Organizácia Spojených národov

Organizácia Spojených národov

Charta OSN je základný dokument Organizácie Spojených národov. Bola podpísaná v americkom meste San Francisco 26. júna 1945. Do platnosti vstúpila 24. októbra 1945, potom ako ju ratifikovala Čínska republika, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a väčšina ďalších zakladateľských krajín.
Organizácia Spojených národov (OSN), po anglicky United Nations Organisation (UNO, hovorovo UN), po francúzsky Organisation des Nations Unies, je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN. Oficiálne OSN vznikla 24. októbra 1945, potom ako bola Charta ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzskom, Sovietskym zväzom, USA, Spojeným kráľovstvom a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín.

Orgány OSN

1) Bezpečnostná rada OSN (Security Council) je najdôležitejším orgánom každodennej činnosti OSN. Bezpečnostná rada sa prvýkrát zišla 17. januára 1946 v Londýne. Má 15 členov - 10 nestálych volených na dva roky a 5 stálych (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a Čína). Bezpečnostná rada prijíma závažné a pre členské štáty i záväzné rozhodnutia. Činnosť mnohonárodného kolektívu pracovníkov OSN riadi generálny tajomník. Volí ho Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa často označuje za „svetový parlament“. Základným dokumentom činnosti OSN je Charta, v ktorej sa všetky členské štáty zaviazali predovšetkým zabrániť opakovaniu vojen. Aj v súčasnosti zostáva zachovanie svetového mieru naďalej hlavným poslaním OSN.

Vďaka oveľa pevnejším základom mieru sa môže OSN oveľa dôkladnejšie a s väčším účinkom sústrediť na medzinárodnú spoluprácu pri pomoci naj zaostalejším krajinám, pri odstraňovaní hladu, podvýživy, chorôb, negramotnosti, či dôsledkov živelných pohrôm. OSN podnecuje štáty spolupracovať aj v oblasti vedy, kultúry, športu, pri spoločnom výskume svetových zdrojov energie, nerastného bohatstva, pri ochrane životného prostredia, záchrane kultúrnych pamiatok atď. OSN vypracúva aj záväzné medzinárodné dohody a iné dokumenty, smerujúce k zastaveniu zbrojenia, pobáda členské štáty k mierovému riešeniu vzájomných sporov, vyžaduje od nich dodržiavanie základných ľudských práv i medzinárodných právnych noriem mierového spolunažívania

2) Valné zhromaždenie OSN (General Assembly) je hlavný poradný orgán, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členských krajín, kde každý má jeden hlas. Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú nadpolovičnou väčšinou.

Body programu sú prerokované v šiestich výboroch:
• hospodársky a finančný
• sociálny a kultúrny
• politický a dekolonizačný
• odzbrojovací a bezpečnostný
• administratívny a rozpočtový
• právny

Prezidentom valného zhromaždenia je H. E. Mr. Miguel d“Escoto Brockman

3) Hospodárska a sociálna rada OSN (Economic and Social Council, ECOSOC) - je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Má 54 členov, ktorí sú v záujme zachovania rovnakého rozloženia rozdelení takto:

• 14 z afrických štátov
• 11 z ázijských
• 10 z latinskoamerických a karibských štátov
• 13 zo západných
• 6 z východoeurópskych štátov.
Jej približne dvojmesačné zasadnutia sa spravidla konajú každoročne striedavo v New Yorku a Ženeve. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má po jednom hlase.
Rada slúži ako fórum pre diskusie o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového alebo interdisciplinárneho charakteru
Prezidentom je H.E. Ambassador Léo Mérorés.

4) Poručenská rada (Trusteeship Council) je orgán OSN, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN (tzv. poručenských územiach). Ciele poručenského systému sú v súčasnosti už naplnené, keďže všetky poručenské územia dosiahli samosprávu alebo nezávislosť, a to buď ako nové štáty alebo pripojením k územiu susedného nezávislého štátu. Poručenská rada nebola formálne zrušená, ale od 1. novembra 1994 (po vyhlásení nezávislosti Palau) nevykonáva žiadnu činnosť. Členmi Poručenskej rady sú stáli členovia BR OSN.

