Sociologický výskum

Sociologický výskum

Základne znaky sociologického výskumu

Sociológia je veda teoreticko-empirická. Svoje empirické poznatky získava alebo overuje v sociologických výskumoch.
Sociologický výskum (SGV) má vedecký charakter. Vychádza z určitého systému teoretických poznatkov (teda z toho čo už vieme), vo vl. výskume ich ďalej prehlbuje a nakoniec sa vracia späť do systému poznatkov, ktorý obohacuje, spresňuje alebo mení. Sociologický výskum je zámerný, cieľavedomý, systematický poznávaci proces.

Každý sociologický výskum musí mať teda svoj cieľ, predmet a metódu.
Cieľom výskumu je rozšíriť naše poznanie o určitú sociálnu skúsenosť.
Predmetom výskumu sa môže stať akýkoľvek sociálny jav.
Metóda znamená spôsob, postup akým sa získavajú poznatky.

Sociálny jav:
soc. javy vznikajú vo vzťahoch medzi ľuďmi. Každý soc. jav je zložitý a komplikovaný. Poznať soc. jav vo výskume znamená skúmať jeho vývin, jeho súčasný stav, štruktúru, funkcie, vývinové tendencie. Soc. jav vo výskume nikdy nemožno skúmať izolovane, oddelene od iných javov a celkového soc. prostredia. Vo výskume sa poznávajú rôzné súvislosti, vplyvy, ktoré sú bežnému poznaniu skryté. Soc. javy sú všetky dynamické. Znamená to, že sa menia v spojení s časom a vplyvom iných soc. javov. V sociologickom výskume sa skúmajú nielen pozitívne soc. javy ale i negatívné skúsenosti.

Každý SGV má svoje úlohy:
- poznať určitý soc. jav
- meniť zmeny v soc. javoch môžu vykonávať len určené organizácie
- prognozovať na základe získaných informácii, vediť predvídať ako sa soc. jav bude vyvíjať

Medzi zákl. fázy, etapy výskumu patrí:
- prípravná fáza
- vlastný výskum
- analýza a spracovanie získaného materiálu
- vysvetlenie a využitie výsledkov v praxi

Druhy SGV:
- podľa toho do akej hĺbky soc. jav skúmajú ich delíme na:
1. základný
2. aplikovaný
3. prieskum

Základný výskum:
overuje už existujúce alebo získava nové vedecké poznatky, vysvetľuje soc. javy ich príčiny, zákonitosti.

Aplikovaný výskum:
rieši rôzné aktuálne úlohy a hľadá spôsoby ako preniesť získané poznatky do praxe. Preniká do podstaty javu.

Prieskum:
nepreniká do podstaty javu, poznáva iba javové stránky skúmanej skutočnosti (to čo sa nám javí len na povrchu). Je informatívny a orientačný.

SGV môžeme ešte deliť na:
- komplexný - skúma všetky stránky soc. javu
- parciálny - iba niektoré stránky soc. javu
- individuálny - výskum uskutočňuje len jeden človek
- skupinový - výskum uskutočňuje tím vedeckých pracovníkov
- monografický - predmetom výskumu je jedna vec (jedna dedina)
Prípravná fáza:

1. Problém SGV

Každý výskum sa začína prípravnou fázou v rámci ktorej prvým krokom je vyriešenie SGV, t.j. vlastné hľadanie, vymedzovanie predmetu SGV.
Správna voľba tohto problému je dôležitým krokom. Je treba voliť taký problém, riešením ktorého sa získa prínos pre praktický život, pre sociologickú teóriu, pre sociálny pokrok. Predpokladom správneho výberu je dobre poznanie toho, čo spoločnosť potrebuje, poznanie toho čo spoločnosť brzdí a pod. Bez poznania spoločnosti - jej cieľov, úloh jej smerovania nieje možné správne zvoliť problém SGV. Problém má byť zvolený so zreteľom nato, čo spoločnosť potrebuje, ale aj s istým predstihom pred potrebami spoločenskej praxe. K tomu všetkému je potrebná aj určitá orientácia v sociológii.
Pri vyberaní problému SGV je treba určiť poradie problémov, ktoré treba riešiť. Pri vytyčovaní problémov je treba spolupracovať s politicko-správnymi a hospodárskymi orgánmi.

V SGV možno voliť problémy trojakého druhu:
- problémy základného, teoretického charakteru
- problémy aplikovaného charakteru
- problémy diagnostického charakteru

Problém základný:
ide o vyriešenie mimoriadne závažného sociologického problému. Prevencia pred AIDS, prevencie pred drog. závislosťou. Riešenie si vyžaduje rozsiahlu teoretickú prípravu z viacerých spoločenských vied. Riešenie takéhoto problému si vyžaduje pomerne dlhý čas.

Problém aplikovaný:
hľadajú sa cesty, spôsoby ako výsledky výskumu uplatniť v praxi, vyžaduje sa tu spolupráca sociológov a politicko-správnych a hospodárskych pracovníkov.

Problém diagnostický:
zisťuje sa stav soc. javu v danom čase, období a na vymedzenej lokalite.

Správne zvolený problém výskumu treba formulovať konkrétne, jednoznačne, musí sa vzťahovať na skutočné predmety, nemá sa formulovať abstraktne - všeobecne pretože by neriešili podstatu problému.
Problém SGV sa má formulovať formou výstižnej vyjadrenej otázky, otázok.

