Súdna zložka štátnej moci, súdna moc orgány ochrany práva:
1. kontrolné orgány ochrany práva: kontrola dodržiavania zákonov, zisťovanie ich porušovania
- používajú najmä preventívne prostriedky ochrany práva, ktoré spočívajú v zisťovaní porušovaní práva a odhalení ich pôvodcov
- prokuratúra
- Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
- ochranno-bezpečnostné orgány: Policajný zbor Slovenskej republiky
- špeciálne kontrolné orgány: Úrad bezpečnosti práce SR, Inšpektoráty bezpečnosti práce SR, štátni hygienici,Hlavný hygienik Slovenskej republiky, Slovenská obchodná inšpekcia, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, orgány veterinárnej starostlivosti, zbory požiarnej ochrany, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
2. rozhodovacie orgány ochrany práva: rozhodovanie o porušení zákonov, o porušení zákonnosti a ústavnosti
- používajú najmä represívne prostriedky ochrany práva spočívajúce v rozhodovaní právno-sporných vecí, vydávaní rozhodnutí o náprave ohrozenia, resp. porušenia práva, vrátane rozhodovania o vine a treste v prípadoch najzávažnejšej formy porušenia práva, ktorým je spáchanie trestného činu
- všeobecné súdnictvo (súdy SR)
- ústavné súdnictvo (Ústavný súd SR)
- osobitné súdnictvo (čiastočne vojenské súdnictvo, rozhodcovia, notári, príslušníci policajného zboru
3. vykonávacie orgány ochrany práva: realizovanie právneho donútenia, výkon rozhodnutia, vymožiteľnosť práva
- realizujú právne donútenie ako najkrajnejšiu formu nápravy porušenia práva, ktoré je spravidla prezentované v podobe aplikácie sankcie rozhodovacím orgánom ochrany práva
- rozhodujúcim patrónnym orgánom je súd, čiastočne prokuratúra
- orgánmi fakticky vykonávajúcimi výkon rozhodnutia sú Zbory väzenskej a justičnej stráže SR, zdravotnícke zariadenia (ak ide o ochranné liečenie), výchovné zariadnia (ak ide o výkon ochrannej výchovy), súdni vykonávatelia, najmä však súdni exekútori (privátne exekútorské úrady), v určitých prípadoch orgány starostlivosti o deti školy a internáty), platitelia mzdy, peňažné ústavy, policajné zbory, orgány obce
4. orgány právnych služieb a právnej pomoci
- poskytujú pre subjekty, ktoré sú dotknuté ohrozením alebo porušením práva, adekvátne prostriedky na dosiahnutie náprav, napr.
prostredníctvom súdneho rozhodnutia
- notárstvo, advokácia, komerční právnici a daňoví poradcovia
ciele:
ochrana zákonnosti
ochrana ústavnosti
ochrana ľudských a občianskych práv
zákonnosť: dôsledné dodržiavanie právneho poriadku,všetkých právnych noriem
ústavnosť: súlad všetkých právnych noriem s ústavou
Súdy
sú nezávislé štátne orgány
Úloha: rozhodujú o porušení zákonov, o porušení zákonnosti a ústavnosti
- používajú najmä represívne prostriedky ochrany práva spočívajúce v rozhodovaní právno-sporných vecí, vydávaní rozhodnutí o náprave ohrozenia, resp. porušenia práva, vrátane rozhodovania o vine a treste v prípadoch najzávažnejšej formy porušenia práva, ktorým je spáchanie trestného činu
Hlavné zásady súdov:
nezávislosť
nestrannosť ( politická )
riadenie sa výlučne zákonom
ľudovosť súdov: prítomní sú prísediaci, ľudia rôznej profesie ( súd je 3 alebo 5 členný )
kolektívnoť rozhodovania: rozhodovanie v senátoch ( nepárny počet členov 3,5 ,. .)
Na odvolávacích pojednávaniach a najvyššom súde nie sú prísediaci
rovnosť občanov pred zákonom a súdom
zásada ústnosti a verejnosti: súdne pojednávanie prebieha ústnym prednesom, je verejné, verejnosť môže byť vylúčená len zo zákona
zásada objektívnej pravdy: zisťovanie skutočných faktov nerozhodovanie podľa sympatie, antipatie súd je povinný zisťovať skutočný stav vecí
Právo na obhajobu: občan sa môže hájiť sám, alebo mať obhajcu
Sudcovie: sú volení zákonodárnym orgánom (parlamentom)
Odvolateľnosť sudcov: pri neriadení sa zákonmi alebo porušení svojich povinnotí zo zdravotných dôvodov
Súdy Slovenskej republiky
- nezávislé a nestranné štátne orgány, ktoré garantujú základné občianské práva a slobody
- rozhodujú v prípade porušenia zákonnosti a ústavnosti, sú garantom ochrany práva
- vykonávajú svoju činnosť na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov
a) Všeobecné súdy (Ústava SR, siedma hlava, druhý oddiel, čl. 141 - čl.
