referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Streda, 4. decembra 2024
Človek a pracovné prostredie
Dátum pridania: 07.10.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MgrBcRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 193
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 24m 0s
 

Predmet : Psychológia práce

Pojem pracovné prostredie reprezentuje súhrn prírodných a umelých podmienok, za ktorých pracovník vykonáva pracovnú činnosť, ktoré naňho pôsobia a sú podmienené úrovňou rozvoja ľudskej spoločnosti.

Pracovné prostredie ovplyvňuje organizácia práce, pracoviska, stav technického rozvoja, architektonické riešenie pracovných interiérov a exteriérov, fyzikálne faktory pracoviska a hygienická úroveň prevádzok a práce (Pikala, Daniel, 1976).

Ak hodnotíme pracovné prostredie, všímame si predovšetkým vplyv osvetlenia, farebnej úpravy pracoviska, hluku a mikroklimatických podmienok na výkon, úrazovosť a zdravie človeka pri práci.
V súčasnosti tieto parametre riešia u nás vydané smernice a normy pre úpravu pracovného prostredia a strojových zariadení.

Osvetlenie :

Osvetlenie je jednou z hlavných podmienok pracovného prostredia.
Oko človeka je najlepšie prispôsobené k dennému svetlu, ktoré je pre pracovné prostredie najvhodnejšie.
Svetlo je malá časť spektra elektromagnetických vĺn, ktorá je viditeľná ľudským okom. Možno si pamätáte zo všeobecnej psychológie, že ide o vlnový rozsah od 380 do 760 nanometrov.
Denné svetlo je však kolísavé, mení sa v závislosti od dennej a ročnej doby a klimatických podmienok. preto je doplňované alebo nahradzované umelým osvetlením.
Optimálnym riešením svetelných podmienok pre prácu sa zabráni zrakovej únave, zvýši sa pracovná pohoda, produktivita i presnosť práce. Vhodné osvetlenie tiež zabezpečuje dostatočnú viditeľnosť a bezpečnú orientáciu v priestore (Kohout a kol., 1985).
Hlavnou jednotkou intenzity osvetlenia v sústave SI je lux (lx). Fotoelektrický prístroj na meranie intenzity dopadajúceho svetla v luxoch sa nazýva luxomer.
Napr. intenzita osvetlenia priameho slnečného svetla napoludnie je 105 lx, potrebná intenzita osvetlenia pri jemnej práci je 500 - 1000 lx, pri bežných prácach, pri obrábaní a údržbe je asi 100 lx, pre staveniská je to 40 lx, schodiská a chodby - 20 lx.

Kvalitu osvetlenia podmieňuje veľa činiteľov, z ktorých najdôležitejšie sú

• Intenzita osvetlenia, ktorú podmieňuje druh práce a rozlišovacie podrobnosti pri nej.
• Rovnomernosť osvetlenia je také riešenie celkového a kombinovaného osvetlenia, ktoré nezapríčiňuje kontrasty medzi osvetlením pracoviska a okolím, ide o optimálny pomer kontrastných intenzít. Je ovplyvnená umiestnením, druhom a počtom svietidiel a odrážavosťou náterov pracovného prostredia.
• Tienivosť osvetlenia je daná podielom zatienenia a plného osvetlenia. Tienivosť má dôležitý význam najmä pre priestorovú orientáciu. Nepriame osvetlenie, pri ktorom predmety nevrhajú žiadny tieň, je pre pracovné prostredie nevhodné.
• Obmedzenie oslnenia. Príčinou oslnenia je nadmerný jas v zornom poli tak, že oko sa nemôže adaptovať.
• Farba svetla závisí od teploty svetelného zdroja (žiarovky majú teplejšie tóny, žiarivky - studené).

Z jednoduchých analýz vyplýva, že osvetlenie ovplyvňuje výkon a kvalitu práce a tiež vznik úrazov a nehôd.
Správne osvetlenie môže zvýšiť výkon podľa rôznych výskumov od 4% do 35%.


Riešenie otázky osvetlenia pracoviska si vyžaduje rešpektovať tieto zásady:

1. Svetlo nesmie oslňovať, čiže v zornom poli nesmie byť predmet s veľkou svietivosťou.
2 .Na pracovisku nesmie vznikať ostré rozhranie medzi svetlom a tieňom. Striedaním pohľadu do osvetlených a neosvetlených plôch sa zrak rýchlo unaví.
3. Svetlo do miestnosti má prichádzať spredu a zľava, prípadne zhora, tak aby sme si pri práci pravou rukou netienili.
4. Úspornejšie je miestne osvetlenie pracoviska dielenskou alebo prenosnou lampou, ako stropné osvetlenie.
5. Žiarivkové a výbojkové osvetlenie je veľmi úsporné, ale tam, kde pracujú stroje, musí byť vždy doplnené žiarovkovým osvetlením.

