Deklarácia už v názve zdôrazňuje v protiklade s Prehlásením práv človeka a občana kolektívne poňatie ľudských práv a v samotnom znení taktiež negarantuje práva jednotlivých občanov, ale všeobecné práva ľudstva, ľudí pracujúcich. Takmer úplná absencia presného vymedzenia hraníc štátnej moci a záujmov socialistickej revolúcie bola neskôr príčinou subjektívneho výkladu a zneužitia jednotlivých zásad deklarácie úzkou mocenskou skupinou komunistickej strany a umožnila vznik politickému systému, ktorý bol postavený na nekontrolovateľnej osobnej moci. Pokrokovou myšlienkou deklarácie je úloha zrušiť akékoľvek vykorisťovanie človeka človekom, ktorého príčina sa ukazuje v súkromnom vlastníctve, ktoré sa preto buď ruší a majetok sa prevádza do vlastníctva štátu, alebo sa podriaďuje robotníckej kontrole. Súčasne sa zavádza všeobecná pracovná povinnosť. Samotná ústava potom zbavuje jednotlivé osoby a jednotlivé skupiny práv, ktoré užívajú ku škode záujmov socialistickej revolúcie, bez toho aby boli tieto záujmy presne vymedzené.
Použitím argumentu politickej účelnosti k zdôvodneniu nezákonného postupu štátnych orgánov, z toho vyplývajúca degradácia ostatných zákonov a monopolné nekontrolovateľné ovládanie štátu, ktorý vlastní alebo spravuje všetok majetok, sa stali základnou príčinou bezprávneho postavenia jednotlivých občanov a ich vykorisťovanie nielen v Sovietskom zväze, ale neskôr vo všetkých socialistických štátoch. To všetko navzdory pomerne široko zakotvenému súpisu občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v ústavách v týchto krajinách.





















4. Obsah základných práv a slobôd

4.1. Základné ľudské práva a slobody vyplývajúce z rovnosti ľudí

Ideovými zdrojmi, postulujúcimi povinnosť štátu rovnako zaobchádzať s ľuďmi, sú stoia, scholastická kresťanská filozofia, teória spoločenskej zmluvy (predpokladajúca prirodzený stav, v ktorom sú si všetci ľudia rovní), liberalizmus, osvietenstvo i racionalizmus. Myšlienka rovnosti sa najprv presadila v politických právach prijatím princípu „one man one vote“ (jeden muž, jeden hlas). Jej zobecnenie potom súvisí s epochou zániku stavovskej spoločnosti, s odstránením diskriminácie, danej stavovskými privilégiami. Postupne sa odstraňovanie diskriminácie rozšírilo aj na ďalšie hľadiská (napríklad pohlavia) a tak isto sa rozšírilo aj vo vzťahu k okruhu práv a slobôd a to predovšetkým na rovnosť v politických právach.
Princíp rovnosti bol ústavne vyjadrení zakotvením rovnoprávnosti všetkých ľudí pred zákonom. Táto rovnosť však neznamená rovnosť absolútnu. Vyžaduje si rozpracovanie pre jednotlivé prípady, situácie a skupiny subjektov.