148)
- rozhodujú vo veciach občianskoprávnych, obchodnoprávnych, správnoprávnych a trestnoprávnych, čo podmieňuje konštituovanie špecializovaných sudcovských zborov: trestné súdnictvo, občianskoprávne súdnictvo, obchodné súdnictvo a správne súdnictvo
- preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov
- súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca, zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci z radov občanov
- rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky, vždy verejne a ústne
- sústavu všeobecných súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy (krajské, okresné, obvodné)
- podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanovuje zákon
- sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom
- ak to ustanovuje ústava alebo zákon, sudcovia sú viazaní aj medzinárodnou zmluvou
- ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu Slovenskej republiky je preň i pre ostatné súdy záväzný
- sudcov volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vládySlovenskej republiky na 4 roky, po uplynutí tohto volebného obdobia Národná rada SR na návrh vlády SR volí sudcov bez časového obmedzenia
- predsedu a podpredsedov najvyššieho súdu volí zo sudcov najvyššieho súdu Národná rada Slovenskej republiky na 5 rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia
- sudca sa môže svojej funkcie vzdať
- sudcu môže odvolať len Národná rada Slovenskej republiky len v súlade s Ústavou SR (čl. 147)
- postavenie, práva a povinnosti sudcov ustanovuje zákon
- spôsob ustanovenia prísediacich upravuje zákon
b) Vojenské súdy
- sústava vojenských súdov je tvorená:
a.) v čase mieru
- N ajvyšším súdom Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave
- Vyšším vojenským súdom so sídlom v Trenčíne
- štyrmi vojenskými obvodovými súdmi so sídlami v Bratislave, Trenčíne, Banskej Bystrici a Prešove
b.) v čase brannej pohotovosti štátu aj
- vyššími poľnými súdmi
- nižšími poľnými súdmi
c) Najvyšší súd Slovenskej Republiky
- rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch
- skúma zákonnosť rozhodnutí ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy
- stará sa o jednotný výklad zákonov pri rozhodovaní
- sú pre neho záväzné rozhodnutia ústavného súdu
Sudcovia
- sú viazaní zákonom, za určitých okolností medzinárodnou zmluvou
- môžu sa svojej funkcie vzdať alebo môžu byť odvolaní SNR, ak boli odsúdení pre úmyselný tresný čin alebo prečin, ktorý nie je zlúčiteľný s výkonom ich funkcie
d) Ústavný súd Slovenskej republiky (Ústava SR, siedma hlava, prvý oddiel, čl. 124 - čl.
140)
- nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti
- nezávislý súdny orgán, ktorý zabezpečuje súlad právneho poriadku
- rozhoduje o súlade zákonov s ústavnými zákonmi; nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi; všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi; všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi; všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov
- pozbavuje účinnosti takýto právny predpis, ktorý odporuje predpisu vyššej právnej sily (ústave,ústavným zákonom, zákonom), orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ak tak neurobia, takéto predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť
- rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ako zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán
- rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd
- podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná
- ústavný súd nezaujíma stanoviská vo veciach súladu návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov s ústavou a ústavnými zákonmi
- po skončení všeobecných volieb do zákonodárnych zborov a orgánov územnej samosprávy pôsobí aj ako volebný súd, čiže rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy (volebné súdnictvo)
- rozhoduje o sťažnostiach proti výsledku referenda
- je oprávnený posudzovat činnosť politických strán a hnutí (politické súdnictvo)
- rieši kompetenčné spory medzi štátnymi orgánmi
- rozhoduje o ochrane práv a slobôd právnických a fyzických osôb, pokiaľ táto nie je zverená do právomoci všeobecných úradov
- rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci vlastizrady
- vykonávanie sudcovskej funkcie je nezlučiteľné s vykonávaním funkcií v ostatných oblastiach politického a hospodárskeho života!!!
- proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok
- Ústavný súd sa skladá z desiatich sudcov
- sudcov ústavného súdu vymenúva na 7 rokov prezident Slovenskej republiky z 20 osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky, majú imunitu rovnako ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident ich môže aj odvolať na základe odsudzujúceho právoplatného rozhodnutia pre úmyselný trestný čin a na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie v ústavnom súde
- ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného sudcu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky
- za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnicke vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní, sľub skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky, prezident SR vymenúva aj predsedu a podpredsedu ústavného súdu
- súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu alebo jeho vzatie do väzby dáva ústavný súd, ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby aj predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
- ak je vymenovaný sudcaústavného súdu členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu
- sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie, výko tejto funkcie je nezlučiteľný s podnikaním alebo inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy svojho majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti, ďalej je nezlučiteľný s funkciou alebo pracovným pomerom v inom štátnom orgáne
- dňom, keď sa sudca ujíma funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde
- podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanovuje zákon
- od 1. 1. 2002 niektoré kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky prechádzajú na Úrad ochrancu práv Slovenskej republiky (ombudsman), jeho právomoc sa bude uplatňovať najmä v oblasti ochrany práv a slobôd jednotlivca a sprostredkovávania parlamentnej kontroly najmä nad postupom vlády a iných orgánov verejnej správy a jej pracovníkov (štátnych funkcionárov a úradníkov)
- ombudsman však nedisponuje rozhodovacou právomocou
Použitá literatúra: Ústava Slovenskej republiky, Jozef Prusák: Teória práva, Bratislava 1999, Ján Svák: Organizácia a činnosť orgánov ochrany práva, Bratislava 1995, Radovan Ryska: Slovník základních pojmů z práva, Praha 1998
Spracovala PhDr. Viera Jakubove, vyučujúca náuky o spoločnosti a dejepisu
Súkromné gymnázium Lučenec, e-mail:
[email protected] SÚDNI EXEKÚTORI A EXEKUČNÁ ČINNOSŤ V ROKU 2000 (NA ZÁKLADE ZÁK. Č. 233/1995 Z.z)
Kraj Počet žiadostí o poverenie na vykonanie exekúcie Exekúcie vykonané súdnymi exekútormi Nevybavené exekúcie
došlých vybavených z toho udelením poverenia spolu vrátním poverenia po upustení exekútora od vykonania (§46 ods. 3) vrátením poverenia po skončení exekučného konania inak
BA 19 860 19 742 17 882 6 374 136 4 967 1 271 37 198
TT 17 552 15 889 15 584 5 645 805 4 225 615 28 447
TN 15 945 15 499 15 339 4 592 1 172 2 362 1 058 32 245
NR 23 075 23 191 22 286 8 051 808 4 851 2 392 45 287
ZA 26 707 23 304 22 911 6 421 736 4 885 800 49 853
BB 31 509 30 590 29 824 8 309 662 6 723 924 70 233
PO 26 156 27 548 27 226 9 476 481 7 326 1 669 71 574
KE 33 403 33 350 32 569 11 168 501 8 460 2 207 89 433
SR 194 207 189 113 183 621 60 036 5 301 43 799 10 936 424 270
IX. HLAVA - trestné činy proti majetku
Kraj Počet odsúde-
ných Tresty uložené odsúdeným a ich podiel Počet odsúdených vo vybraných kategóriách Počet odsúdených
NEPO % PO % PT ul. samos. % iné samos. tresty % mlad. žien Rómov rec.
