Téma: Rómska minorita na Slovensku

Problematike výchovy a vzdelávania Rómov ako aj rómskej problematike sa na Slovensku venujú nasledovní autori: Zelina, Valachová, Bakošová, Selická.
,,Problematika Rómov je jednou z mnohých tém, ktoré rezonujú v našej spoločnosti. Nie je to len problém slovenský, ale aj celosvetový, no najmä európsky. "

I v zahraničí hľadajú cesty prístupu k tomuto etniku. Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornosť je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti.
O to viac platí pre Rómov, lebo väčšina z nich význam vzdelania pre svoj život podceňuje. Neuvedomuje si, že výchova a vzdelávanie je jedinou cestou, ako sa dostať nielen z materiálneho, ale aj duchovného nedostatku.

Oblasť vzdelávania Rómov a celková problematika je príliš široká a je veľmi zložité hľadať presné hranice medzi diskrimináciou a zastaraným a nefunkčným systémom vzdelávania na Slovensku.
Zo všetkých oblastí, v ktorých sú Rómovia dlhodobo vylúčený z procesu vzdelávania, sa v súčasnosti javí segregácia rómskych detí.

Dôležitosť problému spočíva predovšetkým v tom, že vylúčenie ovplyvňuje nielen samotný priebeh vzdelávania rómskych detí, ale má dokázateľne negatívny vplyv na ich integráciu do spoločnosti a predovšetkým profesijné uplatnenie. /5/ s. 1

Základné pojmy:

Minorita – v širšom zmysle početne malá časť určitého spoločenského celku. Minorita je skupina osôb, ktoré sú v niektorých spoločnostiach pre svoje fyzické, kultúrne, životné charakteristiky odlúčené od ostatných. Zaobchádza sa s nimi odlišne a nerovne, čím sa považujú za predmet kolektívnej diskriminácie.
Status minority tu so sebou nesie vylúčenie na celkovom podieľaní sa na živote spoločnosti. Z úzkeho podieľania minorít / národnostné, etnické / sa prechádza na širšie ponímanie a pod minoritami chápeme emigrantov, bezdomovcov.
Rómska etnická minorita – Slovensko sa relatívnym počtom Rómov radí na jedno z prvých miest na svete.
Prirodzený prírastok Rómov je v porovnaní s prirodzeným prírastkom majoritnej spoločnosti niekoľkonásobne vyšší. /4/ s. 2

Význam rodiny v živote Rómov:

Rodina je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí. Na procese socializácie v rodine sa podieľajú viaceré faktory, resp. socializačné činitele, ktoré môžeme stručne charakterizovať nasledovne:
1. kultúrne a psychologické podmienky v rodine – v rámci nich zohráva najvýznamnejšiu úlohu výchovné pôsobenie rodičov a celkový morálny kódex správania rodiny.
2. demografické podmienky – štruktúra rodiny, vzťahy v rodine, vek rodičov
3. ekonomické podmienky – sem zaraďujeme najmä lokalitu rodiny / mesto, vodiek, spôsob bývania, finančný rozpočet, zamestnanie, zamestnanosť rodičov, životný štandard rodiny /

Z uvedeného vyplýva, že rodina má rozhodujúci vplyv na tvorbu správnych postojov, názorov a vzorcov správania, slovom na hladký priebeh procesu socializácie.
Prípadná dysfunkčnosť v rodine s najväčšou pravdepodobnosťou negatívne prejaví v správaní detí. Ak hovoríme o výchove a socializácii v rómskej rodine je na mieste zadefinovať určité špecifiká, ktorými sa líši od nerómskej rodiny.
Matulay popisuje rómsku rodinu nasledovne:

1. výchova nie je individualistická, ale kolektivistická, nesmeruje k výchove individuality, ale člena širšej rodiny
2. všetko sa rieši individuálne, individuálne rozhodnutia sa neodporúčajú
3. prvým znakom pri výchove dieťaťa je jeho voľnosť
4. od dieťaťa sa nevyžaduje, aby sa pri plnení školských povinností namáhalo
5. rodičia s najnižším vzdelaním necítia potrebu výrazne meniť svoj spôsob života /inštinktívne cítia, že je to problém majoritnej spoločnosti/ a tak isto vedú aj svoje deti
6. rodina dieťa chráni, je jej útočiskom ale aj mantinelom, ktorý nesmie prekročiť
7. rodina odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty, zvyky, kultúru, filozofiu myslenia a žitia, čoho súčasťou je aj odmietanie filozofie žitia a myslenia majoritnej spoločnosti. /3/ s. 175-176

V živote Rómov mala rodina vždy veľmi veľký význam.
Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám, hovorí sa v starom rómskom prísloví. Deti pre nich znamenali bohatstvo a šťastie, boli pre nich najväčším bohatstvom.
Hovorievali Bez detí nie je šťastie!
Dodnes nie sú výnimkou rodiny, kde je desať a viac detí. Otec býval vždy hlavou rodiny. Zarábať peniaze bolo vždy povinnosťou hlavy rodiny, otcovým rozhodnutiam sa ostatní členovia rodiny zväčša podriadili. Teplo domova a bežný chod rodiny zabezpečovala matka. Rómovia nadovšetko milujú svoje deti.

