Slovensko-maďarské vzťahy dnes

Rozbroje medzi Maďarmi a Slovákmi alebo kto je tu provokatér
Rubrika: Európa 2008

O aktuálnych "vzájomných" rozbrojoch medzi Maďarmi a Slovákmi všetci dobre vieme. Človek sa musí smiať, s čím len Maďarsko príde.
Priam by sme si na to mohli spraviť tipovaciu súťaž. Okrem prihlúplych vyhlásení aktérov SMK sa človek nestačí diviť reakciám z Maďarska.

„Na Slovensku je priveľa slovenčiny“, vyhlásil P. Csaky. Ako je to s maďarčinou v Maďarsku?

Je evidentný rozdiel v politike SMK počas pôsobenia B. Bugára a teraz P. Csakyho. Najväčšie napätie vzniklo až vedením P. Csakyho, ktorý nielen nedosahuje diplomatických kvalít B. Bugára ale ani intelektuálnych.

U nás je akýkoľvek extrémizmus trestaný a žiadne pronacistické frakcie sú zakázané.
V Maďarsku (ako inak) sa všetky tieto aspekty tolerujú. Ani únia nejako extra nezasahuje.
Keby ale k takýmto veciam došlo u nás, automaticky by nás považovali za nedemokratický štát, fašistov a inú háveď.

Povedzme si fakty. Maďarsko bolo prevažne nacionalistické (nacistické), čo bolo aj citeľne v časoch maďarizácie (18.-20. st.), či počas okupácie južného Slovenska (1939). Byť nacionalistom je prirodzená vec, ak nehraničí s neznášanlivosťou druhých národov (druh prejavu). Maďari spôsobili toľko problémov a to samozrejme nielen nám. Chcú smerovať iba k jednej jedinej veci - opäť získať Slovensko. Po trianonskej dohode sa nemôžu dodnes spamätať, že prišli (aj Rakúsko) o Slovensko ale aj iné časti, ktoré spolu so Slovenskom tvorili 72% územia Rakúsko-Uhorska (paradoxne nebažia po Rumunsku, ktoré je radikálne väčšie, v Rumunsku žije vyše 2 mil. Maďarov). A prečo taká nenávisť či posadnutosť? Slovensko v čase Rakúsko-Uhorska aj počas Uhorska bola najhospodárnejšia časť kráľovstva. Maďari v Uhorsku tvorili iba necelých 20% celého obyvateľstva (po maďarizácii vzrástlo na viac ako 50%). Príčiny konfliktov začali byť až vtedy, keď sa začal proces sebaurčovania.

Všeobecne pojem národnosť nebola podstatná. Smerodajnejšia bola príslušnosť k štátu. Dôležitosť národnosti a tzv. sebaurčovania začala od približne v 17.-18. st. Následne nasledovala aj kodifikácia daných jazykov (kodifikácia neznamená vznik jazyka, ako radi niektorí užívajú hlavne proti Slovákom - väčšina jazykov bola kodifikovaná v 18. st., vrátane slovenčiny, niektoré významné svetové jazyky až v druhej polovici 20. st.). Tento proces Maďari vyústili do extrému, na úkor ostaných národov v štáte. Začal sa národnostný útlak.

Súhrn opatrení pomaďarčovania. Nebolo iným národom dovolené akokoľvek sa vyjadrovať vo svojom jazyku či priznávať sa k pôvodu. Neostalo to len pri jazykových reštrikciách (jedna z príčin 1. sv. vojny). Najväčší útlak pociťovali Slováci (v dôsledku pomaďarčovania zahynulo vyše 11 000 Rumunov) o nič menej ako aj ostatné národy, ktoré počtom prevyšovali Slovákov. Maďari nikdy Slovákov nepovažovali za národ, či dokonca rovnocenných ľudí. Toto tvrdenie vzniklo na základe mylnej teórie o podmanení Slovanov, resp. Slovákov.