2. Model nápravných cieľov – je orientovaný klinicky. Skupina tu plní rolu činiteľa, posiľňujúceho očakávané zmeny. Soc. pracovník uľahčuje interakciu medzi jednotlivými členmi skupiny s cieľom dosiahnutia zmeny u jednotlivcov

3. Model cieľov opierajúcich sa na vzájomnosť a spolupatričnosť – vychádza so systémovej relácie medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Malá skupina je poľom na ktorom je možné kultivovať a usmerňovať ako individuálne tak i spoločenské funkciovanie.
Pozornosť sa kladie na zaangažovanosť v medziľudských vzťahoch

ZÁSADY práce so skupinou podľa Clara Kaiserová:
- cieľom soc. pracovníka je pomáhať členom skupiny pri dosahovaní nezávislosti a rozvoja ich schopností svojpomoci
- soc. pracovník využíva vedecké metódy (observácia, analýza, diagnóza)
- soc. pracovník sa orientuje na tvorbu vzťahov medzi členmi
- najdôležitejším nástrojom je osobnosť samotného soc. pracovníka s jeho citmi, akceptácie, spontánnosti, disciplíne
- soc. pracovník musí akceptovať členov skupiny, ale nemusí akceptovať ich správanie
- správanie soc. pracovníka je vymedzené empatiou voči ostatným členom skupiny
- ako osobnosť soc. pracovník by sa mal vyznačovať: flexibilita, kreativita, ľudský prístup k problémom, vedomosti, ustálené normy
- soc. pracovník ku zmenám musí pristupovať nenásilne bez vnucovania, očakávania zmien plánovaných zvonku mimo skupiny
- konštruktívny prístup v práci so skupinou znamená, že jedná rozvážne
- individualizácia ako jedna z čŕt práce so skupinou, jedinec sa v skupine prebúdza, vníma vlastnú individualitu, učí sa porozumieť sebe samému
- soc. pracovník musí mať schopnosť vycítiť konflikty, otvárať, riešiť a kedy je potrebné otvoreniu konfliktu odložiť
Sociálny pracovník tu nepracuje pre klienta, ale s klientom.