Parlament je volený občanmi ako ich zastupiteľský orgán. Hlavné slovo v parlamente má samozrejme vláda. Pokiaľ má dvojtretinovú väčšinu, môže si na post generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie dosadiť človeka, ktorý bude neobjektívne informovať verejnosť o konaniach vlády, teda o ekonomickej a politickej situácii. V krajinách európskej únie už nevolia riaditeľa poslanci, ale skupina mediálnych expertov, ktorí nemajú s politikou nič spoločné. U nás však ešte stále pretrváva dosadzovanie politikov na funkcie ministrov, riaditeľov alebo prezidentov spoločností, ktorí nemajú z daným rezortom žiadne skúsenosti. Opakom verejnoprávnych televízií sú televízie súkromné. Tie nie sú platené z koncesionárskych poplatkov ani zo štátneho rozpočtu, ale z vlastných zdrojov, teda z reklamy. Najmä súkromné televízie zaznamenali v posledných desaťročiach veľký pokrok. Stali sa súčasťou každodenného života občanov a znamenajú slobodu prejavu. Samozrejme súkromné televízie sú zamerané viac na zábavu ako na informácie. Je to kvôli reklame. Bežného občana neveľmi zaujíma neustály príjem informácií. Vo vyspelejších štátoch ako Veľká Británia, Nemecko alebo Francúzsko sú verejnoprávne televízie ako zdroj informácii. Príkladom je anglická verejnoprávna televízia BBC World.
Už od svojho vzniku si média začali zachovávať nezávislosť. Zákon o slobode slova zabezpečil právo na vlastný názor. Neraz sa v minulosti podarilo predstaviteľom štátu zamedziť vydávanie novín a vysielanie rádia alebo odobrať licenciu televízii, aby sa tak ubránili pred korupčným škandálom alebo pred zverejnením hospodárenia s verejnými financiami. V súčasnosti, keď žijeme v demokratickej spoločnosti sú média každodenným zdrojom informácií, či už z domova alebo zo sveta.
Kontrola médií je jednou z veľmi zaujímavých otázok. Dajú sa vôbec média kontrolovať? Na Slovensku existuje inštitúcia, ktorá má za úlohu dbať na zákonné vysielanie televízií a rozhlasových staníc a kontrolovať tlač. Všetko sa samozrejme nedá ustrážiť. Ak nejaké masmédium prekročí zákon alebo poruší ktorýkoľvek predpis, je vyšetrované mediálnou radou. Tá môže odoberať a udeľovať licencie na vysielanie televízie a rozhlasu a na vydávanie tlače.
Už od vzniku médií sa naskytla možnosť ich zneužitia. Najjednoduchším a pravdepodobne najčastejším príkladom zneužitia médií sú voľby. Zneužívanie verejnoprávnej televízie, ktorú má v rukách vláda je častým problémom každej spoločnosti. Je to z dôvodu ľahkého ovplyvňovania verejnej mienky.