1. Úvod

Štáty na celom svete čelia neustále rôznym hrozbám a organizovaný zločin je rozhodne jednou z tých najvýznamnejších. Nevyhýba sa ani rozvojovým štátom, ani štátom ktoré majú ekonomiku na vrchole, alebo na vzostupe. Organizovaný zločin sa väčšinou neodohráva len na uzavretom území jedného štátu, naopak značný podiel má organizovaný zločin medzinárodný (v angličtine sa používa výraz Transnational Organized Crime). Inštitúcií, ktorých cieľom a úlohou je potlačiť organizovaný zločin, je celá rada jak na národnej úrovni, tak aj na úrovni medzinárodných organizácií.

2. Definícia organizovaného zločinu

Organizovaný zločin je veľmi veľkým bezpečnostným rizikom, ohrozujúcim stabilitu svetového hospodárskeho systému a v prípade niektorých štátov aj systému politického. Cieľom organizovaného zločinu je dosiahnutie maximálneho zisku pri vynaložení minimálnych nákladov a to ziskom nielen materiálneho, ale napríklad aj vo forme spoločenského a politického vplyvu. Pre organizovaný zločin je typické sústavné páchanie koordinovanej závažnej trestnej činnosti a aktivít, ktoré túto činnosť podporujú, zločineckými skupinami alebo organizáciami. Tieto organizácie majú väčšinou viacstupňovú vertikálnu organizačnú štruktúru.
Skupina organizovaného zločinu znamená štruktúrovanú skupinu troch alebo viacej osôb existujúcu v určitom časovom období a jednajúcu vo vzájomnej dohode za účelom spáchania jedného či viacej závažných trestných činov za účelom získania priameho či nepriameho finančného či iného hmotného prospechu.

3. Druhy organizovaného zločinu

Organizovaný zločin sa nedá celkom striktne rozdeliť na jednotlivé typy. Často dochádza k vzájomnej kombinácií rôznych typov. Napríklad pašovanie drog je často spojené s korupciou a pod. Je nutné znovu pripomenúť, že aj keď sa skupiny organizovaného zločinu vyskytujú na území jedného štátu, bývajú väčšinou priamo napojené na zahraničné skupiny. Činnosť takýchto skupín sa tak odvíja od aktuálnych trendov medzinárodného organizovaného zločinu.

3.1. Výroba, pašovanie a distribúcia drog

Tento typ organizovaného zločinu rozhodne nepatrí medzi striktne vnútroštátne druhy kriminality. Poväčšine sa jedná o veľmi dokonalé vzájomné prepojenie jednotlivých sietí. To znamená, že aj keď sú drogy vyrobené na území určitého štátu, často v ňom nie sú spotrebované. Väčšinou sa pašujú rôznymi spôsobmi do ďalších krajín, kde sú potom distribuované prostredníctvom tamojšieho podsvetia. Prepojenie „distribútorských sietí“ značne sťažuje možnosť dopadnutia páchateľov týchto trestných činov. Z teritoriálneho hľadiska sa jedná o problematiku celosvetovú, významnejšie problémy zaznamenáva napr. juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika.

3. 2. Daňové podvody

Daňová kriminalita sa prejavuje skôr v rámci jednotlivých štátov. Väčšinou je spojená s daňovými únikmi v oblastí nepriamych daní. Spadá sem napr. nelegálna výroba alkoholických nápojov z nezdaneného liehu, nelegálna výroba či dovoz tabakových výrobkov, machinácie s palivami nezaťaženými spotrebnou daňou a pod.

