Príjemca informácie:

Už sme hovorili o tom, že postoj, ktorý už niekto zastáva, ovplyvňuje jeho ochotu dať sa presvedčiť. Zistilo sa, že ak má človek podobný názor ako je ten, ktorý mu núka niekto iný, potom sa zameria na tie aspekty ponúkanej informácie, ktoré zdôrazňujú blízkosť tohto názoru s jeho vlastným názorom.
Tento proces sa nazýva asimilácia. Keď sa však názor človeka líši od tých, ktoré mu ponúkajú, zameria sa práve na tieto rozdiely, takže zdanlivá rozdielnosť sa ešte zvýrazní.
Tento model implikuje, že vlastné postoje tvoria akési ukotvenie, okolo ktorého sa rozprestiera rôzne veľká oblasť akceptácie.
Tá určuje, ktoré názory sú natoľko blízke vlastným, aby mohli byť asimilované. Názory, ktoré sú natoľko odlišné, že vytvárajú s vlastnými kontrast, sú však vykázané do oblasti odmietnutia.

Reklamné agentúry iba zriedka kedy skúmajú priame psychologické účinky svojich kampaní.

Využívajú však niektoré z opísaných mechanizmov.
Príkladom môže byť reklamná kampaň na auto Ford Granada, ktorá sa stala námetom výskumu Tazlora, Hidera a McKiea (1989).

Nový model z r. 1985 bol v tejto kampani predstavený ako „nový“ ford Granada, čo znamenalo, že ľudia, ktorí vlastnili starú Granadu, sa mohli naďalej identifikovať so svojou značkou, ale súčasne mohli mať pocit, že ich auto sa zlepšilo.
Reklama bola okrem toho zameraná i na nových potenciálnych kupcov.
Sherifi a Hovland ďalej tvrdia, že oblasť akceptácie alebo odmietnutia závisí u každého človeka na predmete, ktorého sa týka. Jej rozsah úzko súvisí s vyhranenosťou pôvodného postoja k tomuto predmetu.

Ľudia s veľmi vyhranenými názormi majú ďaleko menšiu oblasť akceptácie než ľudia s umiernenými názormi.
Rozsah oblasti akceptácie a odmietnutia závisí okrem toho od toho, do akej miery sa človek identifikuje s daným predmetom - ako je preňho osobne dôležitý.
Ľudia, ktorí sa určitým názorom silne stotožňujú, majú veľmi malú oblasť akceptácie a ťažšie znášajú odlišné názory.
Na zmenu postoja má pravdepodobne vplyv i osobnosť, predovšetkým inteligencia, sebaúcta a úzkosť.

Dôvodom tejto súvislosti je to, že účinné presvedčovanie má dve fázy: človek musí,po prvé, pochopiť, čo mu druhý oznamuje,
a po druhé, musí byť pripravený tento názor prijať.

Inteligencia teda môže ovplyvniť zmenu postoja, pretože určuje presnosť pochopenia ponúkaného názoru.

Vysoká úzkosť môže naopak skomplikovať presné pochopenie.
Nízka sebaúcta potom môže zvýšiť pripravenosť človeka prijať cudzí názor.