Rómska komunita na Slovensku

Na Slovensku v súčasnosti žijú Rómovia ako etnická menšina. Ich život v našom štáte znamená problém z hľadiska ich sociálnokultúrnej, etnickej odlišnosti. Podľa sociologických charakteristík táto menšina predstavuje tradičné odlišnosti, ktoré vytvárajú odlišný spôsob života. Spočíva v kočovnom spôsobe života, ktorý pochádza z toho, že Rómovia nemali vzťah k pôde, nepatrilo im žiadne územie.

Súčasná demografická charakteristika rómskeho etnika je nízka práceschopnosť a život zo sociálnych dávok. V tejto súvislosti Rómovia radi oslavujú, najmä v dni výplaty dávok. Neplánujú prerozdelenie financií na dlhšie obdobie, ale žijú v prítomnosti. /2/ s. 171
Rómske spoločenstvo nikdy neprešlo etapu pripútania sa k pôde a obrábaniu pôdy, ako spôsobu obživy, ktorý bol na Slovensku tradičný.
Ich spôsob obživy bol viazaný na: kočovanie, obchod, prípadne na remeselnú výrobu.
Rómske spoločenstvo tak nemá tradíciu ekonomickej aktivity, cez ktorú by sa mohlo uživiť z vlastných zdrojov.

V dôsledku absencie vzťahu k pôde Rómovia nikdy nepatrili k nijakému územiu, nemali vzťah k stabilnej ekonomickej aktivite a k nabádaniu a zveľaďovaniu majetku.
Z týchto základných charakteristík sa odvinul spôsob života Rómov, ktorý by sme mohli označiť ako trvalú dočasnosť, provizórium.
Do takéhoto sociálneho sveta ťažko zaradiť stabilné inštitucionalizované aktivity, akými sú práca a vzdelávanie. Príznačné je stieranie hraníc medzi súkromným a verejným / týka sa vzťahu k majetku, ale aj celkového spôsobu života. /
Obydlie a bývanie sa chápe ako dočasné a provizórne. /1/ s. 162- 163

Postavenie detí v rodine je: vysoké, dieťa je pre rodičov vysokou hodnotou.

Pozitívnou črtou Rómov je pomoc starým a chorým príbuzným. „Odloženie" do starobincov je nepredstaviteľné. Chorého človeka obklopujú príbuzní a zaujímajú sa o jeho zdravie.
Známou črtou Rómov je „žiť zo dňa na deň.“ Mnohé rodiny sú bez zamestnania. Pre Rómov sú charakteristické negatívne javy, ako prostitúcia, krádeže, striedanie partnerov, výkon trestu. Normy a príkazy, ktoré škola požaduje plniť, sú pre nich cudzie, vyvolávajú neistotu a nervozitu. Okrem príkazov sa v škole používajú pre nich cudzie zvyky, postoje, hodnoty i jazyk. Deti radšej napodobňujú zlozvyky svojich rodičov. Ich myslenie, vkus, morálka a zvyky sa odlišujú od majoritnej spoločnosti.
Okrem uvedených rozdielov dotýkajúcich sa postojom k škole, vzdelávaniu i výchove detí v rodine sú to ďalšie odlišnosti medzi majoritnou spoločnosťou a rómskou komunitou.

Spočívajú v odlišnosti kultúr:
pre oblasť:
a, stravovacie návyky
b, liečiteľstvo
c, dievanie
d, citová oblasť
e, chápanie osobného vlastníctva
f, v organizácii času
g, v rebríčku hodnôt
h, v duchovnej oblasti
i, o vzorcoch správania
j, v deľbe práce
k, v ponímaní životného prostredia a prírody
l, v neschopnosti robiť kompromisy
m, v absencii tradície inštitucionalizovaného vzdelávania
n, impulzívne spávanie, vo vzťahu k hudbe a muzikálnosti