Téma: Poruchy správania a ich charakteristika

Poruchy správania a ich charakteristiky F91
Odchýlka v oblasti socializácie, kedy jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcej jeho veku, eventuálne na úrovni svojich rozumových schopností.
Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb MKCH-10 – definuje poruchy správania ako opakované porušovanie mravných noriem a veku neprimeraných sociálnych očakávaní.

Základné charakteristiky porúch správania, ich formy a príčiny

Znaky:

1. správanie nerešpektuje sociálne normy – jedinec normy chápe, ale neakceptuje ich
2. neschopnosť udržať prijateľné sociálne vzťahy – nedostatok empatie, priateľstvo nemá väčšiu hodnotu ako aktuálny úžitok, svedomie nie je dostatočne rozvinuté
3. nepriaznivé psychosociálne prostredie – neuspokojivé vzťahy v rodine, zlyhávanie v škole
4. pri týchto poruchách prevládajú faktory výchovné pred psychopatologickými

Za poruchové správanie Svetová zdravotnícka organizácia WHO vyhlásila tieto formy prejavov správania:

• pasívna forma – únikové správanie, záškoláctvo, vyhýbanie nárokom v extrémnej podobe
• agresívna forma – delikvencia, násilie, extázy v podobe terorizmu
• kompromisná forma – prejavy instability, výkyvy v práci a v sociálnom živote

Vágnerová: k osobitným psychologickým dispozíciám patrí:
• genetická dispozícia na úrovni temperamentu
• poškodenie, alebo porucha CNS
• úroveň inteligencie

Sociálne vplyvy vyvolávajúce poruchy správania súvisia s rodinným prostredím a to:

- rodičia sú anomálne osobnosti - nie sú schopní uspokojivo plniť rodičovskú úlohu
- neúplná rodina – zvýšené riziko
- subdeprivačná skúsenosť dieťaťa – rodina nedokáže dať dieťaťu istoty
- určité subkultúry a sociálne skupiny – poruchové jednanie tolerujú
- životné prostredie – anonymné skupiny detí na veľkých panelákových sídliskách

Negatívny vplyv majú aj iné sociálne skupiny, najčastejšie ide o pôsobenie asociálnych partií v čase dospievania. K niektorým poruchám správania prispieva i škola tým, že vytvára typy frustračných situácií:

• situácie, ktoré frustrujú potrebu fyzického bezpečia – strach, telesné tresty
• situácie kde dochádza k pocitu ohrozenia psychického bezpečia – podceňovanie, zosmiešňovanie
• situácie frustrujúce žiakovu potrebu výkonu
• situácie frustrujúce potrebu pozitívnych vzťahov
• frustrácia potreby aktivity a potreby poznania
Nebezpečné sú frustrácie, ktoré sa stereotypne a dlhodobo opakujú ako napr.:

• útokom – výsledok je agresia
• obranou – výsledkom je únik
• rezignáciou – výsledok je pasivita

Končeková: pri posudzovaní porúch správania je žiaduce prihliadnuť k trom aspektom:
a) k samotnému poruchovému správaniu – intezita, neprimeranosť k veku a okolnostiam
b) k osobnosti dieťaťa – vek, vývinová úroveň, aktuálny telesný a duševný stav
c) výchovné prostredie dieťaťa – životný štýl, štýl v rodine

Ako spoločný menovateľ pre všetky poruchy sú popísané: negativizmus, klamstvo, krádeže, úteky z domu, záškoláctvo, túlavosť, instabilita, agresivita, drogová závislosť, delikvencia, prejavy násilia.

Klamstvo:

– spôsob úniku z osobne nepríjemnej situácie, ktorú dieťa nedokáže vyriešiť inak. Príčiny môžu byť rôzne:
• upútanie pozornosti, dobrodružstvo, strach z trestu
• získať sociálny status, pomstiť sa niekomu, napodobniť dospelých

Úteky a túlanie:

– dieťa rieši svoj problém útekom z prostredia, ktoré sa mu javí ako ohrozujúce, neprijateľné. Príčiny môžu byť rôzne:
• časté konflikty s rodičmi, snaha vyhnúť sa trestu, vplyvy kamarátov
• strach zo zlého zaobchádzania, túžba po dobrodružstve, zámer „potrestať rodičov“

- formy úteku:
• reaktívne impulzívne úteky so skratovou reakciou
• chronické úteky bývajú plánované a pripravované
• túlanie – nedostatočná citová väzba
• sklony k túlaniu – citovo chladné deti, nekľudné

Záškoláctvo:

- vlastná motivácia záškoláctva môže byť rozmanitá:
• strach zo skúšania, snaha vyhnúť sa posmechu a poníženiu
• odpor k učiteľovi, pomsta za nespravodlivosť
• vzdor, strach zo šikanovania
Chodením za školu riešia deti vlastnú citovú krízu, vlastné vnútorné konflikty. Príčinou záškoláctva býva niekedy zvedenie dieťaťa zlou spoločnosťou.

