Téma: Rómska komunita na Slovensku

Úvod do rómskej problematiky

Hodnoty predstavujú nevyhnutnú súčasť nášho života, sú výrazným zdrojom motivácie a pilierom zmyslu.
Človek bez hodnôt nemôže žiť. Aj preto sa touto problematikou zaoberajú odborníci takmer všetkých spoločensko - vedných disciplín.
V príspevku sa najskôr všeobecne zameriame na hodnoty z pohľadu psychológie, poukážeme na ich špecifickosť a význam pre človeka.

Psychologické chápanie hodnoty:
V psychológii existujú rôznorodé prístupy ku skúmaniu, chápaniu a definovaniu hodnôt, ako aj ich praktického významu pre človeka / od popierania existencie hodnôt, cez ich stotožňovanie s potrebami /
K. Popielski (1987 s.110) chápe pod hodnotou všetko, čo človeka priťahuje, obohacuje, usmerňuje, čo vytvára jeho osobu vo všetkých dimenziách, prejavoch a snahách.

V. E. Frankl (1984,1996) rozpracoval kategorizáciu hodnôt:
– tvorivé hodnoty / ich uskutočňovanie spočíva v tom, čo človek sám vytvára a dáva svetu
– zážitkové hodnoty / ich uskutočňovanie spočíva v tom, že človek vstupuje do významne životných vzťahov a skúseností /
– postojové hodnoty v rámci hierarchie hodnôt sa im pripisuje najväčší význam.
Uskutočňovanie hodnôt spočíva v tom nakoľko, akceptujúco sa človek postaví k osudovým udalostiam, ktoré nemôže zmeniť. Typickou príležitosťou k uskutočňovaniu postojových hodnôt je osobné utrpenie. /4/ s. 1-2

Základné pojmy:

Komunita: / spoločenstvo, pospolitosť / z latinského communitas spoločenstvo obec
– spoločenstvo osôb žijúcich v určitom vymedzenom priestore, v ktorom realizujú svoje sociálne potreby a každodenné aktivity /3/ s. 205

Osobnosť: Jednotlivec, ktorý sa o niečo zaslúžil, vynikol v niektorom odvetví ľudskej činnosti.
– ústredný cieľ výchovy je formovanie všestrannej, harmonicky rozvinutej osobnosti
– pojem osobnosť patrí aj k centrálnym kategóriám psychológie, pedagogiky
– podstata výchovného procesu je formovanie utváranie osobnosti cez rozličnú činnosť: práca, učenie, rozmanitá činnosť v záujmového vzdelávania /3/ s. 309

Hodnota: uznaná kvalita, / cena, význam dôležitosť / hodnotenej skutočnosti / vecí, javov, procesov, ideí, umeleckých a vedeckých diel, štýl života.

Za základné životné hodnoty považujeme: zdravie, rodinné šťastie, dôstojnú životnú úroveň, nezištné priateľstvo, úspechy v práci.
Do skupiny kultúrnych hodnôt zaraďujeme hodnoty: sociálno-politické, duchovné, právne, etické, náboženské, politické, materiálne /3/ s. 156

– pojem hodnota je odvodený z gréckeho timé / cena, hodnota, odmena, pocta / 4/ s. 1
Rómska komunita na Slovensku

Na Slovensku v súčasnosti žijú Rómovia ako etnická menšina. Ich život v našom štáte znamená problém z hľadiska ich sociálnokultúrnej, etnickej odlišnosti. Podľa sociologických charakteristík táto menšina predstavuje tradičné odlišnosti, ktoré vytvárajú odlišný spôsob života. Spočíva v kočovnom spôsobe života, ktorý pochádza z toho, že Rómovia nemali vzťah k pôde, nepatrilo im žiadne územie.

Súčasná demografická charakteristika rómskeho etnika je nízka práceschopnosť a život zo sociálnych dávok. V tejto súvislosti Rómovia radi oslavujú, najmä v dni výplaty dávok. Neplánujú prerozdelenie financií na dlhšie obdobie, ale žijú v prítomnosti. /2/ s. 171
Rómske spoločenstvo nikdy neprešlo etapu pripútania sa k pôde a obrábaniu pôdy, ako spôsobu obživy, ktorý bol na Slovensku tradičný.
Ich spôsob obživy bol viazaný na: kočovanie, obchod, prípadne na remeselnú výrobu.
Rómske spoločenstvo tak nemá tradíciu ekonomickej aktivity, cez ktorú by sa mohlo uživiť z vlastných zdrojov.