uznaných súdom vplyv alkoh. § 247, 248,
250 Tr.z.
BA 1 003 327 32,6 590 58,8 38 3,8 7 0,7 105 74 75 154 23 911
TT 763 219 28,7 505 66,2 22 2,9 9 1,2 94 50 112 97 7 716
TN 705 136 19,3 523 74,2 16 2,3 8 1,1 77 40 47 53 16 654
NR 1 113 247 22,2 810 72,8 21 1,9 5 0,4 148 90 147 148 49 1 029
ZA 984 211 21,4 702 71,3 31 3,2 8 0,8 183 82 150 163 32 838
BB 1 587 351 22,1 1 115 70,3 75 4,7 8 0,5 218 109 605 303 71 1 455
PO 1 589 278 17,5 1 075 67,6 68 4,3 21 1,3 337 135 575 275 40 1 432
KE 2 079 527 25,3 1 360 65,4 46 2,2 1 0,1 424 204 839 293 46 1 880
SR 9 823 2 296 23,4 6 680 68,0 317 3,2 67 0,7 1 586 784 2 550 1 486 284 8 915
I. Trestná agenda
Zaťaženosť trestného úseku súdov Slovenskej republiky sa za každý uplynulý kalendárny rok vyhodnocuje vo dvoch rovinách. V prvej rovine sa vyhodnocuje zaťaženosť súdov, stav a dynamika rozvoja trestnej činnosti v globále za všetky súdy, v druhej rovine tie isté ukazovatele sa vyhodnocujú osobitne na okresných a osobitne na krajských súdoch Slovenskej republiky.
Najdôležitejšie štatistické údaje sa porovnávajú pravidelne podľa výsledkov za päťročné obdobie. Aj pri zostavovaní Štatistickej ročenky za rok 2000 sú porovnávané najdôležitejšie štatistické ukazovatele za roky 1996 - 2000.
V uplynulom roku 2000 v porovnaní s rokom 1999 na okresných súdoch Slovenskej republiky došlo k nárastu počtu vecí došlých na súdy a rovnako k nárastu počtu osôb stíhaných v týchto veciach.
V roku 2000 na okresné súdy Slovenskej republiky došlo 20 632 vecí, v ktorých bolo stíhaných 28 543 osôb. Je to o 291 vecí (1,43 %) a o 365 (1,29 %) trestne stíhaných osôb viac ako v roku 1999. Pri porovnaní s rokom 1996 (prvým rokom porovnávaného päťročného obdobia) v počte vecí došlých na okresné súdy ide o pokles o 1 810 (8,06 %) a v počte trestne stíhaných osôb o pokles o 3 461 (10,81 %).
Okresné súdy Slovenskej republiky v roku 2000 vybavili spolu 19 543 vecí, ktoré sa týkali 27 152 trestne stíhaných osôb. V roku 2000 došlo k poklesu počtu vybavených vecí v porovnaní s rokom 1999 o 3 (0,01 %) veci. V počte trestne stíhaných osôb v týchto veciach však došlo k nárastu o 174 (0,64 %) pri porovnaní s rokom 1999. V porovnaní s rokom 1996 je pokles v počte vybavených vecí aj osôb v nich trestne stíhaných zreteľnejší. V roku 1996 bolo vybavených o 3 164 (16,18 %) vecí a o 5 683 (20,93 %) trestne stíhaných osôb viac.
Nevybavených v roku 2000 ostalo na okresných súdoch Slovenskej republiky 8 434 vecí, ktoré sa týkali 12 751 trestne stíhaných osôb. V porovnaní s ukazovateľmi za rok 1999 počet nevybavených vecí stúpol o 1 089 (14,82 %) a počet trestne stíhaných osôb o 1 391 (12,24 %). V roku 1996 bol počet nevybavených vecí nižší o 2 297 (27,23 %) a počet v nich trestne stíhaných osôb o 3 280 (25,73 %). Podiel nevybavených vecí v roku 2000 na celkovom počte vecí, ktoré sa v hodnotenom období nachádzali na súdoch (zostatok vecí z roku 1999 + nápad vecí z roku 2000), je 30,14 %, čo v porovnaní s rokom 1999 je o 2,83 % vecí viac a v porovnaní s rokom 1996 o 8,87 % viac.
