Verejné funkcie nie je možné obsadzovať dedične, vylučujú sa privilégiá jednotlivcov alebo skupín. Súdnictvo je oddelené od zákonodarnej a výkonnej moci a ich predstavitelia sa musia na základe častých a slobodných volieb striedať. Bez súhlasu zástupcov národa nie je možné rušiť zákony, alebo brániť ich vykonávaniu. Každá osoba, obvinená z trestného činu má právo vedieť z čoho je obvinená, má právo na konfrontáciu so žalobcom aj so svedkami obžaloby, právo predložiť dôkazy vo svoj prospech a odoprieť výpoveď proti sebe. Slobody nemôže byť nikto zbavený inak, než na základe zákona alebo rozsudku. Zakazuje sa ukladať nadmerné pokuty a ukrutné alebo neobvyklé tresty. Nemôžu sa vydávať všeobecné zmocnenia k prehliadkam a nevyplnené zatykače. Prehlásenie ďalej obsahuje ustanovenie o slobodu tlače a taktiež o slobode vyznania. Keď konvent, už nezávislých Spojených štátov prijímal v roku 1787 novú federálnu ústavu, najdôležitejšie demokratické prvky americkej revolúcie v nej v dôsledku kompromisu medzi severnou buržoáziou a južanskými otrokármi neboli zakotvené. Až po prejednaní ústavy s jednotlivými štátmi, kongres v roku 1791 doplnil ústavu prvými desiatimi doplňujúcimi článkami – Listinou práv.
V Paríži bola 14. júla 1789 dobitá Bastila a tým bol podstatne urýchlený chod revolučných udalostí. Francúzsky ľud povstal v Národnom zhromaždení, aby obhájil svoje práva a slobody, ktoré sa rozhodol vyložiť v deklarácii, ktorá mala stáť pred všetkými členmi ľudskej spoločnosti, aby im pripomínala ich práva a a povinnosti, a aby boli rešpektované požiadavky občanov. Prehlásenie práv človeka a občana bolo prijaté 26. augusta 1789. Toto Prehlásenie v sedemnástich článkoch vyhlasuje, že ľudia sa rodia a zostávajú slobodnými a rovnoprávnymi, a že cieľom každého spoločenského zriadenia je zachovanie prirodzených a nepremlčateľných ľudských práv. Tieto práva sú sloboda vlastníctva, bezpečnosť a odpor proti útlaku. Zásada zvrchovanosti je v podstate v národe. Nikomu nemôže byť bránené v tom, čo nie je zakázané zákonom, a nikto nie je nútený robiť to, čo zákon nenariaďuje. Zákon je charakterizovaný ako všeobecná vôľa a je rovnaký pre všetkých, či poskytuje ochranu alebo trestá. V Prehlásení sú taktiež uplatnené zásady talianskeho právnika Cesare Bonesana de Beccarii (1737 – 1794), ktorý vo svojich prácach presadzoval humanizáciu trestného práva vrátane zrušenia trestu smrti. Tak napríklad každý môže byť obžalovaní alebo väznení iba v prípadoch určených zákonom a spôsobom, ako zákon predpisuje. Každý je považovaní za nevinného až do doby, kým nie je dokázaná jeho vina.