1.Čo je skupina

Značný záujem sociálnych psychológov o problematiku skupín sa odráža v množstve sformulovaných definícií skupiny.
Ich základný prehľad poskytuje klasifikácia základných spôsobov definovania skupiny v sociálnej psychológii, ktorej autorom je M.E.Shaw.

Patria k nim:

percepcia (skupina ako istý počet ľudí, ktorí vnímajú seba ako členov skupiny),
motivácia (uspokojovanie potrieb),
spoločné ciele,
organizácia (štruktúrované vzťahy),
vzájomná závislosť, interakcia.
Túto klasifikáciu je samozrejme možné ďalej doplňovať.
K hľadaniu jednotiaceho stanoviska významne prispel spomínaný Shaw.
Poukázal na to, že vzájomná závislosť alebo interakcia
(vzájomné pôsobenie) najbližšie opisujú základné elementy pojmu skupina. Podľa neho vtedy, keď je v styku niekoľkých ľudí prítomný tento prvok, je možné predpokladať prítomnosť, resp. rýchle sformovanie aj ostatných, čo opačne neplatí.
Preto pripisuje centrálnu pozíciu interakcii v zmysle vzájomnej závislosti a vzájomného pôsobenia ako vplyvu členov skupiny na seba.
Podobne sa J.E. McCrath snažil zachytiť hlbšie súvislosti viacerých znakov. Za základné označil dva.
Okrem interakcie je to vzájomné uvedomenie si jednotlivcov seba ako skupiny, ktoré podľa neho zrejme nevzniká prirodzene a spontánne počas každej interakcie.
Podľa neho sú skupinami tie sociálne celky, ktoré charakterizuje vzájomné uvedomenie si seba ako skupiny a potenciálna vzájomná interakcia.

Skupiny, sociálne kategórie, agregáty

Z definícií skupiny vyplýva, že je to súbor ľudí, ktorý sa vyznačuje istými charakteristikami. Skupinou teda nie je akýkoľvek agregát (celok, úhrn) tvorený dvomi alebo viacerými ľuďmi.
Bez ohľadu na to, o ktoré konkrétne charakteristiky ide, to evokuje prinajmenšom dve otázky.
Jedna z nich sa týka označenia a aspoň orientačnej charakteristiky tých súborov, ktoré skupinami podľa definícií nie sú.
Druhá smeruje k spôsobu narábania s charakteristikami obsiahnutými v definíciách, pri ich používaní ako kritérií v rozhodovaní o tom, či nejaký konkrétny súbor ľudí skupinou je alebo nie je.
Pre označenie útvarov, ktoré nedosahujú z uvedeného hľadiska kvalít skupiny, sa najčastejšie používa termín agregát, alebo zoskupenie.
Agregátmi sú tie zoskupenia ľudí, ktoré nemajú znaky a vlastnosti skupín, resp. nemajú všetky požadované znaky a vlastnosti. Príkladom agregátu sú ľudia stojaci na zastávke mestskej hromadnej dopravy, cestujúci v jednom vozni, resp. kupé, obecenstvo na futbalovom štadiálne atď.
Predpokladá sa, že každé zoskupenie sa môže stať skupinou – základnou podmienkou je, aby sa medzi prítomnými rozvinula interakcia a aby pretrvala do vzniku ďalších skupinových fenoménov.
Tak sa môže stať skupinou aj súbor ľudí prepravujúcich sa výťahom, napríklad vtedy, keď si ich interakciu a spoločnú činnosť vynúti jeho porucha.
Iným základným termínom, ktorým sa označujú isté súbory ľudí, sú sociálne kategórie. Všeobecne sú sociálnymi kategóriami množiny ľudí, ktorí majú nejaké spoločné znaky – napríklad rovnaký vek, pohlavie, rodinný stav, vlastníctvo osobného auta, ale môžu nimi byť aj osobnostné vlastnosti a schopnosti.
Sociálne kategórie sú výsledkom kategorizácie ako kognitívneho procesu. Kategorizáciu možno definovať ako usporadúvanie sociálneho prostredia tak, že si jednotlivec zoskupuje ľudí spôsobom, ktorý je pre neho zmysluplný.
Niektoré kategórie sú reálnymi zoskupeniami (agregátmi), niektoré majú všetky znaky a vlastnosti skupín.
V istom zmysle možno každé zoskupenie a každú skupinu chápať ako sociálnu kategóriu – ako súbor ľudí, ktorí majú spoločný istý znak .
Ním môže byť aj to, že sa spolu niekde nachádzajú alebo vytvárajú útvar, zodpovedajúci sociálnopsychologickej definícii skupiny. Opačne to však neplatí. Zatiaľ čo každé zoskupenie a skupina sú sociálnymi kategóriami, nie každá sociálna kategória je skupinou alebo zoskupením.