2. Predbežná teoreticko-empirická analýza

Je to druhý krok, ktorý sa musí urobiť v prípravnej fáze, potom keď sa určí problém SGV. Predbežná analýza slúži nato aby sme sa so soc. javom, ktorý budeme skúmať dôkladne oboznámili, aby sme spoznali jeho povahu, urobili rozbor situácie z ktorej problém vyrástol. Cieľom tohto kroku je získať informácie. Oboznamuje sa so súborom poznatkov, ktorý o danom soc. jave už existuje.

Informácie získavame dvojakým spôsobom:
- teoretickou analýzou: z literatúry, získavame už existujúce teoretické poznatky
- empirickou analýzou: získavame zmyslové poznatky (rozhovormi, dotazníkmi, pobytom v mieste daného soc. javu a pod.)

Predbežná teoreticko-empirická analýza sa delí na:
- kvalitatívnú analýzu
- kvantitívnú analýzu
Kvalitatívna analýza:
znamená urobiť štruktúru javu, vyčleniť zákl. znaky, určiť ich povahu, vzťahy a potom jav správne definovať a vymedziť ho správnymi termínmi.

Kvantitívna analýza:
nadväzuje na kvalitatívnu, určuje počty zákl. elementov, znakov javu. Je základom pre meranie a predpokladom na využívanie štatistických a matematických metód

V rámci analýzi javu výskumník vždy čerpá z teoretického záveru o soc. jave, ku ktorému dospeli iní bádatelia pred nim.
Analýza soc. javu sa začína vždy štúdium literatúry, ktoré trvá aj niekoľko týždňov, aby bolo možné skúmaný jav lepšie poznať.
Súčasťou teoretickej analýzi sú aj konzultácie s inými odborníkmi v danom odbore napr. z psychológií, pracovníkmi hospod. organizácii a pod. - tak sa získavajú empirické fakty. Empirické fakty sa získavajú aj prieskumom skúmaného javu v teréne. (pri výskume obce, závodu je treba pobudnúť na danom mieste a získať informácie.

3. Hypotézy sociologického výskumu

Formulujú sa po ukončení predbežnej analýzi, ktorá preniká k poznaniu daného javu. Závery ku ktorými dospejeme po analýze sa stávajú východiskom na formulovanie hypotézy. Hypotéza znamená formulovanie predpokladov o súvislostiach, príčinách a zákonitostiach javu (je to predpokladaný výsledok ku ktorému môžeme dospieť). Hypotéza je téza o ktorej vopred neviem povedať či je pravdivá-nepravdivá.

Hypotéza je vždy podmienečná, až výskum naše tvrdenie buď dokáže, spresní alebo vyvráti. Hypotéza musí byť formulovaná presne, konkrétne a musí byť overiteľná (po získaní empirického materiálu, po vl. výskume). Formulovanie hypotézy je tým ťažšie čím menej dôsledne sa vykonáva predbežná analýza daného javu. Niekedy sa nepodarí vypracovať hypotézu na prvý-krát, musí sa meniť, prepracovať alebo doplniť. Ak je problém výskumu zložitý, nestačí jedna hypotéza. Možno ich formulovať naraz viac.

V empirických výskumoch rozoznávame 2 druhy hypotéz:
- východiskové hypotézy
- pracovné hypotézy

Východisková hypotéza je formulovaná všeobecne "čím je pedagóg študentom sympatickejší, tým má väčšiu disciplínu". Je založená na teoretickom poznaní.
Pracovná hypotéza musí byť konkretizovaná, empirický overiteľná zhodná s východiskovou. "predpokladám, že počet študentov sympatizujúcich k danému pedagógovi je 80% celej triedy." Predpokladám že títo študenti sú vo vyučovacom procese disciplinovaný a že disciplinárných priestupkov v triede niet.

4. Vymedzenie predmetu SGV

Nasleduje po stanovení hypotézy a v tomto kroku sa už podrobne určí čo sa bude skúmať a v akom rozsahu sa to bude skúmať. Zároveň sa vypracuje metodický postup (akým spôsobom sa bude skúmať):

V rámci tohto kroku treba splniť tieto úlohy:
- presne vymedziť skúmaný jav: treba soc. jav definovať, určiť jeho znaky, typ javu, určiť čo sa bude skúmať ako hlavné, čo ako vedľajšie. Ak má jav špecifické znaky treba ich vymedziť
- určiť výberový súbor, reprezentatívnu skupinu
- zvoliť vhodné techniky, metódy vo výskume sa môže používať viac techník i metód
- riešiť otázku výskumných spolupracovníkov a odborníkov na výskume sa môžu podieľať aj vedci a výskumníci z VŠ, alebo vedecko-výskumných pracovísk, ďalej môžu pomáhať extérny spolupracovníci napr. pri získavaní empirických faktov pomocou dotazníka, štandardizovaného rozhovoru apod. Na výskum môžu spolupracovať odborníci z podnikov a správných pracovníkov z miest a obcí
- určiť vhodný a potrebný čas na výskum zber empirického materiálu je najvhodnejšie urobiť v zimnom období (dotazníky, rozhovor). Výskum postojov, názorov by mal trvať 7-10 dní
- riešiť otázku materiálneho zabezpečenia zabezpečiť pomôcky na výskum, dotazníky, magnetofóny, fotoaparáty, internet