Mamičkám záleží na tom, aby ich deti boli nasýtené, zdravé, veselé a spokojné.
Uprednostňujú najmä prvé deti, pretože keď dorastajú, ich úlohou je starať sa o svojich mladších súrodencov. S malými deťmi treba veľa komunikovať, rozprávať sa s nimi, čítať im rozprávky, pomáhať im rozpoznávať veci a dianie okolo nás, rozvíjať ich zručnosť. Rozprávajú so svojimi deťmi iba po rómsky vo viere, že stačí, keď sa hovoriť po slovensky naučia v škole. Deti majú potom zvyčajne v škole problémy a nestíhajú za jazykovo zdatnejšími spolužiakmi.
Nie je to však ich vina, príčina je zastarané myslenie rodičov detí. Je pre dobro veci, že mnohí z Rómov v súčasnosti chápu, že vzdelanie je pre rómske deti takisto nutné a dôležité ako pre ostatné veci.
Rómske deti s nevôľou opúšťajú svojich rodičov, ani vtedy keď dospejú a zakladajú si nové rodiny.

Chlapci synovia si zväčša privedú svoje manželky do rodného domu k rodičom. Časom si však postavia vlastné domy, osamostatnia sa založia si vlastné rodiny, ale na svojich rodičov nikdy nezabudnú.
Je zvykom, že najmladší syn ostáva bývať spolu s rodičmi a opatruje ich až do smrti. Rómovia si svoju matku držia v mimoriadnej úcte a prejavujú ju aj po jej smrti.
Lásku k matke a predovšetkým žiaľ nad jej smrťou vyspievali v nejednej piesni. Príslovie o vzťahu k rodičom hovorí – Keď zomrie otec, plače duša, keď zomrie matka, plače srdce. /6/ s. 1

Rómska rodina je založená na širokých rodinných vzťahoch, žije komunitným spôsobom života.
Výchova v rómskej rodine je voľná a nedirektívna, deti majú minimum obmedzení a povinností. /1/ s. 163-164
V súčasnosti možno považovať za základ rómskeho spoločenstva rómsku rodinu. Tá je podľa výskumu Lenczovej a kol. charakterizovaná nízkym vekom na začiatku života v partnerstve, veľkým počtom detí, viac rodín býva pod jednou strechou ktoré žijú vo veľkej komunite. Rómska rodina je viacgeneračná, pričom väzby medzi jednotlivými generáciami sú mimoriadne pevné.
Tradičná rodina je patriarchálna – vrchol hierarchie predstavuje otec, ale o celú rodinu a domácnosť sa stará matka. Typickým znakom v rodine je rešpekt a úcta k otcovi. Postavenie detí v rodine je vysoké, dieťa je pre rodičov vysokou hodnotou. V rodine žijú spolu nevesty, zaťovia, starí rodičia.

Úlohou žien: je variť, starať sa o deti a domácnosť.
Práca mužov: nie je celkom jasne určená, nebývajú často doma a udržujú spoločenské kontakty.

Výchova detí je pedocentrická dieťa dostane všetko, čo si zažiada. Rodina mu nevštepuje morálny kódex. Dieťa je pripútané na matku, ktorá ho učí hovoriť, uspokojuje jeho potreby, učí ho zvyklostiam a tradíciám rómskej rodiny. Rodičia používajú prehnané odmeňovanie a trestanie, vo vzťahu ukazujú prehnané emocionálne reakcie.
Generačné rozpory v rómskej rodine neexistujú, svet detí splýva so svetom dospelých. Rodičia rešpektujú povinnú školskú dochádzku detí približne do 12. roku veku, keď dochádza k fyzickému dozrievaniu. Domáci svet a život v komunite im prináša pocit istoty a bezpečia. /2/ s.172

Rómsku rodinu hodnotím ako súdržnú a spolupatričnú, nakoľko spolu žije niekoľko generácií pod jednou strechou. Rómovia sa zdanlivo uspokoja prežívaním z jedného dňa na druhý. Neriešia dlhodobé problémy, ale iba krátkodobé. Rómovia sú v pozícii očakávania, že sa „niekto“ o nich postará a zatiaľ nie sú schopní prevziať zodpovednosť za seba a svoje etnikum.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk