Sociálna práca zo skupinou

Predmet : Sociálna práca

K najvýznamnejším medzníkom vývoja nového smeru v histórii práce patria nasledovné udalosti:
- rok 1855-1865 – medzinárodné mládežnícke organizácie YMCA a YCCA
- rok 1884 v Londýne otvorili TOYNBEE HALI
- („Kedy a kde bola založená Toyn Hall“)
- rok 1886 – Jane Adamsová zakladá Hull House

Podľa Skidmore-Thackery (1998) – uvádzajú, že hlavným prínosom týchto inštitúcií bolo vytvorenie možností pre chudobných a ukrivdených.

V praxi si sociálna práca so skupinou získala uznanie už koncom 20.storočia, upriamila pozornosť na princípy práce s malou skupinou, ktoré boli programovo orientované na:
• vzdelávanie
• rekreáciu
• skupinovú terapiu

V bežnej praxi sa používali termíny ako rodina, susedstvo, priateľstvo.

Postupne sa pojem skupina spája s tradične pozitívnymi sociálnymi kategóriami a to:
- rodina, priatelia, susedia
- spolupracovníci
- členovia záujmových aktivít
- gangy, chuligáni, sekty, teroristické organizácie

Korte s Schafers (In: Geissleer-Hege) môžeme konštatovať:
- človek je tvor spoločenský
- skupina je najrozšírenejším sociálnym útvarom
- skupina spája individuálnu prirodzenosť človeka s jeho sociálnou prirodzenosťou, čím vytvára spojenie indivíduum- spoločnosť
- skupina funguje ako zmenšená, umožňuje jedincovi pochopiť štruktúru spoločnosti, hierarchické usporiadanie, diferencovanosť
- skupina umožňuje porozumieť sociálnym normám, akceptovať ich, rešpektovať systém sankcií
- zvláštny význam majú primárne skupiny, ktoré existujú v každých spoločenských podmienkach
- ľudia sú členmi primárnych skupín ako individuálne ľudské bytosti

Schäfers (In: Geissler-Hege) definoval skupinu ako sociálny útvar nasledovne „Sociálna skupina obsahuje určitý počet členov, ktorí z dôvodov snahy dosiahnuť spoločný cieľ sú dlhší čas v jednom relatívne kontinuálnom komunikačnom procese a rozvíjajú za týmto účelom pocit spolupatričnosti („my“ – pocit). K dosiahnutiu cieľa skupiny a k stabilizácii identity skupiny je potrebný systém spoločenských noriem a rozdelenie úloh prostredníctvom zvláštnej špecifickej diferenciácie.“

ZNAKY primárnej skupiny:
• veľmi úzke, bezprostredné spojenie (face-to-face-association)
• koperatívne vzťahy
• ako prvé sa podieľajú na sociálnom formovaní jedinca
• rozvíjajú jeho sociálnu identitu
• prispievajú k tvorbe sociálnych ideálov jedinca
• jedinec sa identifikuje so skupinou
• dáva jedincovi potrebný pocit existencie v spoločenstve
• pripravuje sa prostredníctvom života v primárnej skupine na prevzatie niektorých soc. úloh a rolí
• primárne skupiny sú súčasťou každodenného života

Schäfers – hovorí: „primárne skupiny môžeme chápať ako všetky malé skupiny, ktoré ľudom prostredníctvom primárnych sociálnych kontaktov napomáhajú k ich socializácii a k vzniku sociálneho ja".

V roku 1923 sa na pôde Western Reserve University uskutočnil prvý kurz zameraný na sociálnu prácu so skupinou.

CIELE soc. práce so skupinou, ktoré boli prijaté v roku 1935 na Národnej konferencii:
1. pomáhať členom skupiny, aby sa učili aktivitám na živote, rozvíjali vlastné chápanie, posiľňovali občiansku zodpovednosť, zaujímali sa o dianie v spoločnosti
2. prostredníctvom rozvoja skupiny prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov
3. zabezpečovať prirodzený vzrast a rozvoj soc. funkciovania členov skupiny
4. zabraňovať soc. dysfunkcii členov skupiny
5. poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom, ktorí žijú dysfunkčných vzťahoch

F. Sullivanova – soc. prácu so skupinou chápala predovšetkým ako metódu rozvoja osobnosti, pri ktorej skupina predstavuje hlavný nástroj.