V roku 2000 okresné súdy Slovenskej republiky vybavili celkom 1685 väzobne stíhaných osôb.
V časovom horizonte do 3 mesiacov od nápadu vecí na súd bolo vybavených 913 väzobne stíhaných osôb. Od 3 do 6 mesiacov od nápadu vecí súdy vybavili 381 väzobne stíhaných osôb. Od 6 mesiacov do 1 roka od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 285 väzobne stíhaných osôb. Od 1 do 2 rokov od nápadu vecí na súdy vybavili okresné súdy 89 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte viac ako 2 roky od nápadu bolo vybavených 7 väzobne stíhaných osôb.
Počet dní, ktoré okresné súdy potrebovali na vybavenie väzobne stíhanej osoby od nápadu vecí na súdy do právoplatnosti rozhodnutia, bol v priemere 132,08 dní.
V rýchlosti konania na okresných súdoch Slovenskej republiky sa výraznejšie zmeny neprejavili. V roku 2000 potrebovali okresné súdy na vybavenie jednej trestnej veci podľa celoštátneho priemeru 3,7 mesiaca. Pri porovnaní s rokom 1999 ide o zhoršenie o 0,2 mesiaca (3,5 mesiaca), v porovnaní s rokom 1996 o zhoršenie o 0,8 mesiaca (2,9 mesiaca).
Najhoršie výsledky, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú celoslovenský priemer majú súdy Bratislavského kraja. V roku 2000 na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali v priemere 4,9 mesiaca. Napriek tomuto výsledku však okresné súdy Bratislavského kraja v porovnaní s rokom 1999 skrátili priemernú dĺžku konania o 0,6 mesiaca (v roku 1999 – 5,5 mesiaca). Pri porovnaní s rokom 1996 ide o zhoršený ukazovateľ o 0,7 mesiaca (v roku 1996 – 4,2 mesiaca).
Najlepšie výsledky v tomto ukazovateli, tak ako v roku 1999 aj v roku 2000, dosiahli okresné súdy Banskobystrického kraja. Aj v roku 2000 udržali svoj priemer vybavenia jednej trestnej veci na 2,7 mesiaca. V porovnaní s rokom 1996 však pri priemernej dĺžke konania na vybavenie jednej trestnej veci na súdoch tohoto kraja došlo k zhoršeniu o 0,3 mesiaca (v roku 1996 – 2,4 mesiaca).
Okresné súdy Slovenskej republiky v lehote do jedného mesiaca v roku 2000 vybavili 7 601 vecí, čo je 34,40 % podiel z počtu vybavených vecí. V porovnaní s rokom 1999 však počet vecí vybavených do jedného mesiaca od nápadu veci klesol o 1,93 % (36,33 %). V roku 1996 okresné súdy Slovenskej republiky v lehote do jedného mesiaca od nápadu vybavili o 6,32 % viac ( 40,72 % ).
Kvalita rozhodovania okresných súdov Slovenskej republiky za rok 2000 je zrejmá z nasledujúcich ukazovateľov: Na krajské súdy Slovenskej republiky ako na II. stupňové (odvolacie) súdy v rámci odvolacej agendy (To) v roku 2000 došlo 3 076 vecí, ktoré sa týkali 3 738 trestne stíhaných osôb. K zamietnutiu odvolania alebo k jeho späťvzatiu došlo u 1 982 osôb, čo je 52,88 %.
Rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená súdu I.
stupňa na nové konanie a rozhodnutie v prípade 911 osôb, čo je v percentuálnom vyjadrení 24,30 %. Výrok o vine bol zmenený 79 osobám, čo je 2,10 %. Trest bol sprísnený v prípade 145 osôb čo je 3,86 %. Odvolací súd zmiernil trest 276 osobám čo je 7,36 %. Oslobodzujúci rozsudok bol vyhlásený u 31 osôb čo je v percentuálnom vyjadrení 0,82 %. Inak skončených vecí bolo v prípade 324 osôb čo je 8,64 %. Pri porovnaní s rokom 1999 počet vecí došlých na odvolacie súdy vzrástol v roku 2000 o 136 (4,62 % ), počet osôb v nich stíhaných o 172 (4,82 %).
V počte vecí vybavených v odvolacom konaní v porovnaní s rokom 1999 došlo k nárastu o 228 (7,97 %), v počte osôb v nich stíhaných k nárastu o 217 (7,05 %). Kvalita rozhodovania okresných súdov v porovnaní s rokom 1999 vo veciach zrušených a vrátených na nové konanie a rozhodnutie súdom I. stupňa, sa v roku 2000 mierne zvýšila.
V roku 1999 bolo vrátených na nové konanie 24,7 % vecí, ktoré vybavili odvolacie súdy, v roku 2000 to bolo 24,3 % vecí (zlepšenie o 0,4 %). V porovnaní s rokom 1996 sa tento ukazovateľ zhoršil o 2,9 % (v roku 1996 – 21,4 %).
