčiny sú jednoduché. My sme už boli kresťanským národom v Európe so svojbytnou kultúrou. Maďarčina sa musela sformovať.

Povodní Maďari neboli ani Maďari. Bol to zhluk kmeňov z Byzancie, ktoré boli vyhnané na západ. Starí Maďari neboli poľnohospodári, boli to nomádi. Vyznačovali sa remeselníctvom a vojenskou taktikou. Boli podobní ako Tatári či Turci. Od Slovanov (Slovákov) sa naučili poľnohospodárstvu a usadili sa. Týmže sa museli nejako dorozumieť, stará maďarčina prevzala veľa slov z okolitých jazykov, vrátane slovenčiny. Dodnes nájdete v maďarčine vyše jednu desatinu slovenských slov.