určuje ciele štátu), predstavuje orientáciu, ovplyvňuje rozpočet, subvenciu, rozpočtovú kontrolu, informačnú činnosť štátu, výskum a vývoj.
Pokiaľ sociálne práva majú povahu klasických verejných subjektívnych práv, zakladajú nárok na aktívne konanie štátu v konkrétnej veci (napríklad nárok na existenčné minimum, na starostlivosť v starobe, na bezplatnú právnu ochranu a pod.). Chápanie, rozsah a spôsob uplatňovania sociálnych práv je zároveň spätý s ich začlenením sa do ústavného systému v medziach rozumnej koordinácie zo základnými hodnotami ľudskej slobody.


4.7. Práva menšín

V priebehu 20. storočia sa konštituovala ďalšia zvláštna skupina základných práv a slobôd, upravujúca práva menšín. Národnostné a etnické konflikty, zmietajúce nielen Európu, ale aj iné časti sveta, viedli k formulovaniu práva na sebaurčenie. Súčasne však dochádza k vnímaniu problematiky menšín v polohe ľudských a občianskych práv a slobôd.
Práva menšín môžeme rozdeliť do dvoch skupín:
1. Do prvej skupiny patria práva vylučujúce diskrimináciu. Patria k nim zákazy spájania diskriminačných opatrení s určitými menšinovými znakmi
2. Pozitívne ochranné práva. Tieto predstavujú práva na zvláštnu ochranu existenčných a vývojových možností menšín a z nich vyplývajúcimi nárokmi na pozitívne a aktívne jednanie štátu, ktorými sa má kompenzovať nevýhodnosť postavenia menšiny vo vzťahu k väčšine. Patrí medzi ne zriadenie menšinového školského systému, umožnenie jazyka menšiny v riadení pred súdmi a právnymi orgánmi, podpora kultúrnych inštitúcií menšín a pod.



5. Vývoj medzinárodných ľudských práv

Zásadný obrat v chápaní ľudských práv spôsobila druhá svetová vojna, v ktorej priebehu si účastníci proti – hitlerovskej koalície uvedomili vzájomnú podmienenosť mieru a dodržovanie ľudských práv. V januári 1942 bola vo Washingtone podpísaná predstaviteľmi USA, ZSSR, Veľkej Británie, Číny a ďalších 22 štátov Deklarácia spojených národov, ktorá proklamovala úplné víťazstvo nad fašistickými štátmi, ako dôležitosť k obrane života, slobody, nezávislosti a náboženskej slobody, ako aj zachovanie ľudských práv a spravodlivosti v ich vlastných krajinách. Tieto zásady boli potvrdené v roku 1944 na konferencii v Dumbarton Oaks, kde bol na ich základe vypracovaní návrh štatútu OSN. Následne bola schválená Charta OSN, ktorá vo svojej preambuly prehlasuje odhodlanie: "…uchránit budoucí pokolení metly války, která dvakrát za našeho života přinesla lidstvu nevýslovné strasti; prohlásit znovu svou víru v základní liská práva, v důstojnost a hodnotu lidské osobnosti, v rovná práva mužů i žen a národů velkých i malých; vytvořit poměry, za nichž mohou být zachovány spravedlnost a úcta k závazkům plynoucím ze smluv a jiných pramenů mezinárodního práva; podporovat sociální pokrok a zlepšovat životní úroveň ve větší svobodě…". (www.lidska-prava.cz/zakony/index.htm, 15.1.2002).