Predmet : Sociálna práca

Koncom 19 a začiatkom 20 storočia sa terénna soc. práca objavila medzi základnými formami soc. práce a jej realizátori sa označovali napr.:
• vizitári
• návštevníci
• technickí asistenti
• terénni pracovníci

Alžbeta Durínska, Dona Giovani Bosca, Ján Mlíče sa už v 4 storočí venovali vychovávateľskej a osvetovej práci zameranej na pomoc problémovej mládeži a prostitútkam, pre ktoré založil v roku 1372 tzv. vzornú obec.

Od druhej polovice 20. storočia stretávame s postupným presúvaním profesionálnej aktivity do neštandardizovaného prostredia. V súvislosti s týmto javom sa postupne začínajú objavovať rôzne spôsoby označenia tejto soc. práce ako:
• terénna práca (outreach work)
• návštevná práca
• práca v otvorenom poli
• práca s mládežou (youth work)
• práca na ulici (streetwork)

Zezulová definuje terénnu soc. prácu nasledovne: „Terénna soc. práca je činnosť zameraná na rozikových jedincov ohrozených sociálno-patologickými javmi, na osoby v sociálnej núdzi a osoby v aktuálnej krízovej situácii, ktorá je prevádzaná v ich prirodzenom prostredí.

Súčasťou terénnej soc. práce je depistáž, nadväzovanie kontaktov, poskytovanie sociálnej pomoci, mapovanie lokality z hľadiska výskytu sociálno-patologických javov, vrátane zberu, analýzy a sumarizácie poznaných informácií a príčinách, charakteru a intenzite nepriaznivej situácie“

Zezulová sem zaraďuje: opatrovateľskú službu, kurátorské činnosti vykonávané mimo inštitúciu, osobnú asistenciu.

Rizmanová – ide predovšetkým o vyhľadávanie a prácu na ulici. Podstatnou časťou terénnej soc. práce je pozorovanie, sledovanie scény.

Terénna soc. práca sa zameriava na jednotlivca, skupinu, komunitu, mapuje lokality patologických javov, informácie o príčinách vzniku, charaktere intenzity.