Farebná úprava pracoviska :

Farebná úprava pracoviska nie je samoúčelná, ale má niekoľkonásobný význam:

1.Význam funkčný - to znamená využívať farby k rýchlej orientácii pracovníka v pracovnom priestore a k spoľahlivému zvládnutiu potrebných operácií.
Prispieva k vytvoreniu pracovnej atmosféry zodpovedajúceho charakteru vykonávanej práce.
2.Význam bezpečnostný - spočíva v signalizácii bezpečia a nebezpečia na pracovisku.
3.Význam estetický - farebná úprava pracoviska prispieva k vytváraniu pracovnej pohody pracovníkov.
4.Význam ekonomický - prejavuje sa v zvyšovaní produktivity práce a v znižovaní úrazovosti.

Farba je kvalitatívna zložka zrakového vnemu.

Jej fyzikálnou podstatou je elektromagnetické vlnenie v rozsahu 380 - 760 nanometrov, ako sme už spomenuli.
Biele svetlo je súhrnom všetkých farieb a možno ho rozdeliť na jednotlivé farby (kolory) zastúpené v spektre (červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú, indigovú, fialovú).
Farba ako kvalitatívna zložka zrakového vnemu má teda určitý farebný tón alebo odtieň, sýtosť a svetlosť.

• Farebným tónon (kolorom) rozumieme farebný vnem, napr. modrá, zelená, žltá. Fyzikálne je tento tón určený dominantnou vlnovou dĺžkou.
• Svetlosť je vyjadrená množstvom energie, ktorá je vyžarovaná určitou plochou za jednotku času. Svetlosť možno definovať aj ako pomer množstva svetla odrazeného k svetlu, ktoré na povrch dopadlo. Biely papier odráža 85-95% dopadajúceho viditeľného žiarenia, čierny zamat - 1-4% dopadajúceho žiarenia.
• Sýtosť je stupeň výraznosti farby. Fyzikálne je sýtosť daná čistotou vlny (závisí teda od toho, či nie je alebo nakoľko je daná vlnovou dĺžka zmiešaná s inými vlnovými dĺžkami. S čistými, nezmiešanými vlnami sa stretávame iba u chromatických farieb. Achromatické farby sú vždy zmiešané.

Farebná úprava pracovného prostredia :

Pri praktickom riešení farebnej úpravy pracoviska sa zohľadňuje veľa faktorov, ktoré sú v pracovnej činnosti dôležité:

• Druh, spôsob a trvanie prevládajúcej pracovnej činnosti.
• Tvar, veľkosť a poloha priestoru (pracoviska).
• Farba spracúvaného materiálu, predmetu, pracovného prostriedku.
• Farba a intenzita osvetlenia.
• Tepelné pomery na pracovisku.
• Zamestnanci (vek, pohlavie).

Všeobecne sa odporúča používať farby takto:

1) Teplé farby - červenú, žltú oranžovú a ich odtiene využívame v prostredí, kde je chlad a v miestnostiach, ktoré sú prevažne chladné. Tieto farby vyvolávajú dojem tepla, pôsobia živo, povzbudzujú až vzrušujú, sú to farby aktívne a dynamické.
Používajú sa tiež tam, kde sa pracuje v noci a v miestnostiach, ktoré sú oknami obrátené na sever a severozápad.
Pri úprave priestoru teplými farbami sa miestnosti zdajú byť kratšie a používajú sa na maľovanie miestností tam, kde tempo práce závisí od vôle pracovníka.
Tieto farby sú obľúbené u mladých ľudí, najmä u žien.

2) Studené farby - zelená, modrá, modrozelená a ich odtiene vyvolávajú dojem chladu, upokojujú a priaznivo pôsobia na zrak. Sú to farby dôležité pri duševnej práci.
Pomáhajú udržať stály výkon.
Používajú sa v priestoroch. kde sa vyskytujú nadmerné teploty, v miestnostiach obrátených oknami na juh a juhovýchod a tam, kde sa vykonáva jednotvárny druh činností.
Tieto farby sú obľúbené u starších ľudí, najmä u mužov.

