Predmet : Sociálny psychológia

Jazyk predstavuje zrejme najdôležitejší prostriedok komunikácie. Dovoľuje nám vyjadriť i predstavy a myšlienky, ktoré nie sú bezprostrednou, konkrétnou realitou - umožňuje nám hovoriť o veciach, ktoré „by mohli byť“.
Jazyk nám dáva tiež možnosť veľkej presnosti komunikácie; pomocou starostlivého výberu slov môžeme opisovať nuanse emócií alebo postojov. Pomocou jazyka možno povedať lož, polopravdu i čistú pravdu.
Analýza diskursu poskytuje oveľa bohatšie informácie o postojoch ako iba zisťovanie toho, či je vyjadrený postoj kladný alebo záporný.
Rozbor rozhovorov o oboznamovaní detí s maurskou kultúrou v rámci školského vyučovania ukázal, že reakcie bielych obyvateľov Nového Zélandu nie sú jednotné.
Autori identifikovali tri hlavné témy výpovedí: podpora kultúry - myšlienka, že maurská kultúra by sa mala pestovať; pragmatický realizmus - myšlienka, že je nevyhnutné držať krok s moderným svetom (a preto zrejme nie je vyučovanie zamerané na špecifiká maurskej kultúry vhodné); vzájomnosť - všetci by mali spoločne pracovať pre dobro svojej krajiny (čo vlastne znamená, že by sa všetci mali prispôsobiť kultúre bielych obyvateľov Nového Zélandu).
Niektoré z týchto odpovedí umožňujú hovoriacemu zároveň vyjadriť podporu pestovaniu kultúry i názor, že je to nepraktické alebo nežiadúce. Ukázalo sa, že rasisti často vyjadria „pozitívny“ pohľad, ale neskôr ho spochybnia inými argumentmi.
Tak sa vytvára dojem, že hovoriaci nie je rasista, ale že je jednoducho „praktický“. Musíme si však všimnúť i sociálneho kontextu týchto vysvetlení. Na sociálny kontext by sme sa mali pozerať so zreteľom k štyrom dimenziám.
Sú to predpoklady, vzťahy, spoločenská funkcia a interpersonálne dôsledky.
Predpoklady hovoriaceho o tom, koľko toho poslucháč vie, ovplyvňujú spôsob a podrobnosť jeho vysvetľovania.
Ak vysvetlíme svoje odmietnutie pozvania, ktoré sme dostali od priateľov slovami:“Zajtra odchádzam na dovolenku“, predpokladáme, že chápu, že si musíme pripraviť a zbaliť veci alebo ísť skoro spať.
Aj náš vzťah k osobe, ktorej niečo vysvetľujeme, ovplyvňuje to, čo hovoríme. Keď uvaríte rodine k obedu nejaké na prípravu náročné jedlo,môžete to vysvetliť napríklad takto:“
Chcel som dnes skúsiť niečo trocha zvláštne“. Keď však budete to isté vysvetľovať hosťovi, ktorý prišiel na obed a ktorého chcete príjemne prekvapiť, zvolíte iné vysvetlenie, napr.:“Rád varím“.
Spôsob vysvetľovania závisí tiež od spoločenskej funkcie oznámenia. Keď vysvetľujete rodičom, prečo ste ráno nevyspávali, ale išli ste plávať, poviete napríklad: „potreboval som zmenu“. Pokiaľ budete to isté vysvetľovať športovo založenému priateľovi, zvolíte možno iný dôvod, napr.: „Chcem sa dostať do formy“, pretože ho to bude viac zaujímať.
Interpersonálne dôsledky vysvetlenia ovplyvňujú tiež voľbu slov. Keď viete, že vysvetlenie toho, že nemáte domácu úlohu, slovami „Jednoducho sa mi to nechcelo robiť, tak som išiel von“ vám spôsobí ťažkosti, poobzeráte sa po inom vysvetlení. Budete napr. hovoriť o preťažení inou robotou.
Vysvetlenia, ktoré používame v každodennom živote, sú vlastne často obsiahnuté už v termínoch, ktoré slúžia k opisu.
Použité slová už obsahujú vysvetlenie a často môžu zhustiť množstvo významov do jednoduchej frázy.
Predstavte si, že ste na návšteve u priateľky a všimnete si, že vonku sa pohybuje niekoľko ľudí, ktorí krátko navštevujú jednotlivé domy v ulici. Priateľka povie: „To sú Svedkovia Jehovovi“.
Tento jednoduchý opis postačí k vysvetleniu toho, čo sa robí. Slová, ktoré sa vyskytujú v televíznych spravodajstvách, často obsahujú podobné skryté vysvetlenia - skúste niektoré z nich odhaliť.