referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Postoje
Dátum pridania: 22.10.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MagisterRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 903
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 

Často hovoríme o vlastných a cudzích postojoch. Čo však presne týmto slovom mienime? Aké postoje zastávame ako ovplyvňujú náš vzťah k okolitému svetu?


Definícia postojov:

Veľa autorov sa pokúšalo definovať postoje. Fishbein a Ajzen (1975) ich napríklad definujú ako „naučené predispozície k celkovo priaznivej alebo nepriaznivej reakcii na daný objekt, osobu či udalosť.
Táto definícia zdôrazňuje tri rysy postojov: po prvé, že sú naučené, po druhé, že sú konzistentné, a po tretie, že sa týkajú priaznivých alebo nepriaznivých reakcií.

Podobne vyznieva i definícia, ktorú predložili Krech, Crutschfield a Ballachey v r.1962.
Podľa nich „postoje sú stabilné systémy pozitívneho alebo negatívneho hodnotenia emočných pocitov a techník správania týkajúcich sa sociálnych cieľov“.
Táto definícia však navyše zdôrazňuje, že postoje sa týkajú i činností či správania.

Iné definície zasa zdôrazňujú, že postoje nás pripravujú k činnosti. Spôsobujú, že sa častejšie správame určitým spôsobom.

Uvediem ešte jednu definíciu, v ktorej sa zdôrazňuje, že sa častejšie správame určitým spôsobom. Je to definícia Osgooda, Suciho a Tannenbauma (1957), podľa ktorej „postoje sú predispozície k reakcii, ktoré sa od iných stavov pripravenosti líšia hodnotiacim charakterom reakcie, ku ktorej predisponujú“.

Podľa tejto definície sa teda postoje podobajú mentálnemu „nastaveniu“ (set alebo ustanovka), ale naviac obsahujú dôležitú hodnotovú zložku.


Postoje a správanie:

Nech už si zvolíme ktorúkoľvek definíciu, je jasné, že postoje nie sú jednoduchou množinou myšlienok vzťahujúcich sa k nejakému objektu.
Sú totiž späté aj s činnosťou - ovplyvňujú správanie. Je to tak však naozaj?

V jednom slávnom výskume súvislostí medzi postojmi a správaním dokázal Lapiére (1934), že postoje, ktoré vyjadrujeme verbálne, sa môžu značne líšiť od postojov, o ktorých svedčí naše správanie. Lapiére a jeho dva čínski priatelia cestovali naprieč Amerikou, spali v hoteloch a jedli v reštauráciách. Viac ako 90% podnikov ich bez problémov obslúžilo, a to napriek tomu, že vo vtedajšej americkej spoločnosti boli bežné rasové predsudky proti Číňanom.
Keď však po šiestich mesiacoch Lapiére znovu kontaktoval tie isté hotely a reštaurácie a pýtal sa majiteľov, či by obslúžili čínskych hostí, takmer všetci odpovedali, že by to nespravili.

Zdá sa teda, že postoje, ktoré ľudia vyjadrujú, nemusia vždy byť presným indikátorom ich budúceho správania. Ajzen (1988) však tvrdí, že taký záver je nesprávny.
Nazdáva sa, že ľudia sa správajú v súlade so slojmi postojmi. Postoje sa však môžu líšiť svojou globálnosťou či konkrétnosťou.
V Lapiérovom výskume bola hotelierom položená veľmi všeobecná otázka, ktorá odhalila ich zaujatý postoj, ale keď sa trojica bádateľov objavila u ich dverí, išlo o konkrétnu situáciu, ktorá sa týkala určitých dvoch ľudí, a nie „Číňanov“ všeobecne.
Tento rozdiel viedol podľa Ajzena ku zreteľnému rozporu medzi postojmi a správaním.
Ajzen navyše upozornil na to, že ako skúmame súvislosti medzi postojmi a správaním, môžeme sa stretnúť s konfliktom medzi dvomi postojmi. Takže napríklad hotelierov rasizmus môže byť v rozpore s jeho presvedčením, že predpokladom prosperity podniku je, aby zákazník bol vždy obslúžený.
Ajzen považuje veľa výskumov konzistentnosti postojov za naivné, pretože neberú ohľad na sociálne tlaky a na iné postoje.

Pri skúmaní postojov rýchlo zistíme, že sú zložité a môžu sa prejavovať na niekoľkých úrovniach.
Postoje sa zvyčajne opisujú pomocou troch dimenzií alebo zložiek, pričom každá z nich prispieva svojím dielom k celku.

Sú to tieto tri zložky postojov:

1. Kognitívna zložka alebo dimenzia - týka sa názorov a myšlienok, ktoré osoba má o predmete postoja.
2. Emocionálna dimenzia - týka sa toho, čo osoba cíti k predmetu postoja, teda týka sa emócií alebo emocionálnych reakcií.
3. Konatívna zložka alebo behaviorálna dimenzia - týka sa sklonov k správaniu či konaniu vo vzťahu k predmetu postoja.

Rôzne definície sa líšia v tom, ktorú z týchto troch dimenzií zdôrazňujú, Všetky tri zložky sú však dôležité pre celkový vývoj postoja.


Postoje, hodnoty a názory:

Podľa Fishneina a Ajzena musíme rozlišovať medzi postojmi a názormi. Rozdiel spočíva v ich emocionálnej dimenzii.

Názory sú v podstate neutrálne: sú to len výroky, o ktorých si myslíme, že sú pravdivé.

Postoje sú však hodnotiace: indikujú pocity vo vzťahu k určitej záležitosti.

Postojové výroky môžu často budiť dojem, že sú iba vyjadrením názorov, kým starostlivo nerozoberieme slová, ktoré ich tvoria. Kľúčovým indikátorom toho, že ide o postoj, býva emočne zafarbený jazyk použitý pri opise.

Dôležitým kritériom, ktoré nám pomôže rozoznať postoj, je jeho súvislosť s hodnotami. Hodnoty sú pomerne stále osobné predpoklady, ktoré ležia v samotnom základe postojov. Týkajú sa všeobecných princípov, ako napríklad toho, čo je morálne alebo sociálne žiadúce.

Pretože osobné hodnoty a princípy nám slúžia ako štandardy, podľa ktorých posudzujeme vlastné správanie i správanie ostatných, sú s postojmi úzko späté.
Postoje väčšinou priamo vychádzajú zo základnej hodnotovej sústavy človeka. Napriek tomu však môžeme nájsť osoby, ktoré zastávajú postoje nezlučiteľné s ich osobnými hodnotami.

Napríklad nacistický pohlavár Eichmann, zodpovedný za organizáciu miliónov Židov do koncentračných táborov, nemal nijako zvlášť silné protižidovské predsudky a dokonca vynaložil isté úsilie na ochranu niektorých Židov, ktorých poznal.
Jeho podpora nacistickej ideológie vychádzala skôr zo sociálnych noriem, ktoré ho obklopovali, než z jeho vnútorných hodnôt, napriek tomu konal v súlade s postojmi, ktoré vyjadrovala spoločnosť a zapríčinil smrť miliónov ľudí.  Jeho osobné hodnoty boli preto u súdu (úplne správne) považované za irelevantné.
Tento príklad je možno dosť netypický, ale je dôležité si uvedomiť, že postoje, ktoré naznačuje správanie jednotlivca, nemusia vždy vyjadrovať jeho osobné názory.
To neznamená, že názory nie sú dôležité, ale skôr to, že za svoje konanie i názory nesieme rovnakú zodpovednosť.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.