Na krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2000 došlo 319 vecí, ktoré sa týkali 582 trestne stíhaných osôb. Pri porovnaní s rokom 1999 ide o pomerne výrazný pokles došlých vecí o 145 čo je o 31,25 % menej (464 vecí). Ešte vypuklejší je tento rozdiel pri porovnávaní s rokom 1996 a to až o 431 vecí čo je o 57,46 % menej (750 vecí). Krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2000 vybavili 360 vecí, v ktorých bolo 629 trestne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 1999 v počte vybavených vecí nastal pokles o 182 vecí (33,57 %). Oveľa výraznejší je pokles počtu vybavených vecí v porovnaní s rokom 1996 a to o 249 vecí (40,88 %).
Ku koncu roka 2000 ostalo na krajských súdoch Slovenskej republiky pokiaľ konali ako súdy I. stupňa nevybavených 365 vecí, ktoré sa týkali 828 trestne stíhaných osôb. Pri porovnávaní s rokom 1999 ide o pokles počtu nevybavených vecí a to o 41 a počtu osôb v nich trestne stíhaných o 47. Výraznejší je tento pokles v porovnaní s rokom 1996 a to v nevybavených veciach o 227 a v osobách v nich trestne stíhaných o 321. Krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2000 vybavili 147 väzobne stíhaných osôb. V lehote do 3 mesiacov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 34 väzobne stíhaných osôb. V lehote od 3 mesiacov do 6 mesiacov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 27 väzobne stíhaných osôb. V lehote od 6 mesiacov do 1 roka od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 49 väzobne stíhaných osôb.
V lehote od 1 do 2 rokov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 27 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte viac ako dva roky od nápadu vecí na súdy, krajské súdy vybavili 10 väzobne stíhaných osôb. Na vybavenie jednej väzobne stíhanej osoby krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2000 potrebovali v priemere 272,32 dní.
Rýchlosť konania na krajských súdoch Slovenskej republiky aj naďalej klesá a v roku 2000 sa doba potrebná na vybavenie jednej trestnej veci znovu predĺžila. V roku 2000 potrebovali krajské súdy na vybavenie jednej trestnej veci podľa celorepublikového priemeru 18,2 mesiaca. V porovnaní s rokom 1999 je to zhoršenie o 5,8 mesiaca (v roku 1999 – 12,4 mesiaca).
Ešte výraznejšia zmena k horšiemu je pri porovnávaní s rýchlosťou konania na krajských súdoch s rokom 1996, keď súdy na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali v priemere o 11,3 mesiaca menej (v roku 1996 – 6,9 mesiaca).
Krajským súdom s najväčšou dĺžkou konania za rok 2000 sa stal Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý na vybavenie jednej trestnej veci potreboval v priemere 24,0 mesiaca. (Túto dĺžku konania zrejme ovplyvnilo aj konanie vo veci Mikuláš Černák a spol ). Ide o výrazne zhoršený stav, pretože tento súd v roku 1999 na vybavenie jednej trestnej veci potreboval o 6,4 mesiaca menej (v roku 1999 – 17,6 mesiaca). Takéto výrazne zhoršenie dĺžky konania za jediný rok zrejme nemožno pripisovať len objektívnym dôvodom ktoré konanie predlžujú. Svoj nemalý podiel zrejme budú zohrávať aj dôvody subjektívne (ako napr. nedostatočná príprava, neskoré vypracovanie rozhodnutí a následne neskorá právoplatnosť a pod.).
Ešte výraznejšie zhoršenie dĺžky konania na tomto súde a to až o 13,9 mesiaca je pri porovnávaní rýchlosti konania s rokom 1996 (v roku 1996 – 10,1 mesiaca). Krajským súdom ktorý v roku 2000 konal najrýchlejšie sa stal Krajský súd v Prešove. Na tomto súde na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali priemerne 8,1 mesiaca. V porovnaní s rokom 1999 ide o zrýchlenie vybavenia jednej trestnej veci o 2,2 mesiaca (v roku 1999 – 10,3 mesiaca). Tento súd nemožno porovnávať s rokom 1996 vzhľadom na to, že jeho vznik sa datuje až od 1. 1. 1997 (územnosprávna reorganizácia). Skutočnosť, že v roku 2000 krajské súdy pokiaľ konali ako súdy I.
stupňa zaznamenali ďalší pokles došlých vecí, sa na rýchlosti konania neodrazila pozitívne.
Priemerná rýchlosť konania v porovnaní s rokom 1999 (okrem Krajského súdu v Prešove) sa na všetkých krajských súdoch znateľne zhoršila (Krajský súd v Košiciach v roku 2000 – 20,5 mesiaca, v roku 1999 – 20,1 mesiaca, v roku 1996 – 9,2 mesiaca, Krajský súd v Bratislave v roku 2000 – 19,9 mesiaca, v roku 1999 – 16,0 mesiaca, v roku 1996 – 3,5 mesiaca, Krajský súd v Žiline v roku 2000 – 15,0 mesiaca, v roku 1999 – 6,1 mesiaca, Krajský súd v Nitre v roku 2000 – 14,5 mesiaca, v roku 1999 – 7,2 mesiaca, Krajský súd v Trnave v roku 2000 – 10,8 mesiaca, v roku 1999 – 5,7 mesiaca, Krajský súd v Trenčíne v roku 2000 – 10,6 mesiaca, v roku 1999 – 7,8 mesiaca. (Krajské súdy v Žiline, v Nitre, v Trnave a v Trenčíne svoj vznik datujú od 1. 1. 1997 preto nemožno tento ukazovateľ porovnávať v ich prípade s rokom 1996.)
