Často hovoríme o vlastných a cudzích postojoch. Čo však presne týmto slovom mienime? Aké postoje zastávame ako ovplyvňujú náš vzťah k okolitému svetu?
Definícia postojov:
Veľa autorov sa pokúšalo definovať postoje. Fishbein a Ajzen (1975) ich napríklad definujú ako „naučené predispozície k celkovo priaznivej alebo nepriaznivej reakcii na daný objekt, osobu či udalosť.
Táto definícia zdôrazňuje tri rysy postojov: po prvé, že sú naučené, po druhé, že sú konzistentné, a po tretie, že sa týkajú priaznivých alebo nepriaznivých reakcií.
Podobne vyznieva i definícia, ktorú predložili Krech, Crutschfield a Ballachey v r.1962.
Podľa nich „postoje sú stabilné systémy pozitívneho alebo negatívneho hodnotenia emočných pocitov a techník správania týkajúcich sa sociálnych cieľov“.
Táto definícia však navyše zdôrazňuje, že postoje sa týkajú i činností či správania.
Iné definície zasa zdôrazňujú, že postoje nás pripravujú k činnosti. Spôsobujú, že sa častejšie správame určitým spôsobom.
Uvediem ešte jednu definíciu, v ktorej sa zdôrazňuje, že sa častejšie správame určitým spôsobom. Je to definícia Osgooda, Suciho a Tannenbauma (1957), podľa ktorej „postoje sú predispozície k reakcii, ktoré sa od iných stavov pripravenosti líšia hodnotiacim charakterom reakcie, ku ktorej predisponujú“.
Podľa tejto definície sa teda postoje podobajú mentálnemu „nastaveniu“ (set alebo ustanovka), ale naviac obsahujú dôležitú hodnotovú zložku.
Postoje a správanie:
Nech už si zvolíme ktorúkoľvek definíciu, je jasné, že postoje nie sú jednoduchou množinou myšlienok vzťahujúcich sa k nejakému objektu.
Sú totiž späté aj s činnosťou - ovplyvňujú správanie. Je to tak však naozaj?
V jednom slávnom výskume súvislostí medzi postojmi a správaním dokázal Lapiére (1934), že postoje, ktoré vyjadrujeme verbálne, sa môžu značne líšiť od postojov, o ktorých svedčí naše správanie. Lapiére a jeho dva čínski priatelia cestovali naprieč Amerikou, spali v hoteloch a jedli v reštauráciách. Viac ako 90% podnikov ich bez problémov obslúžilo, a to napriek tomu, že vo vtedajšej americkej spoločnosti boli bežné rasové predsudky proti Číňanom.
Keď však po šiestich mesiacoch Lapiére znovu kontaktoval tie isté hotely a reštaurácie a pýtal sa majiteľov, či by obslúžili čínskych hostí, takmer všetci odpovedali, že by to nespravili.
Zdá sa teda, že postoje, ktoré ľudia vyjadrujú, nemusia vždy byť presným indikátorom ich budúceho správania. Ajzen (1988) však tvrdí, že taký záver je nesprávny.
Nazdáva sa, že ľudia sa správajú v súlade so slojmi postojmi. Postoje sa však môžu líšiť svojou globálnosťou či konkrétnosťou.
V Lapiérovom výskume bola hotelierom položená veľmi všeobecná otázka, ktorá odhalila ich zaujatý postoj, ale keď sa trojica bádateľov objavila u ich dverí, išlo o konkrétnu situáciu, ktorá sa týkala určitých dvoch ľudí, a nie „Číňanov“ všeobecne.
Tento rozdiel viedol podľa Ajzena ku zreteľnému rozporu medzi postojmi a správaním.
Ajzen navyše upozornil na to, že ako skúmame súvislosti medzi postojmi a správaním, môžeme sa stretnúť s konfliktom medzi dvomi postojmi. Takže napríklad hotelierov rasizmus môže byť v rozpore s jeho presvedčením, že predpokladom prosperity podniku je, aby zákazník bol vždy obslúžený.
