Násilie páchané na ženách a partnerské vzťahy
Najbežnejšou formou násilia páchaného na ženách je týranie manželiek — presnejšie, týranie žien ich intímnymi partnermi. Štúdie z rôznych krajín ukazujú, že spravidla štvrtina až viac než polovica žien uvádza, že ich súčasný alebo bývalý partner telesne týral. Ešte väčšie percento zažívalo sústavné emocionálne aj psychické týranie, formu násilia, ktorú mnohé ženy považujú za horšiu než telesné týranie.

V mnohých krajinách sú ženy vychovávané tak, aby telesné a citové tresty považovali za manželovo neodňateľné manželské právo, čím sa vymedzuje rozsah správania, ktorý sa pokladá za týranie. Navyše sa ženy niekedy veľmi neochotne priznávajú k tomu, že sú týrané, pretože sa hanbia, alebo sa boja obviniť niektorého člena rodiny. Obidve skutočnosti vedú k tomu, že je veľmi ťažké zachytiť skutočný rozsah násilia. Násilie v intímnom vzťahu je závažný problém, ktorého korene siahajú k nerovnému rozdeleniu moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti. Súkromná sféra sa tradične chápe ako nedotknuteľná a pre "vonkajší" svet neprístupná oblasť, ako priestor, kde človek zažíva pozitívne osobné vzťahy a emócie, pričom za jeho fungovanie sú u nás tradične zodpovedné ženy. Práve pre tieto predstavy a očakávania je také ťažké o násilí v párových vzťahoch hovoriť verejne. Tiež je dôležité si uvedomiť, že ženy sú týrané nezávisle od svojho sociálneho postavenia, svojej etnickej alebo náboženskej príslušnosti, a muži týrajú nezávisle od svojho sociálneho postavenia, svojej etnickej alebo náboženskej príslušnosti.

Boj proti násiliu páchanom na ženách
Skutočnosť, že svet čoraz častejšie uznáva rodovo podmienené násilie za dôležitý problém, je predovšetkým výsledkom snahy druhej vlny feministického hnutia, ktoré sa najmä od 70. rokov 20. storočia sústredilo na detabuizovanie a pomenovanie násilia páchaného na ženách. Verejná tematizácia násilia páchaného na ženách bola (a je) prvým krokom k jeho rozpoznaniu a eliminácii.
Od roku 2001 sa v mnohých štátoch každoročne uskutočňuje 16-dňová kampaň proti násiliu na ženách. Kampaň prebieha v období od 25. novembra (Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách) do 10. decembra (Medzinárodný deň všeobecných ľudských práv). Poukazuje na fakt, že násilie na ženách je zločin proti ľudskosti a že je nevyhnutné využívať medzinárodné nástroje na ochranu ľudských práv na predchádzanie všetkým formám násilia na ženách a diskriminácii žien a na integrovanie rodového prístupu do základných spoločensko-politických a kultúrnych funkcií spoločnosti. Zdôrazňuje význam spolupráce oficiálnych miest s MVO, ako aj spolupráce všetkých zložiek občianskej spoločnosti a médií pri zvyšovaní informovanosti verejnosti a pri mobilizácii zdrojov, expertíz a informácií na podporu žien.

Na Slovensku mimovládne feministické organizácie realizovali celonárodnú kampaň po prvý raz v roku 2001 pod názvom Piata žena. Predchádzalo jej intenzívne a dlhodobé úsilie (približne od roku 1998) viacerých ženských organizácií medializovať tému násilia na ženách z feministického hľadiska. Vďaka publikáciám Aspektu a združenia Pro Familia na tému násilia na ženách a vďaka práci s médiami mohlo sedem MVO v roku 2001 vstúpiť do tejto medzinárodnej aktivity. Kampaň trvala až do februára 2002. Pripravili ju Pro Familia, Možnosť voľby, Fenestra, Eset (dnes EsFem), Aspekt, Altera (neskôr aj Podisea) a Aliancia žien Slovenska. V roku 2002 sa uskutočnil druhý ročník celonárodnej kampane. Obe celonárodné kampane organizovali výlučne MVO za finančnej podpory zahraničných a domácich nezávislých donorov, oficiálne inštitúcie ju nepodporili finančne ani oficiálnym vyhlásením.

Aktivita prerástla do vytvorenia stálej Iniciatívy Piata žena. V nasledujúcich rokoch sa Piata žena zapájala do celosvetových dní proti násiliu na ženách jednotlivými aktivitami.
Aj tieto kampane poukázali na obrovský rozsah násilia páchaného na ženách. Záujem oficiálnych miest v SR o túto problematiku je stále nedostatočný. Až v roku 2004 bola schválená Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách a v roku 2005 aj nadväzujúci Národný akčný plán. Prijatie oboch dokumentov sprevádzala kritika MVO a odbornej obce, ktoré im vyčítali konfúzny charakter, nedostatočné rešpektovanie rodovej podmienenosti násilia na ženách a absenciu finančnej podpory zo štátneho rozpočtu.

Verejná mienka
Podľa obyvateľov Slovenska je násilie páchané na ženách závažným problémom. Týranie a bitie ženy svojím partnerom za vážny problém pokladá 87 % obyvateľov SR, z toho 46 % ho považuje za veľmi závažný a 41 % za dosť závažný. Ako veľmi závažný problém ho hodnotia o niečo častejšie ženy, najčastejšie vo vekovej skupine od 35 do 54 rokov, so stredoškolským vzdelaním s maturitou.