V systéme „DROMUS“ ide o návrhy na zlepšenie vzdelávania Rómov, môžeme naznačiť možnosti zlepšenia dochádzky a udržania rómskych detí, čo najdlhšie v škole.

a, vypracovať účinný systém, aby sa počet vymeškaných hodín z vyučovania znížil na minimum. Naskytujú sa tieto možnosti:
– aby staršie deti vodili do školy mladšie
– aby deti do školy vodili rodičia
– možno požiadať rómskeho asistenta, aby ráno deti zozbieral do školy a popoludní ich odviezol domov, najmä ak sú deti z osád.
b, dbať na to, aby rómske deti, čo najskôr začali navštevovať školské zariadenia, aby sa, čo najskôr dostali pod edukatívny vplyv pedagógov.
c, motivovať žiakov a ich rodičov, aby deti, čo najdlhšie chodili do školy, aby mali ambície chodiť na stredné a vysoké školy, osvedčil sa vzor rodičov, rómskych vzdelaných ľudí, ktorí môžu na svojom príklade ukázať, že pokiaľ sa chce, dá sa vyštudovať aj napriek prekážkam a predsudkom.

1. Pri výbere obsahu sa má prihliadať na záujmy, skúsenosti a potreby žiakov, má sa vychádzať z ich prirodzeného života.
2. Obsah má zahrňovať naučenie základných kompetencií človeka pre život v budúcnosti

Základné životné kompetencie:

Naučiť starať sa o svoje zdravie, starať sa o svoje životné prostredie, naučiť sa pracovať v nejakej profesii, naučiť sa pracovať s IKT, naučiť človeka byť občan a angažovať sa celospoločenských veciach, naučiť človeka, aby sa celoživotne vzdelával.
Školy a učitelia budú môcť do vzdelávacích programov zakomponovať témy a obsahy, ktoré sú blízke rómskej populácii, ktoré sú vysoko motivujúce, príťažlivé, vychádzajúce zo záujmov Rómov.
Ako motivujúce sa ukazuje implementácia takého obsahu ako sú: tanec, piesne, maľovanie, oheň, kočovanie, predávanie na trhu, zarábanie peňazí, zamestnanie, práca na sebe, regionálne prvky blízkosť prírody, zvyky. /4/ s. 112- 132

Postoj k problematike výchovy a vzdelávania samotných rómskych detí a mládeže, hodnotím negatívne, nakoľko vzdelanie pre túto minoritu sa javí ako nepodstatné, namáhavé a ťažké.
Na druhej strane pozitívne hodnotím, že pre túto komunitu sa tvoria programy v oblasti výchovy a vzdelávania ako napr. DROMUS, KEMSAK, DITOR, Celodenný výchovný systém. Je dobré a prospešné, aby sme vo väčšej miere priamo zainteresovali aj samotných Rómov, aby sa podieľali vlastnou iniciatívou na riešení problémov.

Cesty k spolunažívaniu s Rómami sú rôzne, dotýkajú sa nás všetkých. Preto by mala celá spoločnosť smerovať k vytvoreniu celospoločenskej atmosféry spolupráce.
Rómovia cez svojich predstaviteľov inteligencie by mali pochopiť, že ak chcú žiť v majoritnej spoločnosti v zhode s ňou, musia rešpektovať zákony, normy a pravidlá.
Nezastupiteľnú úlohu najmú v menších dedinách a osadách má pri práci s rómskym etnikom činnosť kňazov.
Mnoho Rómov je veriacich, ich spôsob života je omnoho kultúrnejší. Vhodné slovo a autorita kňaza akéhokoľvek vierovyznania je pre mnohých z nich posvätné.
Efektívna cesta je aj cez jednotné smerovanie k Rómom zo strany riaditeľa miestnej školy, starostu obce a miestneho zastupiteľstva.

Riešenie problému rómskeho etnika v spoločnosti vidíme na dvoch úrovniach:
1. Celospoločenská
– tu by sa napĺňal program vlády vo vzťahu k rómskej problematike
– podporovať boj proti negramotnosti, pomáhať pri začleňovaní sa Rómov do spoločnosti
- robiť preventívne opatrenia, podporovať Rómov v nezamestnanosti pri hľadaní pracovných príležitostí.
Nevyhnutné je podporovať vzdelávacie, osvetové zariadenia, ktoré sprostredkúvajú tradície rómskej kultúry.
Na úrovni samospráv miest a obcí by mali podporovať socializáciu Rómov, počúvať ich požiadavky a napĺňať ich potreby vyplývajúce z ich tradícií a špecifických čŕt.