Matulay popisuje rómsku rodinu nasledovne:

1. výchova nie je individualistická, ale kolektivistická, nesmeruje k výchove individuality, ale člena širšej rodiny
2. všetko sa rieši individuálne, individuálne rozhodnutia sa neodporúčajú
3. prvým znakom pri výchove dieťaťa je jeho voľnosť
4. od dieťaťa sa nevyžaduje, aby sa pri plnení školských povinností namáhalo
5. rodičia s najnižším vzdelaním necítia potrebu výrazne meniť svoj spôsob života /inštinktívne cítia, že je to problém majoritnej spoločnosti/ a tak isto vedú aj svoje deti
6. rodina dieťa chráni, je jej útočiskom ale aj mantinelom, ktorý nesmie prekročiť
7. rodina odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty, zvyky, kultúru, filozofiu myslenia a žitia, čoho súčasťou je aj odmietanie filozofie žitia a myslenia majoritnej spoločnosti. /3/ s. 175-176

V živote Rómov mala rodina vždy veľmi veľký význam.
Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám, hovorí sa v starom rómskom prísloví. Deti pre nich znamenali bohatstvo a šťastie, boli pre nich najväčším bohatstvom.
Hovorievali Bez detí nie je šťastie!
Dodnes nie sú výnimkou rodiny, kde je desať a viac detí. Otec býval vždy hlavou rodiny. Zarábať peniaze bolo vždy povinnosťou hlavy rodiny, otcovým rozhodnutiam sa ostatní členovia rodiny zväčša podriadili. Teplo domova a bežný chod rodiny zabezpečovala matka. Rómovia nadovšetko milujú svoje deti.

Mamičkám záleží na tom, aby ich deti boli nasýtené, zdravé, veselé a spokojné.
Uprednostňujú najmä prvé deti, pretože keď dorastajú, ich úlohou je starať sa o svojich mladších súrodencov. S malými deťmi treba veľa komunikovať, rozprávať sa s nimi, čítať im rozprávky, pomáhať im rozpoznávať veci a dianie okolo nás, rozvíjať ich zručnosť. Rozprávajú so svojimi deťmi iba po rómsky vo viere, že stačí, keď sa hovoriť po slovensky naučia v škole. Deti majú potom zvyčajne v škole problémy a nestíhajú za jazykovo zdatnejšími spolužiakmi.
Nie je to však ich vina, príčina je zastarané myslenie rodičov detí. Je pre dobro veci, že mnohí z Rómov v súčasnosti chápu, že vzdelanie je pre rómske deti takisto nutné a dôležité ako pre ostatné veci.
Rómske deti s nevôľou opúšťajú svojich rodičov, ani vtedy keď dospejú a zakladajú si nové rodiny.

Chlapci synovia si zväčša privedú svoje manželky do rodného domu k rodičom. Časom si však postavia vlastné domy, osamostatnia sa založia si vlastné rodiny, ale na svojich rodičov nikdy nezabudnú.
Je zvykom, že najmladší syn ostáva bývať spolu s rodičmi a opatruje ich až do smrti. Rómovia si svoju matku držia v mimoriadnej úcte a prejavujú ju aj po jej smrti.
Lásku k matke a predovšetkým žiaľ nad jej smrťou vyspievali v nejednej piesni. Príslovie o vzťahu k rodičom hovorí – Keď zomrie otec, plače duša, keď zomrie matka, plače srdce. /6/ s. 1

Rómska rodina je založená na širokých rodinných vzťahoch, žije komunitným spôsobom života.
Výchova v rómskej rodine je voľná a nedirektívna, deti majú minimum obmedzení a povinností. /1/ s. 163-164
V súčasnosti možno považovať za základ rómskeho spoločenstva rómsku rodinu. Tá je podľa výskumu Lenczovej a kol. charakterizovaná nízkym vekom na začiatku života v partnerstve, veľkým počtom detí, viac rodín býva pod jednou strechou ktoré žijú vo veľkej komunite. Rómska rodina je viacgeneračná, pričom väzby medzi jednotlivými generáciami sú mimoriadne pevné.