Únosy lietadiel a iných dopravných prostriedkov (lodí, autobusov), spravidla s osádkou i pasažiermi. Únosy lietadiel sa stali súčasťou arzenálu teroristov najmä v 70-tych rokoch minulého storočia a využívali ich predovšetkým palestínske teroristické skupiny. Uskutočňovali sa v záujme dosiahnutia rôznych politických cieľov. Symbolicky najvýraznejšie dokazovali medzinárodný charakter terorizmu, pretože nerešpektovali hranice štátov a obeťami únosov sa stávali ľudia bez ohľadu na štátnu príslušnosť či národnosť. - Používanie výbušných zariadení (bombové útoky), ktoré sú zamerané proti osobám alebo proti významným objektom.
Útoky proti osobám majú častejšie plošný charakter a len v menšom počte prípadov sú orientované proti jednotlivcom zastávajúcim vysoké funkcie najmä vo vláde, priemysle, obchode, finančníctve či v silových zložkách.

Výbušné zariadenia sa umiestňujú do miest s vysokou koncentráciou pobytu a pohybu ľudí, aby usmrtili alebo zranili čo najvyšší počet osôb a najčastejšie sa umiestňujú v zaparkovaných automobiloch, odpadkových košoch a inde na voľnom priestranstve. Bombové útoky proti objektom sa uskutočňujú po ich dôkladnom výbere. Dôležitejší ako samotný objekt sú pre teroristov dôsledky útoku proti nemu – priame i nepriame škody jeho vyradenia z prevádzky.
Objekty útokov môžu mať aj symbolický charakter - predstavujúci najmä znaky moci - v tomto prípade nie je ničivý efekt akcie rozhodujúci. Má byť predovšetkým provokáciou voči moci, alebo aj priamo jej urážkou. Bombové útoky majú niekedy charakter série útokov (kampane) a používajú sa na to, aby sa splnili špeciálne požiadavky - napr. prepustenie väznených teroristov a pod. Do tejto oblasti foriem terorizmu patrí rozosielanie listových bômb.
Teroristické akcie sa môžu zameriavať na vyvolanie sekundárnych účinkov havarijných dejov, ako pri vojnových udalostiach útokmi konvenčných zdrojov na
infraštruktúru napr. na:
- chemické zariadenia
- jadrové zariadenia
- dopravné uzly a systémy
Tieto javy sa síce podobajú mierovým haváriám, ale vzhľadom k spúšťaciemu mechanizmu sa líšia rozsahom a rýchlosťou nástupu ničivých faktorov.

Príklad:
Havária
Prasklina v nádrži so skvapalneným chlórom Cl2 alebo porucha veľkého chladiaceho zariadenia s kvapalným amoniakom NH3 sa prejaví ako dlhodobý bodový zdroj, ktorému zodpovedá aj charakter a rýchlosť šírenia zamoreného oblaku.
Teroristická akcia
Naproti tomu deštrukcia výbušninou alebo zásah reaktívnou strelou vyvolá v chemických zariadeniach výbušný dej. U toxických chemikálií považujeme tento zdroj podľa zákonitosti rozptylu za objemový s vysokým účinkom na blízke okolie. Môže sa vytvoriť ohnivá guľa, respektíve tlaková vlna s ničivým účinkom na citlivé ciele.

Do tejto kategórie patrí vyvolanie havárie vodohospodárskych diel, havárie dopravného vlaku alebo havárie veľkého dopravného lietadla.
11. septembra 2001 štyria teroristi uniesli dopravné lietadlá typu Boeing a samovražedným manévrom únoscov sa tieto lietadlá stali „riadenými strelami“, ktoré pomocou kombinácie kinetickej a tepelnej energie horiaceho kerosínu zničili dva mrakodrapy Svetového obchodného centra (WTC).

Prevencia proti terorstickému útoku

V súčasnosti neexistuje účinná prevencia, respektíve je veľmi ťažká, pretože akcie teroristov sú väčšinou nepredvídateľné.

Postup pri záchranných a likvidačných prácach závisí od toho, v akom stave sú trosky objektu. Vyhodnocovanie situácie je závislé od rozsahu rozrušenia jednotlivých objektov.
Triedenie a delenie postihnutých prebieha podobne ako vo vojnových podmienkach. Rozdiel je v tom, že ide o obdobie všeobecného mieru, takže v neohrozenej oblasti platia princípy mierovej lekárskej starostlivosti.