Aj naďalej je aktuálnou požiadavka odstránenia objektívnych ale najmä subjektívnych dôvodov, ktoré negatívne ovplyvňujú plynulosť konania. Úlohou č. 1 stále ostáva vykonávanie účinných opatrení na odstránenie tohto nepriaznivého stavu a to aj legislatívnymi úpravami.
Na nepriaznivej dĺžke konania sa svojim podielom podpísali aj legislatívne úpravy. Z vecnej príslušnosti krajských súdov ako súdov I. stupňa boli vyňaté konania podľa § 187 Tr. zák. Išlo o veci na konanie menej náročné, ktoré bolo možno ukončiť v primeranom čase. To malo nemalý vplyv aj na celkovú priemernú dĺžku konania krajských súdov v uplynulých rokoch.
V dôsledku zmien na krajských súdoch ako na súdoch I. stupňa a najmä na tých, ktoré existovali už pred 1.1.1997 ostali trestné veci, ktoré sa z objektívnych dôvodov ťažko končia. Ide v prevažnej miere o veci obtiažne, skutkovo a právne náročné, skupinové, s veľkým rozsahom trestnej činnosti. Práve v takýchto veciach dochádza k prieťahom v konaní najčastejšie z dôvodov veľkej migrácie obvinených ale aj svedkov u ktorých stále pretrváva neochota vypovedať v týchto trestných veciach. V mnohých prípadoch ide o migráciu nielen v rámci Slovenska ale aj mimo územia Slovenskej republiky. Tento stav vyvoláva pri prejednávaní komplikácie a kladie nemalé nároky okrem iného aj na dĺžku konania.
V roku 2000 bolo súdmi Slovenskej republiky právoplatne odsúdených 22 363 osôb, ktoré spáchali 34 669 trestných činov. V porovnaní s rokom 1999 ide o nárast počtu osôb o 813 (3,77 %) a počtu skutkov o 2 413 (7,48 %). V porovnaní s rokom 1996 je to pokles počtu odsúdených osôb o 4 079 (15,42 %) a skutkov o 3 903 (10,11 %).
Index odsúdených osôb v roku 2000 t. j. počet právoplatne odsúdených páchateľov na celkovom počte trestne zodpovedných osôb prepočítaný na 10 000 obyvateľov, je daný číslom 51. V roku 1999 bol tento ukazovateľ daný číslom 52, v roku 1996 číslom 63 odsúdených páchateľov.
Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že pokračuje mierny pokles (v porovnaní s rokom 1999) indexu odsúdených osôb.
Či ide o jav trvalý alebo toto zníženie čísla indexu je len dočasnou záležitosťou ukáže až budúcnosť.
Štruktúra právoplatne odsúdených osôb podľa sledovaných kategórií odsúdených páchateľov na celkovom počte odsúdených páchateľov v roku 2000 :
Recidivisti sa na počte právoplatne odsúdených páchateľov podieľali 10,25 % (v roku 1999 – 13,86 %, v roku 1996 – 14,39 %).
U mladistvých páchateľov toto percento v roku 2000 činilo 12,13 % (v roku 1999 – 12,34 %, v roku 1996 – 11,23 %).
V kategórii žien podiel páchateliek na celkovom počte právoplatne odsúdených v roku 2000 bolo 7,12% (v roku 1999 – 6,84 %, v roku 1996 – 3,73%).
V sledovanej kategórii recidivistov aj v roku 2000 bol zaznamenaný ďalší pokles percentuálneho podielu na počte celkovo odsúdených a to o 3,61 % oproti roku 1999 a až o 4,14 % v porovnaní s rokom 1996.
V kategórii mladistvých v porovnaní s rokom 1999 bol tento pokles málo výrazný o 0,21 %, avšak v porovnaní s rokom 1996 ide o nárast o 0,90 %.
Najviac dôvodov na znepokojenie dáva sledovaná kategória žien. V porovnávaní s rokom 1999 ide o mierny nárast percentuálneho podielu na počte odsúdených o 0,28 %, avšak porovnaním s prvým rokom sledovaného päťročného obdobia, rokom 1996 je to nárast až o 3,39 %.
Podiel počtu odsúdených za vybrané trestné činy na celkovom počte odsúdených osôb za rok 2000:
Na trestných činoch majetkovej povahy (krádeže, podvody, sprenevery) sa podieľalo 39,84 % (v roku 1999 – 34,97 %, v roku 1996 – 45,22 %) odsúdených.
Na trestných činoch úmyselného ublíženia na zdraví sa v roku 2000 podieľalo 7,51 % (v roku 1999 – 7,91%, v roku 1996 – 7,05%) odsúdených.
Na trestných činoch lúpeže bolo v roku 2000 podiel 3,08 % (v roku 1999 – 3,24%, v roku 1996 – 2,35 %) odsúdených.
Na trestných činoch znásilnenia a pohlavného zneužívania malo v roku 2000 podiel 1,47 % ( v roku 1999 – 1,58 %, v roku 1996 – 1,67 %) odsúdených.
Na trestnom čine vraždy v roku 2000 sa podieľalo 0,30 % (v roku 1999 – 0,25 %, v roku 1996 – 0,24 %) odsúdených.
Podiel odsúdených na inej trestnej činnosti v roku 2000 je 47,8.0 % (v roku 1999 – 52,04 %, v roku 1996 43,47 %) odsúdených.