Krádeže:

– pravá krádež je zámerná a predpokladá taký stupeň vyspelosti kedy je dieťa schopné pochopiť pojem vlastníctva a rozpoznať čo patrí jemu a čo iným, čiže čo je jeho a čo je cudzie. Treba zistiť či dieťa kradne zámerne, samo a také veci, ktoré chce mať a používať ich (nožík, pero, peniaze). Krádeže môžu mať rôzne motívy:

• náhla túžba získať nejaký predmet pre vlastnú potrebu
• snaha ukradnutým predmetom získať v kolektíve prestíž
• kradnúť v partii a pre partiu
• snaha ukradnutým predmetom urobiť radosť milovanej osobe
• snaha poškodiť osobu ku ktorej má dieťa negatívny citový vzťah
• príčinami pravých krádeží u detí i v adolescencii sú najčastejšie vplyvy prostredia
Agresívne poruchy správania:

Patrí sem agresivita, šikanovanie, vandalizmus, delikvencia a iné prejavy násilia.

Agresivita:

– sa chápe ako epizodická, situačná či aktuálna forma prejavu. Agresivitou rozumieme črtu osobnosti získanú sociálnym učením.
Matejíček vo vzťahu ku škole hovorí o troch zdrojoch agresivity:
a) nadbytočná energia – presadzovanie okamžitých cieľov
b) úzkosť a napätie, stres a neistota – nevedia udržať priateľské vzťahy
c) citová deprivácia dieťaťa – tendencia k náhradnému neadekvátnemu uspokojovaniu

Vývoj a stupeň agresivity dieťaťa môže byť podmienený:
a) vrodenými alebo získanými dispozíciami
b) výchovnými vplyvmi v rodine, alebo vo výchovnom zariadení
c) sociálnymi kontaktmi mimo rodiny a školy
d) vplyvom masmédií a elektroniky
e) získanou závislosťou na drogách, hrách, automatoch
f) prístupmi pedagógov k žiakom, školským prostredím, obsahom výučby a metódami

Druhy agresivity:

a) verbálna – hádky, nadávky, vyhrážanie, irónia, strach, výsmech
b) fyzická – násilie, bitka, poškodzovanie iných, krutosť
c) deštruktívna – ničenie, poškodzovanie predmetov, rozbíjanie oblokov
Autoagresia – zámerná proti vlastnej osobe – rozdieranie rán, vytrhávanie vlasov

Delikvencia:

- je odstupňovaná 3 druhmi

a) asocialita – negatívne prejavy sociálneho cítenia, záporný vzťah k spoločenským záujmom
b) antisocialita – ohrozenie a narušenie mravných zvyklostí
c) delikvencia – poruchy, ktoré zasahujú do spoločenskej sféry chránenej zákonom
Juvenilná delikvencia – je prejavom vývinovej dezintegrácie juvenilnej osobnosti, ako osobitný osobnostný faktor – delikvencie.

Kučera:
- z hľadiska etiopategenézy rozoberá faktory:

a) organické – endokrinné, ĽMD, encefalitídu
b) konštitučné – väčší sklon k agresivite
c) sociálno-ekonomické
d) genetické
e) štrukturálne – zaoberá sa psychopatickou štruktúrou osobnosti

Etiológia delikventného správania je nesporne multifaktoriálna. Konkrétny trestný čin je výsledkom interakcie vnútorných, osobnostných faktorov páchateľa a vonkajších okolností, teda situácie v ktorej k trestnému činu došlo.
Vágnerová: uvádza typické znaky motivácie:
a) nezdržanlivosť a dôraz na neodkladné potreby
b) egocentrizmus – vyplývajúca subjektivizácia všetkých noriem

Netík: uvádza 4 základné faktory osobnosti:
a) - úroveň emočného ladenia – nepriateľský postoj k svetu
b) - úroveň sformovania svedomia – nedostatočne rozvinuté svedomie
c) - úroveň sociálnej reaktivity – impulzivita spojená s nedostatočným sebaovládaním
d) - úroveň sebapresadzovania –asertívnosť a agresívne presadzovanie vlastných cieľov

Šikanovanie:

– znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie. Šikanu možno definovať ako násilné ponižujúce správanie jednotlivca alebo skupiny voči slabšiemu jedincovi, ktorý nemôže zo situácie uniknúť a nie je schopný účinne sa brániť.

Kollář: vidí príčiny šikany takto:
a) tlak mužnosti – silnejší útočia na slabších žiakov
b) túžba po moci – priamo ovládať druhého človeka
c) motív krutosti – pôsobí potešenie vidieť iného trpieť
d) zvedavosť – ako sa zachová obeť ak ju ponížime
e) nuda a túžba po stále silnejších vzrušujúcich zážitkoch
f) napodobňovanie hrdinov z televízie

Aktéri šikany:
– základným zdrojom nemorálnosti agresorov je ich sebeckosť a egocentrizmus. Používajú ľudí ako veci, nemajú úctu k človeku a pochopiť utrpenie iných je nad ich možnosti.
Šikanujúci agresor je obyčajne telesne zdatný, silný, alebo nedisciplinovaný s potrebou predvádzať sa a dokazovať prevahu.
Podľa Říčana - sa obeťou šikany môže stať ktorékoľvek dieťa. Dôležitým faktorom je farba pleti a rasová príslušnosť. Veľkým rizikom je telesný handicap (tučné dieťa, postihnuté dieťa).

Sprayeri - grafiti F63.8 :

– písanie a nákresy na stenách tvorili obsahovú záveť minulých generácií. Vyjadrovanie adolescentov týmto spôsobom predstavuje skôr vandalstvo (maľovanie po nových budovách, električkách, náhrobné kamene, sedadlá, atď.)
Časť mladej generácie sa necíti byť prijatá spoločnosťou, vytvára si vlastné zoskupenia. Z historickej subkultúry poznáme napr.: Hippies, Punk, Skinhead, neofašistické skupiny a pod.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk