referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Nedeľa, 27. novembra 2022
Talcott Parsons: Spoločnosť, jej stavebné prvky a vzájomné vzťahy (štrukturálny funkcionalizmus)
Dátum pridania: 16.07.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: don
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 570
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 17m 40s
Pomalé čítanie: 26m 30s
 

Úvod do analýzy spoločnosti

Spoločnosť je druh sociálneho systému a jeden zo subsystémov konania ľudí. Samotné konanie je zložené z procesov, pomocou ktorých si človek vymedzuje isté ciele a tie sa následne snaží naplniť v rôznych situáciách. Zmysluplnosť cieľa je odvodená od vzťahu k nemu a má symbolickú úroveň. Jeho realizáciu podmieňuje schopnosť meniť tento vzťah v rámci situácie smerom k vyplneniu tohto cieľa. Všetky ľudské produkty sú výsledkom tohto procesu. I keď je ľudská činnosť vždy činnosťou jednotlivca, obsahuje tie isté prvky v rámci spoločenstva. Tento fakt je daný tým, že motivácia k činnosti je interpretovaná v symboloch, ktoré sú v jednotlivých spoločenstvách univerzálne.

Organizmus správania
je definovaný druhovým typom jednotlivca. Vyvíja sa ako psychologický mechanizmus a vzor správania v interakcii s fyzickým prostredím v priebehu života organizmu. Bez ohľadu na variácie sú takýmito vzormi správania veľké skupiny ako napríklad jednotlivé pohlavia. Činnosť sa uskutočňuje na základe naučených vzorov, ktoré sú typické pre tú ktorú skupinu.

Kultúrny systém
na báze symbolov vznikol vývojom. Systémom kultúrnych symbolov je i jazyk. Jazyk je špecifikom pre náš druh a je geneticky podmienený. Medzi jednotlivými jazykmi sú však rozdiely, ktoré geneticky podmienené nie sú a platia len pre jednotlivé skupiny ľudí. Jazyk v symbolickej rovine chápeme ako určitú normu – lingvistickú formu vyjadrenia. Jazyk a písmo súvisia s mnohými ďalšími zmysluplnými prejavmi ako sú gestá.

Táto konštitúcia sa počas života vyvíja a vytvára istý vzor interakcií. Faktory tohto vývinu rozdeľujeme na tie, ktoré určujú nededičné prvky fyzického organizmu a tie, ktoré určujú naučené prvky správania vyplývajúce z kultúrnej orientácie. Napriek schopnosti učiť sa a tvoriť prvky kultúrneho systému jednotlivec nedokáže vytvoriť komplexný kultúrny systém. Vzory tohto systému sú tvorené veľkými skupinami a dedia sa z generácie na generáciu. Jednotlivec má stále dosť priestoru na samostatnú interpretáciu kultúrnych vzorov a tým vytvára vlastný systém správania – osobnosť. Osobnosť sa preto nevzťahuje iba na jeden z týchto systémov (organizmus, kultúra) a je analyticky nezávislým systémom, nesúcim spoločné rysy s inými osobnosťami.

Systém sociálnej interakcie
, ako štvrtý v poradí, je úzko spojený s kultúrnym systémom a s osobnosťami v interakcii. I tento systém funguje nezávisle, čoho dôsledkom môže byť konflikt medzi osobnosťami v interakcii. Systém sociálnej interakcie podmieňuje vznik sociálneho systému, ktorým sa budeme zaoberať.

Sociálny systém


Sociálny systém tvoria interakcie v skupine ľudí. Každý jednotlivec je subjektom i objektom interakcie pre ostatných i pre seba. Jednotlivca tvorí organizmus i osobnosť a je účastníkom kultúrneho systému. Všetky tieto systémy sú súčasťou prostredia jednotlivca. Prostredia stojace mimo činnosť jednotlivca sú: jeho fyzicko-organické prostredie a prostredie najvyššej reality.

Fyzicko-organické prostredie je prostredie, v ktorom sú zahrnuté jednotlivé orgány bez správania, ktorých funkciu ovplyvniť nemôžeme, no samy nám sprostredkúvajú všetko poznanie prostredníctvom fyzických procesov.

Prostredie najvyššej reality je prostredie ideí, ktoré sú nám sprostredkované iba prostredníctvom symbolov. Sú to všetky koncepcie bohov a nadprirodzena, symbolické zobrazenia nadprirodzenej reality, nie však sama nadprirodzená realita.

Vnútorné prostredia sociálneho systému sú: prostredie inštitucionalizovaných kultúrnych vzorov, štát a ekonomika. Na tieto prostredia sa viažu už spomínané tri subsystémy. Tieto tri subsystémy sú taktiež jednotlivými prostrediami subsystému spoločenskej komunity, ktorá sa považuje za integračné jadro spoločnosti.

Spoločnosť, jej štruktúra a prostredie


Spoločnosť považujeme za typ sociálneho systému, ktorý je sebestačný vzhľadom k vonkajšiemu prostrediu. Kritériá sebestačnosti môžeme rozdeliť na subkritériá, viažuce sa na konkrétne prostredie od najvyššej reality, cez kultúrny systém, systém osobnosti, správania až po fyzicko-organické prostredie. Správna kombinácia vzťahov k týmto prostrediam podmieňuje sebestačnosť spoločnosti.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.