K čomu sú nám postoje?
Niektorí autori (napr. Smith, Bruner a White, 1964) rozlišujú medzi názormi, ktoré ľudia majú a názory, ktoré vyjadrujú v svojom správaní. Nazdávajú sa, že pri vyjadrovaní postojov hrajú úlohu sociálne stratégie a sociálne obmedzenia, takže napriek tomu, že medzi vyjadrenými postojmi a skutočnými postojmi existuje súvislosť, nemusia byť totožné.
Postoje sú však podľa nich hlavnými nástrojmi kontaktu s realitou. Uvedení autori opisujú tri funkcie postojov, ktorými sú: hodnotenie objektov, sociálne prispôsobenie a externalizácia.
Pomocou hodnotenia objektov usmerňujú postoje naše reakcie voči predmetom a udalostiam v okolí, takže nemusíme vždy, keď sa s nimi stretneme, znovu hľadať vhodný spôsob reagovania. Napríklad k objektu, ktorý nám v minulosti uškodil, si vyvinieme negatívny postoj, čo znamená, že sa mu v budúcnosti vyhneme a nebudeme musieť vždy znovu objavovať jeho škodlivosť.
Postoje hrajú úlohu aj v sociálnom prispôsobení.
Vyjadrenie názorov má samozrejme rad sociálnych funkcií, ku ktorým patrí napríklad posilňovanie sociálnych vzťahov a zvyšovanie skupinovej súdržnosti.
Uvedení autori sa nazdávajú, že názory môžu slúžiť ako nástroj sociálneho prispôsobenia, pretože pomáhajú utužovať súnáležitosť so skupinou - ak mám podobný názor ako členovia mojej referenčnej skupiny, vlastne tým do istej miery vyjadrujem, že sa im podobám.
To isté platí u negatívnych referenčných skupín - ak mám názor úplne opačný ako je názor niektorej sociálnej skupiny, môžem tým zdôrazňovať rozdiel, ktorý existuje medzi nimi a mnou.
Ak teda zastávame istý názor, môže nám to pomôcť pri sociálnej identifikácii, ktorá je dôležitou, možno dokonca ústrednou, súčasťou ľudského bytia a súžitia v spoločnosti.
Treťou funkciou postojov, ktorí uvedení autori opísali, je externalizácia. Je to spojenie nevedomých motívov či vnútorných stavov s niečím, čo práve prebieha v bezprostrednom okolí.
Toto spojenie,ktoré ja často úplne nevedomé, vyúsťuje do vytvorenia postoja k danému vonkajšiemu objektu.
Tak vyjadrujeme niektoré vnútorné stavy alebo konflikty.
Napríklad človek, ktorý prežíva vnútorný konflikt z nedostatku stabilných vzťahov s druhými ľuďmi, môže vyjadrovať hlbokú skepsu voči inštitúcii manželstva.
Jeho postoj k inštitúcii manželstva mu umožňuje vyjadriť niektoré jeho vnútorné pocity, ktoré sa týkajú vzťahov. Vonkajší objekt je naraz chápaný tak, ako keby mal vzťah k vnútornému problému.
Súvislosť medzi tromi funkciami postojov slúži k niekoľkým ďalším účelom. Tým možno napríklad vysvetliť, prečo postoje bývajú také odolné voči zmene. Bádatelia sa nazdávajú, ževšetci máme trvalú potrebu lepšie porozumieť svetu. Ale vnútorné potreby a úzkosti môžu spôsobiť obavy z príliš veľkej či náhlej zmene.
Zmenu postojov uľahčuje splnenie aspoň jednej z nasledujúcich podmienok:
1. Zmena prebieha pomaly, prípadne sa týka periférneho a nie centrálneho postoja.
2. Osoba práve neprežíva nijaké výrazne rušivé úzkosti.
Smith a kolegovia tiež zdôraznili, že vývoj presvedčení závisí od toho, k akým informáciám má človek prístup.
Pretože názory sa vyvíjajú ako dôsledok ľudskej túžby porozumieť svetu, nemôže svet, ktorý núka iba jediný uhol pohľadu, byť priaznivý niečomu, čo bádatelia nazývajú „vyzrievaním názorov“. Keď je však človek konfrontovaný s rôznymi pohľadmi na svet a rozličnými prameňmi informácií, musí si, vďaka svojej potrebe porozumieť svetu, formulovať vlastné názory.
Ak chcete u ľudí podporovať zrelosť názorov, potom je dôležité, aby sa v spoločnosti vyskytovali rôzne pramene informácií a rôzne pohľady na svet.