Téma: Výchova a vzdelávanie rómskej komunity

Zlepšenie kvality života všeobecne by sa malo začať vzdelaním. Bežné predsudky, o Rómoch hovoria, že zvyčajne si veľmi nevážia vzdelanie, jednak ho považujú za zbytočné, namáhavé a ťažké.
Preto navrhujeme Program vzdelávania rómov „Dromus“, ktorý obsahuje rad opatrení smerujúcich k zvýšeniu pripravenosti rómskych detí na vstup do školy.
Na naše podmienky sme vypracovali model THV / tvorivo-humánnej výchovy / ,ktorý v rámci celodenného výchovného systému by mohol tvoriť „filozofiu“ a obsah inovovania vzdelávacích programov pre rómskych žiakov.

Ostáva iba veriť, že v praxi sa podarí realizovať tieto programy, ktoré už na 1. stupni základnej školy dokázali svoju efektívnosť a cestu perspektívy, dlhodobej a mravčej, systematickej a trpezlivej práce dopomôžu k tomu, aby sa vzdelanie stalo zdrojom seba premeny Rómov. /4/ s. 15-17

Etnikum chápe školu ako nedôveryhodnú inštitúciu, vzdelanie je nedocenené, dokonca sa chápe ako prostriedok odcudzenia detí a rodičov.

Dochádza do školy je:
a, nepravidelná
b, domáca príprava nedostatočná
c, spolupráca školy, rodiny a komunity minimálna

Pri nástupe do školy býva častým hendicapom nevyhovujúce bývanie, životospráva, zlý psychický a fyzický stav. Absolvovaním základných a špeciálnych škôl sa vzdelávanie rómskych detí končí. /3/ s. 1

Normy a príkazy, ktoré škola požaduje plniť, sú pre nich cudzie, vyvolávajú neistotu a nervozitu. Okrem príkazov sa v škole používajú pre nich cudzie zvyky, postoje, hodnoty i jazyk. /2/ s. 173
Školu často chápu ako inštitúciu, ktorá nie je reprezentantom ich spoločnosti, správa sa k nim represívne a vyvoláva nedôveru.

Vzdelanie, ktoré môžu ich deti v škole získať, sa veľmi necení, lebo neprináša poznatky a zručnosti, potrebné na život v rómskej komunite.
Rómske deti sa preto ťažie prispôsobujú požiadavke systematickej práce v škole. Nemajú rozvinuté schopnosti sústrediť sa, kontrolovať svoje správanie, učiť sa naspamäť. Napriek týmto odlišnostiam a komplikácii školskej úspešnosti rómskych detí sa kladie dôraz na ich vzdelávanie použitím špeciálnych pedagogických a výchovných postupov / účinná je pomoc rómskych asistentov, najmä v prvých ročníkoch školskej dochádzky /

Vzdelanie je základnou cestou ich postupného vymanenia sa z nepriaznivého sociálneho postavenia a úspešného začlenenia sa do spoločnosti. /1/ s. 163-164
Zlatým kľúčom na riešenie problémov Rómov alebo súžitia Nerómov s Rómami je vzdelanie.

Úlohou asistenta vo vzdelávaní v materskej škole bola obzvlášť významná:
1, pri rozvoji jemnej motoriky
2, poznávacích schopností
3, pri hre, športe
4, pri prekonávaní nedostatkov v komunikácii učiteľa s deťmi a rodičmi a pri zlepšovaní dochádzky žiakov
Asistent tvorí významný článok v sociálnej a vzdelávacej práci s rodinou.
Projekt preukázal význam iniciatívy na podporu povinnosti predškolskej výchovy všetkých detí a minimálne od 5 roku ich veku.
Ministerstvo školstva SR schválilo v r. 1992 návrh na experimentálne zavedenie nultých ročníkov základnej školy po gesciou školskej správy ako alternatívu na riešenie nepripravenosti rómskych detí na školu odkladom školskej dochádzky, zaraďovaním detí do vyrovnávacích tried a osobitných škôl.
V roku 2000 MC Prešov vydalo publikáciu Prípravný nultý ročník v základnej škole pre šesťročné deti nepripravené na úspešný vstup do školy. Prípravná trieda nesupluje prvý polrok 1. ročníka, ale dieťa pripravuje na úspešný vstup do školy.

Cieľom prípravnej triedy je rozvoj:
– pamäťové funkcie
– jazyka reči a komunikácie
– hodnotiace myslenie
– prežívanie citov, emocionálnej inteligencie
– motivácia a aktivita
– prosociálne správanie
– autoregulácia, sebaovládanie, ovládanie pudov a nálad
– vytváranie sociálno-kultúrnych a hygienických návykov
– rozumová výchova / jazyková, komunikačná, matematická oblasť a rozvoja poznania /
– hudobná, výtvarná, pracovná telesná výchova /4/ s. 15-37

V českej republike je situácia vo vzdelávaní Rómov veľmi podobná našej. V závislosti od špecifických čŕt rómskeho jazyka je myslenie Rómov veľmi konkrétne.