3. 3. Organizovanie prostitúcie a obchod s ľuďmi

Organizovaná prostitúcia môže mať jak vnútroštátny, tak aj medzinárodný charakter. Naproti tomu obchod s ľuďmi sa prejavuje ako kriminalita výhradne napojená na medzinárodný organizovaný zločin. Tieto dva prejavy spolu veľmi úzko súvisia. Existuje niekoľko druhov prostitúcie- organizovaná prostitúcia, prostitúcia vykonávaná jednotlivcom a detská prostitúcia. Organizovaná prostitúcia v medzinárodnej podobe je úzko spojená so spomínaným obchodom s ľuďmi Táto kriminalita je ďalej spojená s únosmi, manipuláciou s ľuďmi a pornografiou.
3. 4. Organizovanie nelegálnej migrácie

Táto problematika naväzuje na migračnú politiku jednotlivých štátov a na otvorenosť ich hraníc. V prípade, že nelegálna migrácia vzniká, vždy sa jedná o prepojenie aktivít organizovaných skupín na území minimálne dvoch štátov. Aj tento druh kriminality je úzko viazaný na korupciu (napr. úplatky kontrolným úradníkom). Avšak ani korupcia nemôže zaistiť úspešnosť takejto operácie. Štáty, ktoré sú postihnuté prílivom nelegálnej migrácie, posilňujú svoje migračné úrady, počty imigračných kontrolórov a opatrení. Jednou z najviac postihnutých oblastí je napr. Latinská Amerika, nelegálna migrácia z Mexika do USA, či z Kuby do USA.

3. 5. Pranie špinavých peňazí

Pranie špinavých peňazí je celosvetovo používaný pojem pre legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. V zásade je však tento pojem nepresný, pretože sa do zmienených výnosov zaraďuje majetok nabitý trestnou činnosťou- teda nie len peniaze, ale aj cenné papiere, zmenky atď. Jedná sa teda o akúkoľvek činnosť k zastretiu nelegálneho pôvodu týchto výnosov. Ide v podstate o zahladenie stôp protizákonného jednania, čo súčasne umožňuje použiť tieto zdroje v legálnej ekonomike. Spôsoby zastierania sú skutočne rôznorodé a rozšírené takmer do všetkých oblastí ekonomiky (napr. realitné kancelárie, banky, reštauračné zariadenia, kasína a pod.).

3. 6. Korupcia

Korupciu je možné charakterizovať ako vzťah medzi dvoma subjektmi, či už jednotlivcami alebo inštitúciami, z ktorých jeden ponúka a väčšinou i poskytuje druhému určitú formu odmeny za poskytnutie či prísľub neoprávnenej výhody. Druhý potom očakáva, že za túto poskytnutú výhodu mu bude sľúbená materiálna či nemateriálna odmena poskytnutá. Korupcia postihuje jak politiku, tak aj hospodárstvo a spoločnosť. Korupcia je prítomná vo všetkých krajinách sveta. Svoje korupčné špecifika majú krajiny bohaté aj chudobné, rozľahlé aj malé, vyznačuje sa nimi každá oblasť ľudskej činnosti. Boj proti korupcii je dlhodobým procesom vyžadujúcim spoluprácu všetkých zložiek verejnej správy, a to v oblasti prevencie, sprehľadnenia procesov aj postihov. Korupčné praktiky sú v rade prípadov úzko prepojené s ďalšími formami trestnej činnosti, a môžu tak prispieť k podkopaniu samotných základov spoločnosti. Výsledkom môže byť strata dôvery občana v poctivosť a nestrannosť fungovania štátnych inštitúcií, ekonomický úpadok, destabilizácia štátu a ďalšie nepriaznivé vplyvy. Zároveň môže korupcia ohrozovať bezpečnosť štátu, a to jak z hľadiska vnútornej, tak aj vonkajšej bezpečnosti.

3. 7. Medzinárodný obchod so zbraňami a výbušninami

Obchod so zbraňami je značne komplikovanou problematikou. Je doprevádzaná mnohými zmluvami a opatreniami a ani tak nie je zaistené, že zbrane nekončia v rukách organizovaných skupín, teroristov, alebo nebudú použité v niektorých krajinách, kde sa vyskytujú bojové konflikty. Každý štát sa snaží pôsobiť jednak proti čiernemu obchodu so zbraňami na svojom území a jednak proti transferom takýchto zbraní cez jeho územie. Je ale nutné poznamenať, že niekedy sú do nelegálneho obchodu zapojené aj diplomacie a štátne spravodajské služby.

4. Prepojenie organizovaného zločinu a terorizmu

Organizovaný zločin vykazuje radu styčných plôch a podobných rysov s terorizmom. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že pre organizovaný zločin je hlavným cieľom dosahovať maximálneho zisku s minimálnym rizikom, pričom pre terorizmus sú primárnym motívom ideologické či politické pohnútky. Nemožno ale podceniť riziká vyplývajúce z možnej spolupráce organizovaného zločinu s teroristickými organizáciami. Niektorý teroristi sú bývalí členovia skupín organizovaného zločinu, ktorí boli zregrutovaní teroristickými skupinami. Vzájomná spolupráca by mohla byť výhodná pre teroristické skupiny aj pre organizovaný zločin. Organizovaný zločin by mohol poskytovať teroristickým skupinám servisné služby (napr. pomoc pri nelegálnej migrácii), čo by pre neho mohol byť ďalší výnosný zdroj financií. Nedávne skúsenosti z rady členských štátov EÚ ukazujú, že teroristi k financovaniu svojich aktivít využívajú okrem legálnej zárobkovej činnosti aj rôzne druhy kriminálnych aktivít. V obecnej rovine môžme konštatovať, že niektoré opatrenia primárne určené k boji s organizovanou kriminalitou sú taktiež využiteľné k prevencii a potláčaniu terorizmu.
5. Terorizmus

Terorizmus je veľmi zložitý spoločenský jav, ktorý sa dá charakterizovať ako systematické páchanie násilia s cieľom vyvolať strach, umožňujúce dosiahnutie politických cieľov. Za terorizmus sa považuje každé nezákonné použitie sily a násilia proti osobám alebo majetku so zámerom zastrašiť vládu, civilné obyvateľstvo či jeho určitú skupinu a tým dosiahnuť určité politické alebo spoločenské ciele. Ak chcú na seba teroristi upozorniť, hrdo sa k svojim činom hlásia, inokedy naopak, v snahe znížiť riziká volia stratégiu anonymity.

6. Rozdelenie terorizmu:

Vnútorný terorizmus možno rozdeliť na terorizmus štátny (teror) a na terorizmus revolučný, to podľa toho, či jeho cieľom je posilniť moc štátu, alebo ju rozložiť. Štát sa môže uchýliť k štátnemu terorizmu - podpore destabilizujúcich teroristických akcií za účelom posilnenia centrálnej autority. Ten môže byť tiež protagonistom vojenských obdôb terorizmu, keď sa vo vojne uchýli ku kobercovému bombardovaniu s mimoriadne zničujúcim efektom, alebo k bombardovaniu, ktoré má nepriateľa definitívne zastrašiť.
Medzinárodný terorizmus má rôzne podoby. Poznáme predovšetkým terorizmus vedený s cieľom získať nezávislosť, prípadne terorizmus separatistický (ak sa jedná o hnutia, ktoré sa týmto spôsobom pokúšajú oslobodiť z koloniálneho útlaku, vytvoriť nezávislý štát, alebo sa pripojiť k štátu inému, než je ten, ku ktorému patrí). Protikladom k tomu môže byť koloniálny teror vytváraný mocnosťami, ktoré nechcú pustiť kolónie. Terorizmus vedený snahou o nezávislosť je svojou povahou vždy aj medzinárodný, pretože svoje akcie prenáša aj mimo hranice územia, ktoré je predmetom stretnutí (to je prípad palestínskeho terorizmu, aj keď je tento status sporný).

7. Typy terorizmu

1. nacionalistický
2. revolučný:
- extrémizmus krajnej pravice
- náboženský extrémizmus
- jednoúčelové teroristické skupiny
3. Podľa povahy cieľov, ktoré chcú teroristi dosiahnuť - do istej miery sa prekrývajú s ideológiou hnutia:
- štátom podporovaný terorizmus
- protištátny terorizmus
4. Podľa výberu cieľov:
- útoky na veľmi špecificky vybrané ciele
- útoky na náhodne zvolený cieľ
5. Podľa oblasti pôsobenia:
- mestský
- dedinský
6. Podľa zamerania násilia - termín zamerania predstavuje v tomto prípade výber cieľov a prostredia, v ktorom teroristi operujú
- vnútroštátny
- medzinárodný
- celoplošný (prevádzaný napr. nacistami)
- drobný (prevádzaný povstalcami)
- vynútený
- agitačný
- separatistický
8. Ciele terorizmu

1. Reklamný cieľ - ide o upútanie pozornosti pomocou masmédií. Násilnou akciou je prejavená snaha o zverejnenie programu teroristickej organizácie. Tomu významnou mierou napomáhajú aj dnešné svetové mediálne prostriedky, ktoré vyhľadávajú takéto drastické exkluzívne správy.

2. Jednorazový násilný akt - ide o dosiahnutie cieľov ako je likvidácia osoby alebo osôb, ničenie konkrétneho objektu alebo objektov. Pri snahe vynútiť si vyjednávanie, slúžia teroristické akcie na zastrašovanie politickej moci alebo ako nátlak na politickú moc. Pri tomto taktickom použití násilia sa obeťami útokov stávajú často nevinní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s prípravou alebo výkonom vládnej politiky.

3. Strategický cieľ - terorizmus predstavuje destabilizačný nástroj daného režimu. Vychádza z predpokladu, že teroristické akcie vyprovokujú štátnu moc k takým represiám a násiliu, ktorého výsledkom má byť revolučná vzbura. Toto predpokladajú predovšetkým anarchistické doktrinálne koncepcie.

9. Teroristické skupiny

1. IRA - Írska republikánska armáda ktorú založili v r. 1919 predstavitelia strany Sinn Féin. Prvým veliteľom IRA bol Michael Collins. Od. r. 1969 sú IRA a rôzne iné organizácie a polovojenské skupiny zodpovedné za bombové atentáty a za vraždenie v Severnom Írsku, počas ktorého zomrelo viacej než 3 400 ľudí a ďalších 35 000 bolo zranených.
2. ETA - Baskicko a (jeho) sloboda je jedna z najstarších moderných teroristických skupín v Európe. Založili ju v roku 1959 a jej cieľom je nezávislý štát Baskov. Jej teroristické akty sa začali v roku 1968, keď polícia pri prestrelke zabila vodcu organizácie, na čo ETA odpovedala zabitím policajného šéfa. Od roku 1968 ETA zavraždila vyše 800 ľudí.
3. Al-kaida - je názov militantnej medzinárodnej islamskej fundamentalistickej siete skladajúcej sa z nezávislých a niekedy spolupracujúcich buniek. Al-kaida stojí za radou veľkých atentátov a únosov po celom svete. Na čele organizácie stojí saudskoarabský multimilionár Usáma bin Ládin, ktorý sa značnou mierou podieľa na jej financovaní. Usudzuje sa, že väčšina mužov vo vrcholovom vedení patrí k sunitskej vetve islamu. Podľa vlastných prehlásení pokladá Al-kaida za svoj prioritný cieľ nastolenie čisto moslimských štátov (napr. kalifátov) na celom Arabskom polostrove a šírenie islamskej viery do iných krajín. Za svojho hlavného nepriateľa označuje USA, ktoré viní z drancovania arabského ropného bohatstva a snahy o dosiahnutie rozhodujúceho vplyvu v tejto oblasti. Osočujú však aj mnohé európske krajiny, predovšetkým Spojené kráľovstvo z výraznej podpory amerických vojenských operácií.
4. Hamas - Islamské hnutie odporu je palestínska islamistická sociálno-politická a polovojenská organizácia, založená v roku 1987. V súčasnosti patrí medzi najvplyvnejšie palestínske politické hnutia a od júna 2007 má pod kontrolou celé Pásmo Gazy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Organizovaný zločin a terorizmus - politické dôsledky