Ajzen považuje veľa výskumov konzistentnosti postojov za naivné, pretože neberú ohľad na sociálne tlaky a na iné postoje.
Pri skúmaní postojov rýchlo zistíme, že sú zložité a môžu sa prejavovať na niekoľkých úrovniach.
Postoje sa zvyčajne opisujú pomocou troch dimenzií alebo zložiek, pričom každá z nich prispieva svojím dielom k celku.
Sú to tieto tri zložky postojov:
1. Kognitívna zložka alebo dimenzia - týka sa názorov a myšlienok, ktoré osoba má o predmete postoja.
2. Emocionálna dimenzia - týka sa toho, čo osoba cíti k predmetu postoja, teda týka sa emócií alebo emocionálnych reakcií.
3. Konatívna zložka alebo behaviorálna dimenzia - týka sa sklonov k správaniu či konaniu vo vzťahu k predmetu postoja.
Rôzne definície sa líšia v tom, ktorú z týchto troch dimenzií zdôrazňujú, Všetky tri zložky sú však dôležité pre celkový vývoj postoja.
Postoje, hodnoty a názory:
Podľa Fishneina a Ajzena musíme rozlišovať medzi postojmi a názormi. Rozdiel spočíva v ich emocionálnej dimenzii.
Názory sú v podstate neutrálne: sú to len výroky, o ktorých si myslíme, že sú pravdivé.
Postoje sú však hodnotiace: indikujú pocity vo vzťahu k určitej záležitosti.
Postojové výroky môžu často budiť dojem, že sú iba vyjadrením názorov, kým starostlivo nerozoberieme slová, ktoré ich tvoria. Kľúčovým indikátorom toho, že ide o postoj, býva emočne zafarbený jazyk použitý pri opise.
Dôležitým kritériom, ktoré nám pomôže rozoznať postoj, je jeho súvislosť s hodnotami. Hodnoty sú pomerne stále osobné predpoklady, ktoré ležia v samotnom základe postojov. Týkajú sa všeobecných princípov, ako napríklad toho, čo je morálne alebo sociálne žiadúce.
Pretože osobné hodnoty a princípy nám slúžia ako štandardy, podľa ktorých posudzujeme vlastné správanie i správanie ostatných, sú s postojmi úzko späté.
Postoje väčšinou priamo vychádzajú zo základnej hodnotovej sústavy človeka. Napriek tomu však môžeme nájsť osoby, ktoré zastávajú postoje nezlučiteľné s ich osobnými hodnotami.
Napríklad nacistický pohlavár Eichmann, zodpovedný za organizáciu miliónov Židov do koncentračných táborov, nemal nijako zvlášť silné protižidovské predsudky a dokonca vynaložil isté úsilie na ochranu niektorých Židov, ktorých poznal.
Jeho podpora nacistickej ideológie vychádzala skôr zo sociálnych noriem, ktoré ho obklopovali, než z jeho vnútorných hodnôt, napriek tomu konal v súlade s postojmi, ktoré vyjadrovala spoločnosť a zapríčinil smrť miliónov ľudí. Jeho osobné hodnoty boli preto u súdu (úplne správne) považované za irelevantné.
Tento príklad je možno dosť netypický, ale je dôležité si uvedomiť, že postoje, ktoré naznačuje správanie jednotlivca, nemusia vždy vyjadrovať jeho osobné názory.
To neznamená, že názory nie sú dôležité, ale skôr to, že za svoje konanie i názory nesieme rovnakú zodpovednosť.
K čomu sú nám postoje?
Niektorí autori (napr. Smith, Bruner a White, 1964) rozlišujú medzi názormi, ktoré ľudia majú a názory, ktoré vyjadrujú v svojom správaní. Nazdávajú sa, že pri vyjadrovaní postojov hrajú úlohu sociálne stratégie a sociálne obmedzenia, takže napriek tomu, že medzi vyjadrenými postojmi a skutočnými postojmi existuje súvislosť, nemusia byť totožné.
Postoje sú však podľa nich hlavnými nástrojmi kontaktu s realitou. Uvedení autori opisujú tri funkcie postojov, ktorými sú: hodnotenie objektov, sociálne prispôsobenie a externalizácia.
Pomocou hodnotenia objektov usmerňujú postoje naše reakcie voči predmetom a udalostiam v okolí, takže nemusíme vždy, keď sa s nimi stretneme, znovu hľadať vhodný spôsob reagovania. Napríklad k objektu, ktorý nám v minulosti uškodil, si vyvinieme negatívny postoj, čo znamená, že sa mu v budúcnosti vyhneme a nebudeme musieť vždy znovu objavovať jeho škodlivosť.
Postoje hrajú úlohu aj v sociálnom prispôsobení.
Vyjadrenie názorov má samozrejme rad sociálnych funkcií, ku ktorým patrí napríklad posilňovanie sociálnych vzťahov a zvyšovanie skupinovej súdržnosti.
Uvedení autori sa nazdávajú, že názory môžu slúžiť ako nástroj sociálneho prispôsobenia, pretože pomáhajú utužovať súnáležitosť so skupinou - ak mám podobný názor ako členovia mojej referenčnej skupiny, vlastne tým do istej miery vyjadrujem, že sa im podobám.
To isté platí u negatívnych referenčných skupín - ak mám názor úplne opačný ako je názor niektorej sociálnej skupiny, môžem tým zdôrazňovať rozdiel, ktorý existuje medzi nimi a mnou.
Ak teda zastávame istý názor, môže nám to pomôcť pri sociálnej identifikácii, ktorá je dôležitou, možno dokonca ústrednou, súčasťou ľudského bytia a súžitia v spoločnosti.
Treťou funkciou postojov, ktorí uvedení autori opísali, je externalizácia. Je to spojenie nevedomých motívov či vnútorných stavov s niečím, čo práve prebieha v bezprostrednom okolí.
Toto spojenie,ktoré ja často úplne nevedomé, vyúsťuje do vytvorenia postoja k danému vonkajšiemu objektu.
Tak vyjadrujeme niektoré vnútorné stavy alebo konflikty.
Napríklad človek, ktorý prežíva vnútorný konflikt z nedostatku stabilných vzťahov s druhými ľuďmi, môže vyjadrovať hlbokú skepsu voči inštitúcii manželstva.
Jeho postoj k inštitúcii manželstva mu umožňuje vyjadriť niektoré jeho vnútorné pocity, ktoré sa týkajú vzťahov. Vonkajší objekt je naraz chápaný tak, ako keby mal vzťah k vnútornému problému.
Súvislosť medzi tromi funkciami postojov slúži k niekoľkým ďalším účelom. Tým možno napríklad vysvetliť, prečo postoje bývajú také odolné voči zmene. Bádatelia sa nazdávajú, ževšetci máme trvalú potrebu lepšie porozumieť svetu. Ale vnútorné potreby a úzkosti môžu spôsobiť obavy z príliš veľkej či náhlej zmene.
Zmenu postojov uľahčuje splnenie aspoň jednej z nasledujúcich podmienok:
1. Zmena prebieha pomaly, prípadne sa týka periférneho a nie centrálneho postoja.
2. Osoba práve neprežíva nijaké výrazne rušivé úzkosti.
Smith a kolegovia tiež zdôraznili, že vývoj presvedčení závisí od toho, k akým informáciám má človek prístup.
Pretože názory sa vyvíjajú ako dôsledok ľudskej túžby porozumieť svetu, nemôže svet, ktorý núka iba jediný uhol pohľadu, byť priaznivý niečomu, čo bádatelia nazývajú „vyzrievaním názorov“. Keď je však človek konfrontovaný s rôznymi pohľadmi na svet a rozličnými prameňmi informácií, musí si, vďaka svojej potrebe porozumieť svetu, formulovať vlastné názory.
Ak chcete u ľudí podporovať zrelosť názorov, potom je dôležité, aby sa v spoločnosti vyskytovali rôzne pramene informácií a rôzne pohľady na svet.
