referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Rasizmus a antisemitizmus
Dátum pridania: 28.05.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: denik333
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 714
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 28m 40s
Pomalé čítanie: 43m 0s
 

Ktoré argumenty uvádzajú rasisti na podporu svojich názorov ?
- príslušníci čiernej rasy v USA majú IQ o 15 až 20 bodov nižšie ako belosi.
Skutočnosť, dokázaná konkrétnymi výskumami, teda dá sa proti názoru, že čierni sú menej inteligentní niečo povedať?
- schopnosti merané inteligenčnými testami nie sú totžné s vrodenými vlohami,
- výsledky testov závisia aj od školského vzdelania,
- dedivosť IQ je pravdepodobne podstatne nižšia ako 80%,
- rovnaké sociálno - ekonomické prostredie ešte neznamená rovnaké životné okolnosti,
- pre rozvoj dieťaťa má veľký význam vzťah s rodičmi (do 6 rokov),
- matka významnejšou mierou vplýva na IQ detí ako otec
- testy sú robené na belošskej populácii.

Často sa poukazuje na to, že medzirasoví miešanci sú delikventi. Skutočne je vo väzniciach veľa miešancov, ktorí už pri sobáši s partnerom inej rasy boli vydedení z oboch rodičovských prostredí, dostali sa na perifériu spoločnosti a potom medzi zločincov.

Medzi miešancami nachádzame aj vynikajúce postavy: Puškin, Al. Dumas,...
Aj príslušníci iných rás vytvorili veľké kultúrne pamiatky.

Znaky, podľa ktorých by sme mohli belochov zaradiť medzi "nižších":
- nadočnicové valy sú u ľudoopov, austrálskych domorodcov a belochov, najslabšie sú u černochov
- pery: chýbajú u ľudoopov, najvýraznejšie sú u černochov
- silné ochlpenie tela. Ľudoopi, austrálci, belosi - černosi málo

Vývoj ľudských práv a slobôd na Slovensku

Rozpadom habsburgskej monarchie sa vytvorili priaznivé podmienky pre uznanie a uplatňovanie ľudských práv a slobôd u nás v období prvej Československej republiky. Ústava Československej republiky z roku 1920 zakotvovala princíp rovnosti, osobnú, majetkovú a domovú slobodu, slobodu tlače, právo zhromažďovania a združovania, petičné právo, listové tajomstvo, slobodu vzdelávania, slobodu prejavu, ochranu manželstva a rodiny.

Ústavná listina zabezpečovala i ochranu národnostných, náboženských a rasových menšín. Demokratický charakter Československa, popri všetkých jeho nedostatkoch, sa podarilo udržať i koncom 20. a začiatkom 30. rokov, keď v okolí boli nastolené fašistické diktatúry. Po zahájení kampane Hitlera proti Československu, podpísaní Mníchovskej dohody a po ovládnutí Európy dochádza k popieraniu a porušovaniu ľudských práv v mene nadradenej rasy, či národa. Za najtragickejšiu kapitolu tohto obdobia možno považovať prenasledovanie a vyvražďovanie židovského obyvateľstva. I na Slovensku po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 bolo vydaných mnoho zákonov a nariadení, ktoré zbavovali Židov základných ľudských práv: nesmeli vykonávať kvalifikované povolania, nesmeli mať vedúce postavenie v podnikoch, pracovať v štátnych službách.

Ich vklady v bankách zablokovali, zhabali domy, obchody, nájomné domy. Nakupovať mohli iba v určených hodinách, cestovať iba na povolenie a vo vybraných dopravných prostriedkoch. Nesmeli navštevovať kiná, divadlá, koncerty, kaviarne atď. Nesmeli vlastniť majetok, nesmeli sa stretávať s nežidmi. Židovské deti mohli navštevovať iba ľudové školy, aj to iba v určených triedach. Začiatkom roku 1941 bratislavská vláda prijala ponuku Nemcov, že Židov vyvezú na práce do Poľska. Väčšina vyvezených zahynula v plynových komorách, alebo zomrela od hladu, chorôb a vysilenia. Všeobecné uplatnenie demokratických zásad, teda i rešpektovanie ľudských práv a slobôd bolo hlavným cieľom politiky obnovenej republiky, ako to vyjadroval známy Košický vládny program / 5. apríl 1945 /. Vyjadril sa za dôsledné zrovnoprávnenie žien vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho a kultúrneho života, zaručoval ústavné slobody, predovšetkým osobnú slobodu, slobodu zhromažďovania, združovania, slobodu prejavu, listové tajomstvo, slobodu vzdelávania, svedomia a náboženského vyznania. Obsahoval i významné sociálne práva a zakazoval diskrimináciu občanov z rasových dôvodov. Približne v tomto duchu je i text Ústavy z 9. mája 1948.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: KŘIVOHLAVÝ, Jaro: Konflikty mezi lidmi. Praha: Portál, 2002. 189s. ISBN 80-7178-642-X, BEZÁKOVÁ, Katarína; LAJČÁKOVÁ, Jarmila: Multikulturalizmus a inklúzia ako riešenie rómskej problematiky. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. 836s.
Galéria k článku [3]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.