V dôsledku absencie vzťahu k pôde Rómovia nikdy nepatrili k nijakému územiu, nemali vzťah k stabilnej ekonomickej aktivite a k nabádaniu a zveľaďovaniu majetku.
Z týchto základných charakteristík sa odvinul spôsob života Rómov, ktorý by sme mohli označiť ako trvalú dočasnosť, provizórium.
Do takéhoto sociálneho sveta ťažko zaradiť stabilné inštitucionalizované aktivity, akými sú práca a vzdelávanie. Príznačné je stieranie hraníc medzi súkromným a verejným / týka sa vzťahu k majetku, ale aj celkového spôsobu života. /
Obydlie a bývanie sa chápe ako dočasné a provizórne. /1/ s. 162- 163

Postavenie detí v rodine je: vysoké, dieťa je pre rodičov vysokou hodnotou.

Pozitívnou črtou Rómov je pomoc starým a chorým príbuzným. „Odloženie" do starobincov je nepredstaviteľné. Chorého človeka obklopujú príbuzní a zaujímajú sa o jeho zdravie.
Známou črtou Rómov je „žiť zo dňa na deň.“ Mnohé rodiny sú bez zamestnania. Pre Rómov sú charakteristické negatívne javy, ako prostitúcia, krádeže, striedanie partnerov, výkon trestu. Normy a príkazy, ktoré škola požaduje plniť, sú pre nich cudzie, vyvolávajú neistotu a nervozitu. Okrem príkazov sa v škole používajú pre nich cudzie zvyky, postoje, hodnoty i jazyk. Deti radšej napodobňujú zlozvyky svojich rodičov. Ich myslenie, vkus, morálka a zvyky sa odlišujú od majoritnej spoločnosti.
Okrem uvedených rozdielov dotýkajúcich sa postojom k škole, vzdelávaniu i výchove detí v rodine sú to ďalšie odlišnosti medzi majoritnou spoločnosťou a rómskou komunitou.

Spočívajú v odlišnosti kultúr:
pre oblasť:
a, stravovacie návyky
b, liečiteľstvo
c, dievanie
d, citová oblasť
e, chápanie osobného vlastníctva
f, v organizácii času
g, v rebríčku hodnôt
h, v duchovnej oblasti
i, o vzorcoch správania
j, v deľbe práce
k, v ponímaní životného prostredia a prírody
l, v neschopnosti robiť kompromisy
m, v absencii tradície inštitucionalizovaného vzdelávania
n, impulzívne spávanie, vo vzťahu k hudbe a muzikálnosti
Všetky odlišnosti Rómov od majoritnej spoločnosti treba poznať a rešpektovať ich, nehodnotiť všetkých Rómov podľa jedného kľúča ako zbedačených, sociálne oslabených, znevýhodnených.
Príkladom nám môže byť formy spolupráce s Rómami v iných krajinách, kde štátne orgány počúvajú ich želania, požiadavky, pracovné plány.
Technická pomoc je pre nich účinnejšia ako finančná. Tá ich totiž nemotivuje k vzdelávaniu a k práci, ale k ničnerobeniu. / 2 / s. 172-173

Môj názor a postoj, ktorý vyplýva z kapitoly, by som charakterizovala tak, že Rómovia nemajú vzťah k materiálnym a finančným hodnotám, ako je pôda, majetok, nevážia si to, čo dostali bez námahy, vlastného pričinenia a zadarmo.
Z vlastnej skúsenosti, viem ako v meste, vyzerajú panelové domy, kde bývala rómska komunita, ničia materiálne hodnoty, nemajú k nim ten správny vzťah.
Nezáleží im na úprave svojho okolia, poriadku a čistote.
Kladne hodnotím, to že pre rómov je dieťa vysokou spoločenskou hodnotou, ďalšiu pozitívnou črtou rómskej komunity je to, že sa starajú o starých a chorých príbuzných, majú k nim správny prístup, o zdravie príbuzného sa zaujíma široká rodina, je pre nich nepredstaviteľné odložiť ho do starobinca.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk