Chyby myslenia, ktoré sa vyskytujú pri posudzovaní iných:

a) myslenie typu „všetko alebo nič“, „biele - čierne“,
b) nadmerná generalizácia - ak sa stane nejaká vec, domnievame sa, že to tak bude stále,
c) filtrovanie informácií - človek vyzdvihne z nejakej udalosti detail a podľa neho chápe celú situáciu,
d) znehodnocovanie kladného,
e)zveličovanie záporného,
f)robenie predčasných záverov,
g)emocionálne zdôvodňovanie.
Konečným dôsledkom nášho posudzovania iných by mali byť odpovede na otázky:

- všeobecná a špeciálna výkonnosť, resp. predpoklady pre ňu,
- záujem o príslušnú činnosť a pracovitosť,
- všeobecná a špeciálna odolnosť voči záťaži,
- kooperatívnosť a miera dominancie (sebapresadzovania),
- orientovanosť (na výkon, moc, postavenie, sociálne prijatie),
- celková hodnotová orientácia.

Príkazy, inštrukcie, kontrola :
Príkazy a inštrukcie môžu vznikať na každej úrovni riadenia. Príkaz hovorí pracovníkovi, čo má robiť, inštrukcia mu hovorí ako to má urobiť.

Zásady udeľovania príkazov a inštrukcií:

• Prv než začneme dávať príkazy iným, musíme sami vedieť, čo je potrebné urobiť. Musíme poznať cieľ a či je pracovník schopný to urobiť.
• Ak sme sa rozhodli pre určitú metódu, informujeme o tom pracovníka pokiaľ možno ihneď.
• Spôsob podávania informácií musí prispôsobiť inteligencii, schopnostiam a skúsenostiam pracovníkov.
• Príkazy musia byť jasné a presné, nesmieme ich preťažiť zbytočnými detailmi. Súčasťou je i určenie termínu.
• Overme si, či nám podriadení rozumejú. Ochotne príkaz opakujme a vysvetlime, ak je to nutné.
• Zložité príkazy vydávajme pokiaľ možno písomne.
• Nedávajme nikdy mnoho príkazov naraz.
• Pri dávaní príkazov nebuďme netrpezliví, zlostní, nepríjemní.
• Overme si, či práve udelený príkaz nie je v rozpore s predchádzajúcim. Pokyny vydávané v určitom poradí si nesmú protirečiť.
• Podriadenému musí byť jasné, že nebudeme do realizácie príkazu zbytočne zasahovať, ale že ho budeme kontrolovať.