Rómske deti:
- majú nadanie na hudbu a tanec
- sú bezprostredné
- spontánne, hlučné
- hravé a prítulné

Zaujímavá je zmena správania detí približne v piatom ročníku, keď sa z milých, prítulných, ochotných detí so záujmom o učenie stávajú deti spurné, strácajúce záujem o školu.
Zvýrazňujú sa u nich typické rómske črty, nastupuje puberta, v rodinnom prostredí začínajú vykonávať činnosti spolu s dospelými, nezvládajú náročnejšie učivo.
Začína vznikať komplex menejcennosti a nenávisť. /4/ s. 41

Systém vzdelávania Rómov „DROMUS“
– začiatočné písmená znamenajú jednotlivé oblasti systému vzdelávania:
D – Dochádza do školy
R – Regulácia / kontroluje správanie, city, emócie, myslenie, túžby a nálady /
O – Obsah vzdelávania
M – Motivácia
U – Učiteľ
S – Spätná väzba
V systéme „DROMUS“ ide o návrhy na zlepšenie vzdelávania Rómov, môžeme naznačiť možnosti zlepšenia dochádzky a udržania rómskych detí, čo najdlhšie v škole.

a, vypracovať účinný systém, aby sa počet vymeškaných hodín z vyučovania znížil na minimum. Naskytujú sa tieto možnosti:
– aby staršie deti vodili do školy mladšie
– aby deti do školy vodili rodičia
– možno požiadať rómskeho asistenta, aby ráno deti zozbieral do školy a popoludní ich odviezol domov, najmä ak sú deti z osád.
b, dbať na to, aby rómske deti, čo najskôr začali navštevovať školské zariadenia, aby sa, čo najskôr dostali pod edukatívny vplyv pedagógov.
c, motivovať žiakov a ich rodičov, aby deti, čo najdlhšie chodili do školy, aby mali ambície chodiť na stredné a vysoké školy, osvedčil sa vzor rodičov, rómskych vzdelaných ľudí, ktorí môžu na svojom príklade ukázať, že pokiaľ sa chce, dá sa vyštudovať aj napriek prekážkam a predsudkom.

1. Pri výbere obsahu sa má prihliadať na záujmy, skúsenosti a potreby žiakov, má sa vychádzať z ich prirodzeného života.
2. Obsah má zahrňovať naučenie základných kompetencií človeka pre život v budúcnosti

Základné životné kompetencie:

Naučiť starať sa o svoje zdravie, starať sa o svoje životné prostredie, naučiť sa pracovať v nejakej profesii, naučiť sa pracovať s IKT, naučiť človeka byť občan a angažovať sa celospoločenských veciach, naučiť človeka, aby sa celoživotne vzdelával.
Školy a učitelia budú môcť do vzdelávacích programov zakomponovať témy a obsahy, ktoré sú blízke rómskej populácii, ktoré sú vysoko motivujúce, príťažlivé, vychádzajúce zo záujmov Rómov.
Ako motivujúce sa ukazuje implementácia takého obsahu ako sú: tanec, piesne, maľovanie, oheň, kočovanie, predávanie na trhu, zarábanie peňazí, zamestnanie, práca na sebe, regionálne prvky blízkosť prírody, zvyky. /4/ s. 112- 132

Postoj k problematike výchovy a vzdelávania samotných rómskych detí a mládeže, hodnotím negatívne, nakoľko vzdelanie pre túto minoritu sa javí ako nepodstatné, namáhavé a ťažké.
Na druhej strane pozitívne hodnotím, že pre túto komunitu sa tvoria programy v oblasti výchovy a vzdelávania ako napr. DROMUS, KEMSAK, DITOR, Celodenný výchovný systém. Je dobré a prospešné, aby sme vo väčšej miere priamo zainteresovali aj samotných Rómov, aby sa podieľali vlastnou iniciatívou na riešení problémov.

Cesty k spolunažívaniu s Rómami sú rôzne, dotýkajú sa nás všetkých. Preto by mala celá spoločnosť smerovať k vytvoreniu celospoločenskej atmosféry spolupráce.
Rómovia cez svojich predstaviteľov inteligencie by mali pochopiť, že ak chcú žiť v majoritnej spoločnosti v zhode s ňou, musia rešpektovať zákony, normy a pravidlá.
Nezastupiteľnú úlohu najmú v menších dedinách a osadách má pri práci s rómskym etnikom činnosť kňazov.
Mnoho Rómov je veriacich, ich spôsob života je omnoho kultúrnejší. Vhodné slovo a autorita kňaza akéhokoľvek vierovyznania je pre mnohých z nich posvätné.
Efektívna cesta je aj cez jednotné smerovanie k Rómom zo strany riaditeľa miestnej školy, starostu obce a miestneho zastupiteľstva.

