Kultúrne kontexty

Predmet : Sociálna Psychológia

K najzávažnejším problémom pri štúdiu sebachápania patria predpoklady o podstate individuality.
Psychologické skúmanie jástva bolo podrobené ostrej kritike, pretože často naznačuje, že to, čo platí pre kultúru angloamerickej strednej vrstvy, by malo platiť pre celý svet.
Ba aj samotná myšlienka sebachápania bola označená za extrémne etnocentrickú.Ukázali sme si, že sa táto myšlienka objavila v modernej západnej filozofii a že je pevne spätá so štruktúrou západnej spoločnosti a s jej spôsobom myslenia.
V kultúrach s inou históriou a inými hodnotami môže byť jástvo chápané úplne ináč. Bádatelia, ktorí sa zaoberajú problematikou sebachápania uznávajú sociálny vplyv ako faktor sebachápania, ale uvažujú o ňom skutočne iba ako o jednom z vplyvov.
Ako keby „ja“ bolo nezávislé a mohlo existovať mimo
kultúrny, sociálny a rodinný kontext.
Či je taká nezávislosť možná, to je sporné, aj keď sa nad touto otázkou väčšinou nezamýšľame.
V niektorých kultúrnych skupinách západného sveta nie je totiž individualita chápaná ako vyjadrenie nezávislosti, ale ako pevné zakotvenie v ľudskom kontexte.
Pre mnohých členov priemyselnej západnej spoločnosti je súnáležitosť s rodinou, susedmi či sociálnou triedou dôležitou súčasťou ich bytia. Ľudský kontext je ďaleko dôležitejší, než si to uvedomujeme.
Niektorí psychológovia veria, že jeden z hlavných dôvodov, prečo v poslednom čase narastá počet členov rôznych sekt a cirkví, je nevedomé želanie „prináležať niekde“.
Úplná nezávislosť je veľmi nepohodlná. Existujú síce pustovníci a čudáci, ale tých nikdy nebolo veľa a okrem toho by sme ich zrejme ťažko označili ako úplne „normálnych“.
Pre veľa ľudí znamená každodenné odcudzenie a anonymita západnej spoločnosti psychologickú záťaž, ktorú ťažko zvládajú. Súnáležitosť so sektou, cirkvou, alebo iba dobrovoľnou organizáciou ponúka náhradu za ľudský kontext, na ktorý sa v iných spoločnostiach kladie taký dôraz.
Nesmieme samozrejme stratiť zo zreteľa fakt, že západné priemyselné spoločnosti sú silno pluralitné.
Obsahujú veľa subkultúr a kultúrnych skupín, ktoré môžu, ale nemusia uznávať hodnoty podobné tým,ktoré sú oficiálne deklarované.
A v mnohých takých spoločenstvách (napríklad komunitách imigrantov z Ázie) je identita chápaná v súvislosti s rodinou alebo členstvom v skupine, a nie ako nezávislosť jednotlivca.