5) Sekretariát OSN (Secretariat). Sekretariát OSN je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí generálny tajomník OSN, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada.

6) Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) - je orgán OSN so sídlom v Haagu v Holandsku. Je tak jediným orgánom OSN so sídlom mimo New Yorku. Je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní na 9 rokov. Nie je prípustné, aby za sudcov boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu.

Súčasné zloženie Medzinárodného súdneho dvora:
• do roku 2009: Awn Shawkat Al-Khasawneh, Jordánsko; Ronny Abraham, Francúzsko; Rosalyn Higginsová, Spojené kráľovstvo; Gonzalo Parra-Aranguren, Venezuela; Raymond Ranjeva, Madagaskar
• do roku 2012: Š'- ťioujung (Shi Jiuyong), Čína; Abdul G. Koroma, Sierra Leone; Hisaši Owada, Japonsko; Bruno Simma, Nemecko; Peter Tomka, Slovensko
• do roku 2015: Leonid Skotnikov Rusko; Thomas Buergenthal, USA; Kenneth Keith, Nový Zéland; Mohamed Bennouna, Maroko; Bernardo Sepúlveda Amor, Mexiko

Predsedníčkou Medzinárodného súdneho dvora je od roku 2006 Dame Rosalyn Higginsová (Spojené kráľovstvo) - doposiaľ jediná žena zvolená za sudkyňu Medzinárodného súdneho dvora. Podpredsedom súdu je Awn Shawkat Al-Khasawneh (Jordánsko).

Organizácie OSN

WHO (World Health Organization) Svetová zdravotnícka organizácia (WHO alebo slovenská skratka SZO) je špecializovanou inštitúciou OSN. Prostredníctvom WHO si vymieňajú svoje poznatky a skúsenosti zdravotnícki pracovníci 192 krajín. Ženevské ústredie riadi a koordinuje činnosť 6 regionálnych úradov, ktorých pôsobnosť je celosvetová. Jej sídlo je v Ženeve.

UNICEF (United Nations Children´s Emergency Fund) = Detský fond OSN, ktorý vznikol mandátom OSN v roku 1946, aby pomohol deťom po druhej svetovej vojne. Keď sa Európa dostala z hrôz vojny, v roku 1953 Generálny tajomník OSN dal UNICEFu mandát na dlhodobé obdobie, aby mohol získavať finančné prostriedky z rozvinutých krajín a pomáhal deťom v rozvojových krajinách. Svoju činnosť financuje výhradne z dobrovoľných príspevkov vlád členských krajín (prevažujúca časť finančných zdrojov), z príspevkov nevládnych organizácií a ďalších nezávislých subjektov. Nezanedbateľným príjmom sú výťažky z predaja tovaru darčekového charakteru so znakom UNICEF (napr. pohľadníc, kalendárov, hračiek, plastikových tašiek a pod.), ktorý UNICEF organizuje prostredníctvom 37 národných výborov pre spoluprácu s UNICEF vo vyspelých krajinách. UNICEF je na Slovensku zastúpený od roku 1993.
UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) = Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru, je medzinárodnou organizáciou systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania. Stala pri zrode Európskeho strediska pre jadrový výskum, alebo Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti hydrológie, oceánografie, geológie a životného prostredia. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné. Slovensko získalo členstvo v UNESCO 9. februára 1993 (Česko-Slovensko bolo zakladajúcim členom UNESCO). Jej sídlo je v Paríži.