Neutrálne farby - biela, sivá, čierna sa používajú v závislosti od toho, aký efekt sa chce dosiahnuť. Biela farba je vhodná na maľovanie stropov, lebo má najväčšiu odrážateľnosť svetla.
Sivá farba sa môže použiť na pozadie (jednak nepôsobí rušivo a zároveň na nej dobre vyniknú predmety alebo zariadenia).
Sivou farbou dojmovo potláčame tie časti, ktoré narúšajú celkový výraz interiéru (napr. vyčnievajúce stĺpy).

Špecifický význam majú farby v úrazovej prevencii.

Farby: červená, oranžová, žltá, zelená a modrá majú presnú a vyhranenú symboliku, ktorá nepripúšťa výnimky alebo protichodné vysvetľovanie.

•Červená farba - symbolizuje príkaz „stáť“ a tiež požiarnu ochranu. Červenou farbou sa označujú výstrahy upozorňujúce na nevyhnutnosť zastaviť alebo sa ňou označujú zariadenia, ktorými sa zastavuje chod strojov, požiarne zariadenia a ich umiestnenie. Červená farba tak reprezentuje okrem požiarnej ochrany aj smer okamžitého zásahu v prípade krajnej núdze.

•Oranžová farba - znamená bezprostredné nebezpečenstvo. Označujú sa ňou miesta, kde hrozí nebezpečenstvo ožiarenia rádioaktívnymi lúčmi, nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom a nebezpečenstvo úrazov na stojacich alebo mechanických zariadeniach. Výstražné nápisy upozorňujúce na bezprostredné nebezpečenstvo sa zhotovujú čiernou farbou na oranžovom podklade.

•Žltá farba - symbolizuje príkaz „pozor“, Sú ňou označené všetky trvalé alebo dočasné prekážky, ktoré môžu byť zdrojom nehody alebo úrazu. Žltou farbou sa tiež označujú vnútropodnikové dopravné prostriedky. Žltou farbou, zväčša s čiernymi pruhmi, sú označené stĺpy a piliere stojace v ceste, prvý a posledný schod na schodištiach a pod. Výstražné nápisy upozorňujúce na opatrnosť pri chôdzi alebo jazde sú čierne na žltom podklade.

•Zelená farba - znamená bezpečie a voľný východ. Označujú sa ňou bezpečnostné zariadenia, zdravotné zariadenia, stanovišťa prvej pomoci, núdzové východy a zariadenia, ktorými sa uvádzajú stroje do chodu.

•Modrá farba - vyznačuje príkaz na zvýšenie bezpečnosti.

Hluk :

Človek je na pracovisku obklopený najrôznejšími zvukmi. Môžu to byť rozmanité tóny, šumy, hluky, syčanie, hučanie.
Niektoré z týchto zvukov sú pre človeka nevyhnutné, pretože majú signálny význam, umožňujú mu orientáciu v priestore, ovplyvňujú jeho správanie, styk s ostatnými ľuďmi, iné sú nežiadúce, lebo pôsobia rušivo až škodlivo.

Základným pojmom v akustike je zvuk.
Zvuk vzniká chvením pevných telies. Šíri sa v prostredí zvukovými vlnami. Človek počuje zvukové vlny s kmitočtom (počet kmitov za sekundu) od 16 do 20 00 Hz.

Podľa charakteru zvukového vnemu rozlišujeme nehudobné zvuky (neperiodické) a hudobné (periodické).

Nehudobné zvuky, ktoré sa označujú ako hluk alebo šum, sú vyvolané nepravidelným vlnením a vnímame ich ako praskot, šramot, vŕzganie, búchanie a pod.

Aj spoluhlásky majú nepravidelný priebeh.
Hudobné zvuky (nielen tóny) sú vyvolané periodickým, pravidelným chvením. Patria medzi ne nielen zvuky hudobných nástrojov, ale aj zvuky samohlások reči.

Každé pracovisko je ozvučené. Pre vyjadrenie tejto skutočnosti sa používa pojem hluk alebo hlučnosť.
Podľa noriem hluk je zvuk, ktorý vyvoláva nepríjemný, rušivý alebo škodlivý sluchový vnem.

Podľa zdroja rozlišujeme hluk:

•Mechanický - vzniká napr. u ozubených prevodov.
•Rezonančný - vzniká pri vlnení v konštrukcii.
•Aerodynamický a hydraulický - vzniká pri prúdení plynov a kvapalín.
•Hluk spôsobený údermi.

Pri charakteristike hodnotení ozvučenia pracovného prostredia sa vychádza z fyzikálnych hodnôt:


- Frekvencia (Hz) je počet kmitov za sekundu. V pociťovaní jej zodpovedá výška zvuku.