V roku 2000 pri náraste percenta odsúdených osôb pre majetkové trestné činy a pre trestný čin vraždy v porovnaní s rokom 1999, došlo k poklesu percenta odsúdených osôb pre trestné činy úmyselného ublíženia na zdraví, lúpeže, znásilnenia a pohlavného zneužívania a podielu odsúdených osôb na inej trestnej činnosti. Pokles percenta odsúdených pre trestné činy úmyselného ublíženia na zdraví, lúpeže, znásilnenia a pohlavného zneužívania nemusí v reále odrážať skutočný stav v oblasti týchto trestných činov. Pokles (v porovnaní s dennou realitou) skôr nasvedčuje tomu, že poškodené osoby veľa razy takýto trestný čin vôbec neoznámia alebo a to najmä u pohlavného zneužívania, až s odstupom niekoľkých rokov. Na tieto skutočnosti vplývajú najčastejšie závislosť obete (psychická, fyzická, materiálna) na osobe obvineného, obavy pred “posmechom a odsúdením“ známymi, rodinnými príslušníkmi, obavy z rozpadu rodiny, obavy, že páchateľ splní svoje vyhrážky o fyzickom ublížení a pod.
Tým sa trestná činnosť dostáva do latentnej polohy, čo následne “vylepšuje” štatistické ukazovatele vo forme poklesu týchto foriem trestnej činnosti.
Pri porovnaní percenta odsúdených s rokom 1996 je badateľný pokles podielu odsúdených pre majetkové trestné činy, trestné činy znásilnenia a pohlavného zneužívania a pokles percenta odsúdených pre inú trestnú činnosť.
Naopak je badateľný nárast percenta odsúdených pre trestný čin úmyselného ublíženia na zdraví, pre trestný čin lúpeže a trestný čin vraždy.
Znepokojujúcim je nárast počtu odsúdených páchateľov pre trestný čin vraždy v porovnaní s rokom 1999 ale aj rokom 1996.
Nerastie len percentuálny podiel, ale aj agresivita, brutalita páchateľov sprevádzajúca tento trestný čin ktorý je veľa razy spáchaný “na objednávku”.
Na druhej strane toto percento odsúdených dáva dostatočný dôkaz o stále dôkladnejšej práci všetkých orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní, dokazovaní a usvedčení páchateľov tohto závažného trestného činu.
Na právoplatných trestoch uložených v roku 2000 sa nepodmienečné tresty odňatia slobody podieľali 20,22 % (v roku 1999 – 19,39 %, v roku 1996 – 22,24 %) odsúdených páchateľov.
Podmienečné tresty odňatia slobody v roku 2000 boli uložené 69,26% (v roku 1999 – 69,37 %, v roku 1996 – 64,37 %) odsúdených páchateľov. I keď v roku 2000 došlo k miernemu nárastu podielu nepodmienečných trestov, ich počet i naďalej nezodpovedá zvyšujúcej sa brutalite a agresivite páchateľov najmä násilných trestných činov, ani stále narastajúcim škodám vo finančnom i materiálnom vyjadrení pri trestných činoch predovšetkým majetkovej, ale aj násilnej povahy.
Vplyv alkoholu odsúdených na páchaní trestnej činnosti z celkového počtu odsúdených v roku 2000 ostal na rovnakej úrovni 11,30 % ako v roku 1999. V porovnaní s rokom 1996 ide o mierny nárast percenta (11,00 %) odsúdených, ktorí sa trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu.
V sledovaných kategóriách mladistvých a žien v roku 2000 bol zaznamenaný v porovnaní s rokom 1999 nárast percenta odsúdených, ktorý spáchali trestné činy pod vplyvom alkoholu.
V kategórii mladistvých v porovnaní s rokom 1999 ide o nárast o 5,7 % (v roku 1999 – 6,7 %), v porovnaní s rokom 1996 až o 8,7 % (v roku 1996 – 3,6 %) odsúdených.
V kategórii žien v porovnaní s rokom 1999 je nárast o 4,3 % (v roku 1999 – 2,8 %) a v porovnaní s rokom 1996 o 5,8 % (v roku 1996 - 1,3 %) odsúdených.
Tento znepokojujúci nárast vplyvu alkoholu v dvoch sledovaných kategóriách nepriaznivo odráža skutočnosť, že spoločnosť viac preferuje a viac pozornosti venuje prevencii a opatreniam vo vzťahu k iným návykovým látkam (drogám), hoci alkohol je rovnako nebezpečná návyková látka, ktorá devastuje osobnosť človeka tak, ako “droga”.
Počet osôb u ktorých došlo v roku 2000 k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 307 Tr. por. od roku 1996, t. j. od doby keď sa po prvý raz štatisticky podchytila aj táto kategória páchateľov, zaznamenal aj v roku 2000 mierny nárast o 14 osôb. V roku 2000 v tejto kategórii rozhodnutí súdy rozhodli o 469 osobách, v roku 1999 o 455 osobách. Pri porovnaní s rokom 1996 je to pokles o 107 (v roku 1996 – 576) osôb.
Súdy Slovenskej republiky v roku 2000 uložili celkom 387 ochranných opatrení. Protialkoholických liečení bolo uložených 130, protitoxikomanických liečení bolo uložených 219, iných liečení (sexuologických, psychiatrických a pod.) bolo uložených 31 a v 7. prípadoch súdy uložili mladistvým páchateľom ochrannú výchovu.
V roku 1999 súdy uložili 346 ochranných opatrení a v roku 1996 bolo uložených 165 ochranných opatrení.
