Rene Descartes

Rene Descartes
-vytvoril analyticku geometriu,fyzika,1.zakon zachovania impulzu,opticke javy.Nacrtol reflexny obluk. Filozoficke nazory:zasady svojej metodologie podal v diele ROZPRAVA O METODE.Vystupoval proti dogmatizmu a autorite.Uznaval rozum a veril v neobmedzene moznosti ludskeho poznavania.Zakladatel racionalizmu.Podla neho poznavacia sila cloveka ako aj jeho omyly spocivaju v snahe poznat veci co najlepsie a pochopit vsetko rozumom.Omyl vznika tak,ze niektore myslienky povazujeme za pravdive skor ako sme ich mohli zretelne zdovodnit.Vyvarovat sa omylov v poznavani nam pomoze spravny postup t.j.dodrziavanie viacerych logickych pravidiel,z ktorych 4 su zakladne:a]ziadnu myslianku nemozeme povazovat za pravdivu kym sme ju nepochopili tak jasne,ze o nej uz vobec nemozeme pochubovat b]aby sme kazdu myslienku mohli lepsie pochopit musime ju rozdelit na tolko casti,na kolko sa len da. C]v poznavani treba postupovat od jednoduchsich a lahko zrozumitelnych veci k zlozitejsim,ktore sa poznavaju tazsie d]v poznavacom procese su musive robit zoznamy a vseob.prehlady aby sme si boli isti ze sme na nic nezabudli. Na zaklade tychto pravidiel zaviedol do teorie poznania metodicku skepsu-metodu pochybovania.Pochybovat treba o vsetkom,ale o tom ze pochubujeme nie.Ak pchybujeme,tak myslime,A to je pravda.Z toho vyplyva jeho znamy vyrok COGITO ERGO SUM.Myslim teda som.Ak existujem ja,z toho vyplyva ze existuje okolity svet.
Na zaklade deduktivnej metody[od vseob.k jednotl.]vybudoval racionalisticku filozofiu.Rozum bol pre neho konecnym kritikom pravdivosti ludskych poznatkov a vrodene idei uznaval ako pociatocne vychodiskove vlastnosti rozumu.Ked rozum je vychodiskom a kriteriom pravdivosti poznania,je dolezita otazka zaruk jeho vysadneho postavenia.1]Vysadne postavenie rozumu nachadza vo vrodenych ideaci.Ide predovsetkym o idei Boha,substancie a priciny.Disponujuc tymito vrodenymi ideami rozum sa stava spolahlivym zakladom poznania [vrodene idei=vychodiskove idei,ktore su na skusenosti nezavisle a pre rozum typicke] 2]okrem tychto idei uznava este ziskane idei,ktore nadobudame na zaklade skusenosti.

3]tvorive idei-tieto idei si vytvarame sami,pretore na procese poznania sa okrem rozumu a zmyslov zucastnuje aj nasa vola a cit.Ontologiche nazory:jeho ontologia je realistica,t.j.uznava bytie,kt.sa nachadza mimo subjektu a je od neho nezavisle.Jeho ontologia je dualistica t.j.uznava svet ideala,kt.sucastou je aj ludske myslenie a uznava aj realnost materialneho sveta,kt.sucastou je nase telo.Uznava 2 substancie:1]hmotnu s atributom rozpriestranenost 2]duchovnu s atributom myslenia. Tieto substancie su samostatne,ale mysliaca vec ma dominante postavenie voci rozpriestranenosti.Myslenie je suborom roznych duchovnych aktivit,ktore sa mozu prejavovat od menej dokonalych foriem po dokonalejsie.Najdokonalejsiou formou je Boh ako univerzalne neohranicene bytie.
Pohyb chape mechanicky,vdaka nemu vznikaju rozne fyzikalne objekty,az po najvyssie zivocichy.Zivocichy povazuje za mechanizmy=stroje,ktore funguju na zaklade reflexneho obluka.Podnet,jeho spracovanie v ustredi,odpoved.
Vyznamne miesto v jeho filozofii maju jeho uvahy o Bohu,Na zaklade idei Boha mozme prekovat dualizmus rozpriestranenosti a myslenia.
Ideu Boha nechape teologicky,ale vyslovene filozoficky.Jeho dualizmus vyustil do psychofyzickeho problemu u cloveka,pretoze clovek je zaroven telesna a mysliaca substancia. Na tento problem nedokazal dat odpoved.