Gisela Konôpka – skupinová soc. práca je metóda, ktorej činnosť je zameraná na jednotlivých členov skupiny.

Cieľom je zlepšenie individuálnej kvality života prostredníctvom účasti v skupine, diferencovane v súlade s potrebami skupiny.

Schilling – cieľom skupinovej soc. práce je zabezpečiť pomocou skupinových skúseností jej jednotlivým členom istotu, uznanie, podporu a pomoc, sprostredkovať im hodnoty a normy a ponúknuť im možnosti na riešenie problémov.

Soc. práca so skupinou môže pomôcť členom skupiny:
1. dosiahnuť spoločne stanovené ciele
2. dosiahnuť požadovanú zmenu, kde sú problémy
3. napomôcť k samorozvoju, svojpomoci
4. využiť skupinovú terapiu

Ciele a úlohy soc. práce so skupinou sú závislé na výbere konkrétneho modelu. Catherine Papelová a Beulah Rothmanová hovoria o troch modeloch soc. práce so skupinou:
1. Model spoločných cieľov
2. Model nápravných cieľov
3. Model vzájomných cieľov

Charakterizujte modely soc. práce so skupinou

1. Model spoločných cieľov – vychádza z nasledovných zásad:
( „Objasnite metódu spoločných cieľov)
- objasňovať smerovanie politických skupín
- pozitívne využívať možnosti miestnych organizácií
- stotožniť sa s cieľmi organizácie, ktorých ste členmi
- vypracovávanie analýz a správ
- poznanie alternatív a ich následkov
Základom sú zásady demokracie. Pracovník sa usiluje o presadenie princípov so skupinou.

2. Model nápravných cieľov – je orientovaný klinicky. Skupina tu plní rolu činiteľa, posiľňujúceho očakávané zmeny. Soc. pracovník uľahčuje interakciu medzi jednotlivými členmi skupiny s cieľom dosiahnutia zmeny u jednotlivcov

3. Model cieľov opierajúcich sa na vzájomnosť a spolupatričnosť – vychádza so systémovej relácie medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Malá skupina je poľom na ktorom je možné kultivovať a usmerňovať ako individuálne tak i spoločenské funkciovanie.
Pozornosť sa kladie na zaangažovanosť v medziľudských vzťahoch

ZÁSADY práce so skupinou podľa Clara Kaiserová:
- cieľom soc. pracovníka je pomáhať členom skupiny pri dosahovaní nezávislosti a rozvoja ich schopností svojpomoci
- soc. pracovník využíva vedecké metódy (observácia, analýza, diagnóza)
- soc. pracovník sa orientuje na tvorbu vzťahov medzi členmi
- najdôležitejším nástrojom je osobnosť samotného soc. pracovníka s jeho citmi, akceptácie, spontánnosti, disciplíne
- soc. pracovník musí akceptovať členov skupiny, ale nemusí akceptovať ich správanie
- správanie soc. pracovníka je vymedzené empatiou voči ostatným členom skupiny
- ako osobnosť soc. pracovník by sa mal vyznačovať: flexibilita, kreativita, ľudský prístup k problémom, vedomosti, ustálené normy
- soc. pracovník ku zmenám musí pristupovať nenásilne bez vnucovania, očakávania zmien plánovaných zvonku mimo skupiny
- konštruktívny prístup v práci so skupinou znamená, že jedná rozvážne
- individualizácia ako jedna z čŕt práce so skupinou, jedinec sa v skupine prebúdza, vníma vlastnú individualitu, učí sa porozumieť sebe samému
- soc. pracovník musí mať schopnosť vycítiť konflikty, otvárať, riešiť a kedy je potrebné otvoreniu konfliktu odložiť
Sociálny pracovník tu nepracuje pre klienta, ale s klientom.