- Intenzita zvuku (W). V pociťovaní jej zodpovedá hlasitosť.

- Farba tónu (ak ide o periodické vlnenie, vtedy je to výrazné), tembr - fyzikálne mu zodpovedá zloženie zvukovej vlny a v pociťovaní alebo vnímaní je to práve tá charakteristika tónu, ktorá sa prejavuje v tom, že môžeme rozlíšiť napr. tón, ktorý niekto zahrá na husliach alebo na trúbke. Napriek tomu, že tieto tóny môžu mať rovnakú intenzitu a výšku, pociťujeme, že sa niečím od seba líšia.

Na vyjadrenie intenzít rozličných zvukov sa používa logaritmická stupnica, ktorá sa nazýva hladina intenzity zvuku. Jednotkou v tej stupnici je 1 bel (1 B) a celá stupnica má rozsah 13 belov. Celý rozsah stupnice je potom 130 dB.

Pôsobenie hluku na človeka vyjadruje Lehmanove rozdelenie pásiem hluku na relatívny a absolútny podľa rôznej intenzity (Fišer, 1981):

•0 dB - bezzvukovosť, ktorá je pre človeka škodlivá, je to hodnota pod absolútnym prahom počuteľnosti,
•do 30 dB - normálne prírodné prostredie, šum dažďa, vetra, pohyby ľudí, zvierat a pod.
•30 - 65 dB - hluk relatívny, ktorý sa za určitých okolností môže stať pre človeka škodlivý. Rozhodujúci je citový vzťah človeka k hluku, najmä pri dlhotrvajúcom pôsobení. Ide o normálny rozhovor, tichú až stredne hlučnú ulicu.
•65 - 95 dB - absolútny hluk, ktorý sa pre človeka stáva rýchlo škodlivý bez ohľadu na duševný postoj. Funkčné telesné zmeny sú závislé predovšetkým od hladinu hluku. Pri súčasnom negatívnom citovom postoji človeka k vlastnostiam tohto hluku sa funkčné reakcie umocňujú. Je to hluk na veľmi rušných križovatkách, v továrenských halách, krik.
•95 -130 dB - okrem vzniku duševných a funkčných telesných reakcií skôr alebo neskôr sa poškodzuje sluch. Je to hluk vo veľmi hlučných továrenských prevádzkach, hluk štartujúceho lietadla, veľkých motorov a strojov, silné unikanie pary a pod.
•nad 130 dB - prah bolesti. Hluk spôsobuje bolesť a poškodzuje vnútorné ucho. Poškodenie vnútorného ucha je prenikavé, rýchle postupuje a je nepravidelné.

Hluk a pracovná činnosť :


Pôsobenie hluku na človeka je závislé na fyzikálnych parametroch hluku, t.j. na akustickom tlaku, na frekvencii a časovom priebehu i na individuálnych vlastnostiach a stave človeka, t.j. na jeho schopnosti adaptácie a celkovom zdravotnom stave.
Hluk pôsobí nielen na sluch, ale na celý organizmus.
Z psychologického hľadiska je účinok hluku na človeka závislý na okamžitom neuropsychickom stave, druhu vykonávanej činnosti, na tom, do akej miery sa zvuk odráža od okolia, čo alebo kto je zdrojom hluku.
Významným faktorom je denná a nočná doba.
Hluk rovnakej intenzity a frekvencie je obvykle v noci posudzovaný ako viac rušivý než ten istý hluk cez deň.
Je to zrejme spôsobené nižšou intenzitou zvukového pozadia v noci. Ten istý hluk v letnom období je posudzovaný ako menej rušivý než v zime.
Môžeme hovoriť o trojakom účinku hluku na človeka.

a)Obťažujúci vplyv hluku je taký, ktorý sťažuje pracovný výkon bez patologických zmien na organizme.

Môže ovplyvňovať postoje človeka, jeho city a myslenie.
Postoj človeka má v tomto prípade rôzne prejavy do slovne vyjadrovaných nepríjemných pocitov a sťažností až po agresivitu.
Najmä neurotickí ľudia citlivejšie reagujú na tento hluk.
Nepríjemne pociťujú ľudia aj zvuky s vysokou frekvenciou a veľmi nízke tóny. Za obťažujúci sa považuje i zvuk, ktorý má nepravidelný a prerušovaný priebeh, narušený rytmus a priestorovo nezreteľný zdroj.

