Organizmus v spoločnosti

Tento vzťah vyplýva najmä z plnenia fyzických potrieb organizmu – obstarávanie potravy a prístrešku a mnoho iných, ktoré súvisia so zdokonaľovaním nástrojov až na úroveň komplikovaných systémov – techniky – ktorá je dnes sociálne organizovanou schopnosťou meniť fyzické okolie v súlade s potrebami organizmu. Len výnimočne si jednotlivci vypestujú zručnosti a potom vyrábajú sami. Je to nepravdepodobné pri vyspelejšej technike. Technické procesy slúžia na uspokojovanie ľudských potrieb, spôsob ich vykonávania má však korene v kultúrnom systéme. Zručnosť je ukážkou prvkov kultúry v organizme. Mierou užitočnosti techniky je však ekonomika (dôležité je čo sa má vyrábať a pre koho, viac ako spôsob výroby).

Výroba je vždy kolektívne organizovaným procesom a vyznačuje sa koordinačnou zložkou - systémom vzťahov medzi subjektami výroby a subjektami spotreby prispôsobujúcich procesy potrebám sociálneho systému a jeho jednotkám. Tento systém nazývame ekonomikou. Jej úlohou je rozdeľovať tak, aby uspokojila čo najširšie potreby obyvateľstva. Kým v starších spoločnostiach zohráva pri službe spoločnosti významnejšiu rolu príbuzenstvo, náboženstvo, či politické záujmy v dnešnej dobe je to prostriedok výmeny – ekonomická kategória. Začlenenie sa do pracovného procesu znamená prijatie politického rámca pracovnej organizácie za účelom dosiahnutia cieľov spoločnosti alebo subkolektívu. Výber lokality pre umiestnenie priemyslu je jedným z príkladov, kedy sa zohľadňuje predovšetkým prístup k materiálu a zariadeniu a tým sa kladú do popredia ekonomické zretele.

Sebestačnosť komunity

Komunita je závislá od kultúrnej orientácie, čoho dôsledkom je normatívne ustanovenie, ktoré tvorí vzťahy pre politický systém spojený s prostredím osobnosti a ekonomický systém spojený s fyzicko-organickým prostredím. Podobnosť medzi politickým a ekonomickým systémom je v ich inštitucionalizovaných vzťahoch.

Kolektívnosť prináša ďalšie kritérium sebestačnosti komunity. Tá nevyžaduje, aby sa všetky jej role vykonávali v nej, no mala by zaistiť dostatok príležitostí na realizáciu svojich členov, aby sa nemuseli dívať za hranice tejto komunity. Ekonomicko-technické kritérium sebestačnosti leží v efektívnom využívaní fyzického prostredia. Žiadne z týchto kritérií nie je dôležitejšie ako iné. Ich súvzťažnosť je veľmi citlivá a každá ich výraznejšia zmena môže zničiť celú spoločnosť, alebo viesť k fatálnym zmenám v systéme.

Proces a zmena

Zmeny prebiehajú v na báze sociálnych interakcií a sú charakteristické pre sociálny systém. Aby sme pochopili zmysel procesu, musíme sa pozrieť do jeho symbolickej roviny. To podmieňuje lingvistickú formu výrazu i jeho zobrazenie v iných symbolických systémoch, použiteľných v komunikácii. Komunikácia zvyčajne ovplyvňuje adresáta správ, no miera ovplyvnenia je ťažko odhadnuteľná. Správa môže stimulovať adresáta k odpovedi.

Tento proces nazývame rozhodovanie a je dielom osobností aktérov. V komunikácii sa prejavujú i jednotlivé sociálne role, ktoré si osobnosť osvojila. Rozhodnutie je produktom kombinácie faktorov a podnet k rozhodovaniu je len jedným z týchto faktorov.

Vývojová zmena

Zmena sa deje najmä kvôli „zvýšeniu adaptivity“ v systéme vytvárajúcom novú štruktúru, alebo kvôli prelínaniu kultúr. Niektoré spoločnosti nadobudli význam až po vlastnom zániku a aj napriek nie dlhému pôsobeniu. Tieto ustanovenia nám doteraz slúžia ako modely pre dnešné spoločnosti. Zmeny v sociálnom systéme sa dejú prostredníctvom procesov.