Myslím si, že založenie OSN bol dobrý nápad, pretože OSN je celosvetovou organizáciou, ktorá udržuje medzinárodný mier vo svete medzi jednotlivými štátmi. Taktiež udržuje spravodlivé vzťahy medzi štátmi, členským štátom pomáha zaisťovať suverenitu a poskytuje im aj rozsiahlu a trvalú humanitárnu pomoc. Jedným z významných úspechov OSN je vytvorenie komplexného celku legislatívy v oblasti ľudských práv, prístupného každej krajine. OSN tiež vyvinula efektívny mechanizmus ochrany ľudských práv, ktorý prináša prospech ľuďom na celom svete. Prebiehajúca reforma OSN vyzdvihuje dôležitosť podpory otázke ľudských práv. Tá sa stala jednou z kľúčových oblastí pôsobenia OSN a spojovacím článkom celej činnosti OSN - od udržiavania mieru, cez rozvoj, po humanitárnu pomoc.

Načo je nám Organizácia spojených národov?
• Často sa hovorí, že keby OSN neexistovala, bolo by potrebné ju vymyslieť znova.
• Vo svete sužovanom konfliktmi OSN umožňuje priame a okamžité konzultácie medzi vládami a vytvára fórum pre riešenie dlhodobých problémov.
• OSN je katalyzátorom aktivity v otázkach globálneho rozmeru, akými sú napr. životné prostredie a drogy. V súčasnosti predstavuje najlepší existujúci mechanizmus mobilizácie a udržiavania medzinárodnej spolupráce v týchto otázkach.

• OSN a jej agentúry pomáhajú budovať ekonomiky a stabilizovať finančné trhy. Ich činnosť prispieva k odstraňovaniu chudoby, rastu a rozširovaniu potravinovej produkcie, ako aj predlžovaniu priemernej dĺžky života. Tieto organizácie ochraňujú utečencov, poskytujú potravinovú pomoc a pomáhajú pri prírodných katastrofách.
• OSN a jej agentúry ochraňujú zraniteľné skupiny: deti, utečencov, ľudí vyhnaných zo svojich domovov, menšiny, pôvodné obyvateľstvo a ľudí s postihnutiami.
• OSN a jej agentúry predstavujú mechanizmus pre vytváranie technických a právnych štandardov v životne dôležitých oblastiach globálnej interakcie, od bezpečnosti vo vzduchu po ľudské práva.
• Žiadna organizácia na svete nie je vhodnejšia na presadzovanie týchto cieľov, pretože žiadna organizácia nedisponuje mierou univerzality a legitimity porovnateľnou s OSN.

Ako môžem podporiť činnosť OSN?
Najlepšou cestou je zapojiť sa do siete mimovládnych organizácií spolupracujúcich s OSN. Zvlášť významné sú v tomto ohľade Asociácie OSN pôsobiace v 80 krajinách sveta, ktoré majú mnoho lokálnych pobočiek. Národné komisie UNICEF, pôsobiace v krajinách celého sveta, sa starajú o zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o programoch UNICEF a získavajú prostriedky na ich realizáciu. Približne 5000 klubov, centier a asociácií vo viac ako 120 krajinách je činných v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry a komunikácie. Najdôležitejšími kontaktnými miestami sú informačné centrá a informačné služby OSN pôsobiace na celom svete.

Ak máte skúsenosti v oblasti poľnohospodárstva, medicíny, vzdelávania alebo strojárstva, ste flexibilný a zanietení, OSN vás prostredníctvom Dobrovoľníckeho programu OSN (UNV) môže umiestniť na dva roky do príslušného vhodného rozvojového programu v určitej rozvojovej krajine. Ak žijete v New Yorku a máte záujem pomôcť zamestnancom OSN pochádzajúcim zo zahraničia, môžete sa zapojiť do činnosti Pracoviska zamestnaneckých aktivít (Staff Activities Unit) v New Yorku. Existuje veľa možností, no najdôležitejšie je samotné zapojenie sa do aktivít OSN. Úspech OSN závisí od ľudí na celom svete. OSN potrebuje vašu podporu!