b)Rušivý vplyv hluku - hovoríme o ňom vtedy, ak zaznamenávame zmeny vo výkone pracovníka, ale nezaznamenávame zmeny patologického charakteru na ľudskom organizme. Za rušivý považujeme hluk vtedy, ak sa významne znižuje presnosť a rýchlosť práce. Ide o hluk vyššej intenzity a frekvencie, ktorého vplyv sa výraznejšie prejavuje najmä pri činnostiach vyžadujúcich trvalé sústredenie pozornosti alebo sústredené očakávanie podnetov (operátor u monitora na letisku).

c)Škodlivý vplyv hluku - keď hluk negatívne vplýva na organizmus aj na výkon pracovníka a to v troch oblastiach:


1)Vegetatívneho nervového systému - zvyšuje krvný tlak, vznikajú zápaly žalúdočnej sliznice, žalúdočné vredy, dochádza k zmenám vo vylučovaní žalúdočných štiav, nastávajú zmeny rytmu tepu a dychu.
2)Dochádza k poškodeniu sluchového orgánu. Môžu nastať zmeny v nervových bunkách alebo zmeny v strednom uchu, oboje majú za následok nedoslýchavosť. Poškodenie sluchu obvykle začína stratou citlivosti pre vysoké tóny. Ak je sluchový prah znížený nadmerným podráždením sluchového analyzátora, hovoríme o sluchovej únave.
3)Činnosti iných orgánov. U 25% pracujúcich v nadmerne hlučnom prostredí dochádza k zníženiu zrakovej ostrosti i schopnosti rozlišovať farby. Poukazuje sa na zvýšený výskyt nystagmu, zvýšené svalové napätie i zmeny elektrických potenciálov mozgu.

Mikroklimatické podmienky :

Mikroklimatické podmienky na pracovisku zahrnujú teplotu, vlhkosť vzduchu, prúdenie vzduchu a sálavú teplotu strojov, strojových zariadení, materiálu a stien.
Možno sem zaradiť aj prašnosť pracovného prostredia
(v niektorých textilných podnikoch).
Problematika mikroklimatických podmienok súvisí s produkciou tepla ľudským organizmom.
Dve tretiny tohto produkujú svaly.
Telo vyžaruje teplo preto, aby si zachovalo tepelnú rovnováhu tak, aby priemerná teplota organizmu bola približne 36,1 - 36,5 °C.
Tepelnou rovnováhou človeka rozumieme stav, pri ktorom okolie odoberá ľudskému organizmu toľko tepla, koľko práve človek produkuje.
Tým sa udržiava telesná teplota na konštantnej výške. Ak sa nevytvoria tieto podmienky, vzniká akumulácia tepla a človek sa prehrieva alebo naopak podchladzuje.
Extrémne vysoké i nízke teploty negatívne ovplyvňujú výkon, zvyšujú chybovosť vo výkone, podieľajú sa pri vzniku pracovných úrazov.
Ak sa organizmus nevie ubrániť extrémnym teplotám ani zvýšeným vylučovaním potu, vzniká zlyhanie termoregulácie organizmu a nastáva tepelný úpal.

Optimálna teplota pre žiakov pri učení je 18,5 - 22 ° C. Podľa platných noriem vnútorná teplota dielne a laboratória má byť 18°C.

Na posúdenie vlhkosti vzduchu sa používa pojem „relatívna vlhkosť“, ktorý udáva pomer hustoty vodnej pary v skúmanom priestore k hustote pary, ktorou by bol vzduch nasýtený pri tej istej teplote.
Napr. pri teplote 21 ° C a relatívnej vlhkosti 40% je veľmi dobrý pracovný výkon, pri 85% je dobrý pracovný výkon len za predpokladu striedania práce a odpočinku a znížený výkon, únava a depresia sa objavujú pri vlhkosti 91%.
Experimentálne sa zisťoval vplyv vlhkosti vzduchu na rozhodovanie, riešenie problémových situácií, na koordináciu pohybov, koncentráciu pozornosti a presnosť reakcie.
Sálavá teplota na pôsobí zvýšenie celkovej telesnej teploty, ľudia, ktorí pracujú v blízkosti zariadení, ktoré vyžarujú teplo, si vyžadujú zvláštnu starostlivosť, mali by mať možnosť opúšťať aspoň na prechodnú dobu zaťažujúci priestor, treba im zabezpečiť dostatok nápojov a pod. (napr. hutníci).
Veľmi prašné prostredie (opäť to môže byť prípad textiliek) takisto nepriaznivo vplýva najmä na dýchanie a také prostredie sa odporúča zvlhčovať.

 
Zdroje: (Pikala, Daniel, 1976), (Bláha a kol., 1972), (Juhás, Kubáni, Szabó, 1988)
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.