Ak je nutné niekoho zatknúť, je potrebné, čo najprísnejšie zákonom zakázať všetku tvrdosť, ktorá nie je nutná k jeho zaisteniu. Slobodné vyjadrovanie myšlienok a názorov sa označuje za jedno z najdrahocennejších práv človeka. Každý občan môže preto slobodne hovoriť, písať a tlačiť s výnimkou zneužitia tejto slobody v prípadoch určených zákonom. Nikto nesmie byť stíhaný za svoje názory i náboženské, pokiaľ ich prejav nenarušuje verejný poriadok. V závere Prehlásenia nájdeme potrebu zaistiť práva človeka a občana pomocou verejnej moci, zriadenou v prospech všetkých a všetkými rovnomerne vydržovaná prostredníctvom kontrolovaných daní. Ďalej sa stanovuje, že vlastníctvo je nedotknuteľným a posvätným právom, nikto ho nemôže byť zbavený, ibaže by to vyžadoval verejný záujem v zákone uvedený a pod podmienkou spravodlivého odškodnenia. Ako americké prehlásenie práv, opierajúce sa o angloamerický právny vývoj, tak aj francúzske prehlásenie, kodifikujúce predstavy osvieteneckých filozofov, anticipovali nasledujúci revolučný vývoj v európskych krajinách. Po krátkom útlme po napoleonských vojnách, vypukla francúzska júlová revolúcia v roku 1830 a idei občianskych práv a slobôd sa presadili v zákonodarstvách v rade západoeurópskych krajín.
Revolučný vývoj v strednej Európe (najmä v habsburskej monarchii) cez nenaplnený ideál občianskych práv a slobôd nakoniec prispel k rozšíreniu katalógu občianskych práv o záruky národnej rovnoprávnosti, ochranu národnostných menšín a používanie vlastného jazyka na školách, pri jednaní s úradmi, pretože sa tieto práva nerealizovali v plnej šírke. Nové politické prúdy požadovali, aby štát nielen zasahoval do rady otázok a aby občania mali takéto zasahovanie strpieť, ale aby sa ho tiež aktívne zúčastňovali. Požiadavka sociálne spravodlivého štátu, vedome sa snažiaceho prekonať hranice liberalizmu sa výrazne uplatnila pri vypracovaní ústavy Ruskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky, schválenej 5. Všezväzovým zjazdom sovietov 10. júla 1918, avšak jeho interpretácia, opieraná o jednostranné podriadenie osobných slobôd záujmom jednej triedy, viedla k prijatiu dokumentu, ktorý napriek nesporne obohateným právam človeka o práva hospodárske a sociálne bol v kontexte celkového vývoja ľudských práv krokom späť. Úvodom ústavy je Deklarácia práv pracujúceho a vykorisťovaného ľudu, schválená v januári 1918 3. Všeruským zjazdom sovietov.