Riešenie problému rómskeho etnika v spoločnosti vidíme na dvoch úrovniach:
1. Celospoločenská
– tu by sa napĺňal program vlády vo vzťahu k rómskej problematike
– podporovať boj proti negramotnosti, pomáhať pri začleňovaní sa Rómov do spoločnosti
- robiť preventívne opatrenia, podporovať Rómov v nezamestnanosti pri hľadaní pracovných príležitostí.
Nevyhnutné je podporovať vzdelávacie, osvetové zariadenia, ktoré sprostredkúvajú tradície rómskej kultúry.
Na úrovni samospráv miest a obcí by mali podporovať socializáciu Rómov, počúvať ich požiadavky a napĺňať ich potreby vyplývajúce z ich tradícií a špecifických čŕt.
2. Individuálna
– Vo vzdelávaní detí a mládeže treba rešpektovať ich biologické a psychologické zvláštnosti, najmä akceleráciu v uvedených aspektoch, a v súlade s tým vytvárať individuálne programy vzdelávania.
Rómski asistenti môžu vzdelávať matky, vychovávateľky, upozorniť ich na zlé dôsledky pedocentrickej výchovy, najmä na pestovanie sebaovládania v ďalšom živote.

Spolu s nimi môžu vytvárať svojpomocné spolky na vytvorenie seba obslužných prác:
– kurz varenia, košikárstva, záhradníctva, burzy ošatenia, viesť záujmové tanečné, divadelné či spevácke krúžky.
Vzdelávaním a pomocou možno viesť Rómov k svojpomoci, k pochopeniu zmyslu práce a záujmovej činnosti. /2/ s. 173–174

Rómske etnikum pritom nie je sociálne rovnorodé. Časť z nich žije začlenená do majoritnej spoločnosti, časť žije v prostredí väčšinovej spoločnosti, ale v oddelených domoch alebo kolóniách, časť žije v rómskych osadách, ktoré žijú úplne oddelené od širšieho prostredia, v oddelených / segregovaných / rómskych komunitách.
Závažný sociálny problém reprezentujú predovšetkým tieto oddelené rómske osady, v ktorých ľudia žijú na veľmi nízkej civilizačnej úrovni, na hranici existenčných potrieb.
Základné cesty riešenia rómskej otázky, sa sústreďujú na podporu vzdelávania rómskych detí, všestrannú sociálnu pomoc a komunitnú prácu s rómskymi spoločenstvami. /1/ s. 164

Vlastné myšlienky a postrehy autora na základe prečítanej a preštudovanej odbornej literatúry, kde k spomínanej problematike naznačujem nasledovné perspektívy a východiská:

1. Rómskej komunite kladiem za prvoradé, aby sa začali starať a zaujímať viac o svoje zdravie, nakoľko Rómovia sa už v mladom veku stávajú invalidi.
2. Dôležité je im vštepiť základné hygienické návyky, a naučiť ich používať hygienické zariadenia.
3. Efektívne využívať prostriedky z fondov Európskej únie na jednotlivé opatrenia a pod opatrenia pre Rómsku komunitu. / napr. zlepšenie a vybudovanie infraštruktúry, zlepšenie bytovej otázky, kde Rómovia si vlastným pričinením stavajú nové bývanie. /
4. Rómska komunita si musí byť vedomá, toho, že len dobrou výchovou a vzdelaním sa môžu dostať z tejto zlej sociálnej, materiálnej a kultúrnej biedy.
5. Osvedčila sa pri výchove a vzdelávaní v škole práca a spolupráca rómskeho asistenta, vo výchovno-vzdelávacom procese, kde vo väčšej miere žije rómska komunita a populácia.
Pomoc rómskej komunite má na starosti na vládnej úrovni splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity p. Anina Botošová.

Kniha Vzdelávanie Rómov, prestavuje základnú pomôcku pre učiteľov, rodičov, študentov učiteľských prípraviek, pre sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú s rómskym obyvateľstvom.
Úlohou týchto všetkých je uviesť uvedenú teóriu do praxe.
,,Komunitná metóda má komplexný charakter."
Jej cieľom je uspokojiť potreby jedinca prostredníctvom inštitúcie a spoločenských organizácií v najbližšom prostredí.
Metóda zahŕňa opatrenia, činnosti, ktoré sú zamerané na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia.
Cieľom metódy je zdravotne, výchovne pôsobiť na občanov, viesť ich k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu.

Sociálny pedagóg má možnosť vplývať na komunitu prostredníctvom prednášok a besied.
Sociálny pedagóg pri práci s rómskou rodinou môže využívať nové kreatívne metódy uvádzame tieto:
– Čítanie príbehov príbehy zo života, poviedky, rozprávky, najmä rómske, bájky, príslovia, a iné ľudové slovesné útvary, ktoré vznikli na základe ľudského poznania a múdrosti. Pomáhali ľuďom jednoduchou výpoveďou upevňovať morálne hodnoty a zásady.,, /5/ s.118

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk