Prvý krát sa tu stretávame sa uplatením univerzálneho práva, ktorému nepodlieha štátna moc, ale je podstatou človeka.
Postupne sa utvára náuka prirodzeného práva, ktorej popredným tvorcom je anglický filozof John Locke, ktorý prehlásil, že právo na život, osobnú slobodu a užívanie majetku nie je možné oddeliť od ľudskej bytosti, a preto štát musí tieto práva rešpektovať.
Je nutné pripomenúť mimoriadne priaznivé podmienky angloamerickej právnej oblasti pre utváranie prirodzeného právneho učenia. Anglický právny systém, na rozdiel od zvyšku kontinentálnej Európy sa neopiera len o zákonné právo, ale predovšetkým o tzv. Obecné právo (Common Law) t.j. pôvodné právo rozvíjajúce sa súdnymi rozhodnutiami a tiež o právo spravodlivosti, vytvárané zvláštnymi súdmi (Courts of Equity). Anglický sudca dodnes nachádza právo pre každý jednotlivý prípad tak, že celý systém je vo svojej podstate veľmi pružný a umožňuje právne predpisy vykladať a aplikovať v duchu stále sa meniacich spoločenských pomerov bez novelizácie jednotlivých právnych noriem. Tento spôsob tvorby práva umožnil prisúdiť pôvodne ešte stredovekým listinám práv a slobôd moderný obsah. Takýmito dokumentmi sú predovšetkým Pettition of Rights z roku 1628 a Listina práv (Bill of Rights) z roku 1689, ktoré vlastne len zhrňujú všetky doterajšie uzákonené feudálne slobody a práva a v tejto kodifikovanej podobe sú potvrdené panovníkom. Listina práv stvrdzuje mimo iného, že voľby do parlamentu majú byť slobodné, že pozastavovanie účinnosti či výkonu zákonov panovníkom bez súhlasu parlamentu je nezákonné a tiež, že poddaní majú právo podávať kráľovi petíciu, a že akékoľvek prenasledovanie alebo zatýkanie za takúto petíciu je nezákonné.
Interpretácia týchto ustanovení v duchu náuky o prirodzenom práve v 18. storočí otvára celkom novú kapitolu rozvoja ľudských práv. Anglicko bolo stále krajinou spútanou feudálnym dedičstvom, a tak cesta slobody smerovala na západ, cez oceán do Severnej Ameriky, kde bola voľná pôda a kde noví osadníci chceli dosiahnuť lepšieho hospodárskeho, ale aj spoločenského postavenia. Vývoj nakoniec dospel k otvorenému nepriateľstvu s metropolou a v roku 1776 vyvrcholil prijatím Prehlásenia nezávislostí Spojených štátov, ktorá sa opiera o právo človeka vzoprieť sa proti porušovaniu svojich práv, odstrániť despotickú vládu a nahradiť ju inou.
Jednotlivé štáty v priebehu revolúcie formulovali v duchu názorov J. Locka, Charlesa Louise Montesquieu a ďalších osvietencov Prehlásenie práv, z ktorých najucelenejšie bolo vypracované v štáte Virginia v roku 1776. Prehlásenie napríklad potvrdzovalo, že všetci ľudia sú od prírody rovnako slobodní a nezávislí, majú vrodené a neodňateľné právo tešiť sa zo života a slobodne získavať majetok, usilovať sa o šťastie, bezpečnosť a dosiahnuť ich. Vláda je zriadená pre obecné blaho a k ochrane bezpečnosti. Pokiaľ, podľa názoru väčšiny občanov tento účel neplní, je možné ju pretvoriť alebo odstrániť, pretože všetka moc v štáte pochádza z ľudu.