referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adriána
Nedeľa, 26. júna 2022
Vznik a vývoj koncepcie ľudských práv a slobôd
Dátum pridania: 28.05.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Majka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 110
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 21
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 0s
Pomalé čítanie: 52m 30s
 

Historický vývoj ľudských práv

Rozhodujúci obraz v chápaní postavenia človeka v spoločnosti priniesla Veľká francúzska revolúcia, ktorá úplne rozbila doterajšie predstavy o usporiadaní spoločenských pomerov. Jej vplyv zmenil myslenie obyvateľov väčšiny krajín Európy v 19. storočí. Veľká francúzska revolúcia bola vyvrcholením dlhodobého myšlienkového, hospodárskeho a sociálneho vývoja, ktorého začiatky treba hľadať už v antických štátoch z ich pomerne presne formulovanými právami a povinnosťami občanov. Taktiež v stredoveku vyhlasujú panovníci rôzne privilégia a majestáty, obsahujúce obmedzenia štátnej moci a súpis práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Medzi najvýznamnejšie dokumenty tej doby patrí nesporne anglická Magna charta libertatum z roku 1215 alebo uhorská Zlatá bula z roku 1222. Magna charta libertatum alebo Veľká listina slobôd je výsledkom zápasu medzi Jánom Bezzemkom a anglickými barónmi o obmedzenie kráľovskej moci. Má celkom 63 článkov, týkajúcich sa materiálnych záujmov jednotlivých sociálnych vrstiev, politického zriadenia a postavenia štátneho aparátu. Nevyjadruje síce celkový pomer obyvateľstva k štátu , ale jej ustanovenia, majú prekvapivý obsah, napríklad čl. 39 hovorí, že žiadneho slobodného človeka nemôžu zatknúť, uväzniť ani vyhnať zo štátu.
Naproti tomu sa stredovek musel vážne zapodievať otázkou slobody náboženstva, ktorá sa stala príčinou nespočetných vojen. Potom, čo sa v Európe s nástupom reformácie rozpadla jednotná cirkevná organizácia, žiadny právny dokument (napr. Basilejská kompaktáta z roku 1434, norimberský náboženský mier z roku 1532, augšpurský náboženský mier z roku 1555, Česká konfesia z roku 1575, Edikt nanský z r. 1598 alebo Rudolfov majestát z r. 1609) nezaručoval slobodu vyznania obecne, ale len upravoval vzájomné postavenie určitých kresťanských cirkví. Naviac boli poddaný z voľby spravidla úplne vylúčený, ako dokladá zásada augšpurského mieru: „čia vláda, toho viera.“ Širší výklad slobody vyznania (samozrejme len v rámci kresťanstva) môžeme nájsť v prísahe poľského kráľa Jindřicha z roku 1573, ktorý sa zaviazal, že zabezpečí mier a pokoj medzi náboženskými disidentmi a nedovolí akýmkoľvek spôsobom, aby bol niekto z náboženských dôvodov napádaný alebo utlačovaný.
Liberálna je taktiež dohoda o Konfederácií nekatolíckych českých, moravských, hornosliezskych, horno a dolnolužických stavov proti Ferdinandovi II. z 31. júla 1619.
Myšlienka náboženskej slobody sa objavuje až v priebehu anglickej buržoáznej revolúcie ako originálne právo človeka na sebaurčenie vo veciach viery a je v severoamerických kolóniách uznaná i právne a následne po roku 1663 potvrdená aj anglickým kráľom.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.