V kategórii protialkoholických liečení v roku 2000 došlo v porovnaní s rokom 1999 k miernemu nárastu (v roku 1999 – 119) a viac ako k výraznému nárastu v porovnaní s rokom 1996 (v roku 1996 - 66).
V kategórii protitoxikomanických liečení znateľne vzrástol počet liečení v porovnaní s rokom 1999 (v roku 1999 - 176), ktorý je ešte výraznejší pri porovnaní s rokom 1996 (v roku 1996 – 73). Na zvýšení počtu uložených protitoxikomanických liečení má svoj podiel dôslednejší postup súdov pri ukladaní tohoto druhu liečení páchateľom, ktorí sa trestnej činnosti dopustili pod vplyvom návykových látok (drog).
Zo štatistických výstupov vyplýva, že v roku 2000 z celkového počtu odsúdených 22 363 osôb, trestnú činnosť pod vplyvom návykových látok (drog) spáchalo 301 osôb, čo je 1,34 % odsúdených. V roku 1999 bolo z celkového počtu 21 550 odsúdených pre trestnú činnosť pod vplyvom návykových látok odsúdených 228 osôb (1,06 %) a v roku 1998 to bolo z počtu 22 417 osôb celkom 446 (1,99 %) odsúdených.
K 31. 12. 2000 súdy Slovenskej republiky evidovali celkom 1023 nerealizovaných liečení, ktoré neboli vykonané z rôznych dôvodov. V roku 1999 to bolo 893 nerealizovaných liečení, v roku 1996 bolo nerealizovaných 454 liečení.
Protialkoholické liečenie (PAL) nebolo v roku 2000 z rôznych dôvodov realizované v 301 (v roku 1999 - 259, v roku 1996 - 220) prípadoch.
Protitoxikomanické liečenie (PTL) v roku 2000 nebolo realizované z rôznych dôvodov v 646 (v roku 1999 - 574, v roku 1996 - 180) prípadoch.
Dôvody, pre ktoré nedošlo k realizácii uloženého liečenia súdy uvádzajú ako ,,iné dôvody, nedostatok kapacít v zdravotníckych zariadeniach, neznámy pobyt odsúdeného páchateľa ”. V roku 2000 z iných dôvodov nebolo vykonaných 227 protialkoholických a 275 protitoxikomanických liečení. Pre nedostatok kapacít v zdravotníckych zariadeniach nebolo v roku 2000 vykonaných 27 protialkoholických a 260 protitoxikomanických liečení. Z dôvodov neznámeho pobytu nebolo v roku 2000 vykonaných 47 protialkoholických a 111 protitoxikomanických liečení. Z celkového počtu 1 023 nevykonaných liečení už tradične najvyšší počet je v Bratislavskom kraji kde je nerealizovaných 564 liečení. Najnižší počet nevykonaných liečení je evidovaný v Žilinskom kraji, a to 23 liečení.
Výkon trestu odňatia slobody k 31. 12. 2000 nenastúpilo 1 588 odsúdených osôb. V roku 1999 to bolo 1 636 odsúdených, v roku 1996 1 682 odsúdených páchateľov.
Z celkového počtu odsúdených osôb do výkonu trestu odňatia slobody k 31. 12. 2000, hoci od uloženia uplynulo viac ako 3 mesiace, nenastúpilo trest 1 513 (95,27 %) odsúdených osôb.
Súdy Slovenskej republiky dôvody nastúpených trestov udávajú ako “rôzne dôvody” - povolený odklad výkonu trestu odňatia slobody, neznámy pobyt, iné príčiny.
Pre neznámy pobyt a iné príčiny k 31. 12. 2000 do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpilo 1 443 (95,37 %) odsúdených osôb. K 31. 12.
1999 z tohoto dôvodu nenastúpilo do výkonu trestu odňatia slobody 1 320 (93,68 %), k 31. 12. 1996 nenastúpilo výkon trestu odňatia slobody pre tento dôvod 965 (89,60 %) odsúdených páchateľov. Z dôvodov odkladu výkonu trestu odňatia slobody (§ 322, § 323, § 328 Tr. por.) výkon trestu odňatia slobody do 31. 12. 2000 nenastúpilo 70 (4,63 %) odsúdených osôb. Do 31. 12. 1999 z tohoto dôvodu nenastúpilo do výkonu trestu odňatia slobody 89 (6,32 %) odsúdených, do 31. 12. 1996 to bolo 112 (10,32 %) odsúdených osôb.
Aj v tomto vyhodnocovanom roku naďalej klesá počet osôb, ktoré do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpili preto, že im súdy povolili odklad výkonu trestu odňatia slobody.
Veľká väčšina odsúdených, ktorí výkon trestu odňatia slobody nenastúpili zrejme zneužíva skutočnosť, že spolupráca súdov a orgánov polície pri realizácii rozkazov na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, stále nie je na želatelnej úrovni.
Súdy k zlepšeniu tohto stavu môžu prispieť rýchlejším konaním, okamžitým nariadením výkonu trestu po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, dôslednejšou spoluprácou s GR ZVJS pri oznamovaní osôb, ktoré na výzvu súdu nenastúpili výkon trestu a pružnejšou spoluprácou s orgánmi polície.
Ak uložený trest má splniť svoju výchovnú úlohu nielen vo vzťahu k páchateľovi ale aj vo vzťahu k spoločnosti, je nevyhnutná jeho okamžitá realizácia po právoplatnosti rozhodnutia. Akékoľvek prieťahy požadovaný účinok a výchovný význam trestu znižujú.
