5. Terorizmus
Terorizmus je veľmi zložitý spoločenský jav, ktorý sa dá charakterizovať ako systematické páchanie násilia s cieľom vyvolať strach, umožňujúce dosiahnutie politických cieľov. Za terorizmus sa považuje každé nezákonné použitie sily a násilia proti osobám alebo majetku so zámerom zastrašiť vládu, civilné obyvateľstvo či jeho určitú skupinu a tým dosiahnuť určité politické alebo spoločenské ciele. Ak chcú na seba teroristi upozorniť, hrdo sa k svojim činom hlásia, inokedy naopak, v snahe znížiť riziká volia stratégiu anonymity.
6. Rozdelenie terorizmu:
Vnútorný terorizmus možno rozdeliť na terorizmus štátny (teror) a na terorizmus revolučný, to podľa toho, či jeho cieľom je posilniť moc štátu, alebo ju rozložiť. Štát sa môže uchýliť k štátnemu terorizmu - podpore destabilizujúcich teroristických akcií za účelom posilnenia centrálnej autority. Ten môže byť tiež protagonistom vojenských obdôb terorizmu, keď sa vo vojne uchýli ku kobercovému bombardovaniu s mimoriadne zničujúcim efektom, alebo k bombardovaniu, ktoré má nepriateľa definitívne zastrašiť.
Medzinárodný terorizmus má rôzne podoby. Poznáme predovšetkým terorizmus vedený s cieľom získať nezávislosť, prípadne terorizmus separatistický (ak sa jedná o hnutia, ktoré sa týmto spôsobom pokúšajú oslobodiť z koloniálneho útlaku, vytvoriť nezávislý štát, alebo sa pripojiť k štátu inému, než je ten, ku ktorému patrí). Protikladom k tomu môže byť koloniálny teror vytváraný mocnosťami, ktoré nechcú pustiť kolónie. Terorizmus vedený snahou o nezávislosť je svojou povahou vždy aj medzinárodný, pretože svoje akcie prenáša aj mimo hranice územia, ktoré je predmetom stretnutí (to je prípad palestínskeho terorizmu, aj keď je tento status sporný).
7. Typy terorizmu
1. nacionalistický
2. revolučný:
- extrémizmus krajnej pravice
- náboženský extrémizmus
- jednoúčelové teroristické skupiny
3. Podľa povahy cieľov, ktoré chcú teroristi dosiahnuť - do istej miery sa prekrývajú s ideológiou hnutia:
- štátom podporovaný terorizmus
- protištátny terorizmus
4. Podľa výberu cieľov:
- útoky na veľmi špecificky vybrané ciele
- útoky na náhodne zvolený cieľ
5. Podľa oblasti pôsobenia:
- mestský
- dedinský
6. Podľa zamerania násilia - termín zamerania predstavuje v tomto prípade výber cieľov a prostredia, v ktorom teroristi operujú
- vnútroštátny
- medzinárodný
- celoplošný (prevádzaný napr. nacistami)
- drobný (prevádzaný povstalcami)
- vynútený
- agitačný
- separatistický
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Organizovaný zločin a terorizmus - politické dôsledky
Dátum pridania: | 28.05.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | TomyTO | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 427 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 7.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 12m 20s |
Pomalé čítanie: | 18m 30s |
Zdroje: 3. BEIEROVÁ B., GEHLHOFFOVÁ B.: Kronika 20. storočia, 1998, 2. ŠKVRNDA F.: Súčasný terorizmus - Tradičné formy a prejavy, 2002, 1. HLAVÁČEK D.: Terorizmus, 1999, 5. MVČR- Koncepcia boja proti organizovanému zločinu, 2000