1999 z tohoto dôvodu nenastúpilo do výkonu trestu odňatia slobody 1 320 (93,68 %), k 31. 12. 1996 nenastúpilo výkon trestu odňatia slobody pre tento dôvod 965 (89,60 %) odsúdených páchateľov. Z dôvodov odkladu výkonu trestu odňatia slobody (§ 322, § 323, § 328 Tr. por.) výkon trestu odňatia slobody do 31. 12. 2000 nenastúpilo 70 (4,63 %) odsúdených osôb. Do 31. 12. 1999 z tohoto dôvodu nenastúpilo do výkonu trestu odňatia slobody 89 (6,32 %) odsúdených, do 31. 12. 1996 to bolo 112 (10,32 %) odsúdených osôb.
Aj v tomto vyhodnocovanom roku naďalej klesá počet osôb, ktoré do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpili preto, že im súdy povolili odklad výkonu trestu odňatia slobody.
Veľká väčšina odsúdených, ktorí výkon trestu odňatia slobody nenastúpili zrejme zneužíva skutočnosť, že spolupráca súdov a orgánov polície pri realizácii rozkazov na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, stále nie je na želatelnej úrovni.
Súdy k zlepšeniu tohto stavu môžu prispieť rýchlejším konaním, okamžitým nariadením výkonu trestu po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, dôslednejšou spoluprácou s GR ZVJS pri oznamovaní osôb, ktoré na výzvu súdu nenastúpili výkon trestu a pružnejšou spoluprácou s orgánmi polície.
Ak uložený trest má splniť svoju výchovnú úlohu nielen vo vzťahu k páchateľovi ale aj vo vzťahu k spoločnosti, je nevyhnutná jeho okamžitá realizácia po právoplatnosti rozhodnutia. Akékoľvek prieťahy požadovaný účinok a výchovný význam trestu znižujú.