Ďalšiu ilustráciu tohto problému poskytol J.S.Mbiti (1970).
Opisuje africkú filozofickú tradíciu, ktorá chápe individuálne „ja“ ako pevne umiestnené vnútri kolektívneho „ja“ kmeňa či národa.
Minulý a súčasný život národa, pevne spätý s rytmom prírody, poskytuje kontext pre „jástvo“ a pre „bytie“, a myšlienka, že by mohli existovať nezávisle, znie Afričanom jednoducho nerealisticky. Jednotlivci sú považovaní za neoddeliteľných od kmeňa či ľudu, ktorý tvoria.
Mbiti poukázal na to, že v mnohých afrických kmeňoch bolo rátanie ľudu tradične zakázané, pretože ľudia sa považujú za súčasť spoločenstva, a spoločnosť, ktorá funguje ako celok, nemôže byť rozdelená na časti.
N. Hayesová (1983) k tomu poznamenáva, že také chápanie nie je posilňované iba sociálnymi praktikami a očakávaním mnohých tradičných afrických spoločenstiev, ale tvorí tiež základnú súčasť tradičného afrického vzdelávacieho systému, cieľom ktorého je vychovávať mužov a ženy k tomu, aby sa ako plne rozvinuté osobnosti zapojili do života spoločenstva.
Individualizmus sa chápe ako znak nezodpovednosti a vlastne nekultúrnosti. Jednotlivec nezodpovedá iba za seba. Je navzájom prepojený s ostatnými členmi spoločenstva. Treba si uvedomiť, že na takomto prístupe nie je nič „primitívne“ či „kmeňové“ - naopak reprezentuje vysoko vyvinutý a celistvý systém sociálneho a morálneho vzdelávania.
Medzi západným a africkým pohľadom na podstatu sveta sú dva zásadné rozdiely. Európsky pohľad možno zhrnúť do dvoch hlavných princípov: „prežitie najsilnejších“ a „vláda nad prírodou“, kým hlavné princípy afrického myslenia sú „prežitie kmeňa“ a „súlad s prírodou“.
Kontrast medzi týmito dvomi protikladnými prístupmi k interakcii so svetom nám pomáha pochopiť rozdielne pohľady na jástvo v týchto dvoch kultúrach.
A. Bharati (1986) opísal špecifiká hinduistickej koncepcie „ja“. Namiesto spoločenstva a sociálneho kontextu zdôrazňuje hinduistické myslenie jástvo - ale nie západným spôsobom.
Podľa Bharatiho je v centre tohto chápania neoddeliteľnosť „pravého ja“ od Boha - jednota átmanu, t.j. vnútorného „ja“ so všehomierom, alebo božstvom.
Toto najvnútornejšie „ja“ je však možné dosiahnuť iba pomocou meditácie a sebaovládania. Aj keď ho má každý, nemajú k nemu všetci rovnaký prístup.
Bharati píše, že i ostatné aspekty jástva sa podľa hinduistickej tradície týkajú omylov a ťažkostí pri dosahovaní átmanu. Napríklad jiva označuje nevedomú časť ja, ktorá obsahuje negatívne vlastnosti ako je egoizmus, lakomosť, chtivosť atď.
Je teda zrejmé, že okrem konceptualizácie jástva, ktorú implikujú tradičné psychologické výskumy sebachápania, existujú aj iné spôsoby jeho konceptualizácie. Kto sme a za koho sa považujeme, súvisí s kultúrou, v ktorej sme vyrástli, a so sociálnym prostredím, v ktorom sa nachádzame.
Jednoduché zamyslenie sa nad tým, koľko sekt a náboženských hnutí sa objavuje v západnej spoločnosti a v súčasnosti i u nás, odhalí, akou mocnou hnacou silou je potreba niekam patriť a identifikovať sa so sociálnym prostredím.
Je však pravda, že z tradičných sociálne psychologických výskumov sa môžeme ešte veľa naučiť, musíme si však stále uvedomovať, pre akú societu boli koncipované.

Zhrnutie :

1. Pre porozumenie každodennej sociálnej interakcii má význam spoločné chápanie sociálnych scenárov a rolí a používanie sociálnych schém ako návodov k činnostiam.
2. Teória sociálnej identity ukazuje, že členstvo v sociálnych skupinách a identifikácia s nimi tvorí dôležitú časť sebaobrazu. Ovplyvňuje a niekedy dokonca určuje sociálnu interakciu.
3. Treba si dať pozor na skreslenie v poznaní človeka, ktoré môžu v sociálnej psychológii spôsobiť faktory ako etnocentrizmus, sebasplňujúce predpovedi a charakteristiky požiadavku experimentov.
4. Koncepty „ja“ majú v sociálnej psychológii osobitný význam. Uviedli sme niekoľko modelov jástva. Väčšina z nich zdôrazňuje význam sociálnych faktorov pre udržanie sebaúcty.
5. S kultúrnymi prístupmi v psychológii sa objavila i kritika tradičného západného individualistického chápania jástva. Táto kritika má rôznu podobu, ale väčšinou zdôrazňuje, že jástvo a sociálny kontext nie sú tak nezávislé, za aké sa považovali v minulosti.